Vyžaduje Boh, aby sme sa postili?
BOŽÍ Zákon odovzdaný prostredníctvom Mojžiša vyžadoval pôst iba pri jednej príležitosti — počas každoročného Dňa zmierenia. Zákon prikazoval, aby v tento deň Izraeliti ‚trápili svoju dušu‘, čo sa chápe tak, že sa mali postiť. (3. Mojžišova 16:29–31; 23:27; Žalm 35:13) No tento pôst nebol iba formalizmom. Zachovávanie Dňa zmierenia povzbudzovalo izraelský ľud k tomu, aby si vo väčšej miere uvedomoval svoju hriešnosť a potrebu vykúpenia. Svojím pôstom v tento deň prejavovali tiež zármutok nad svojimi hriechmi a kajali sa pred Bohom.
Hoci podľa mojžišovského Zákona to bol jediný povinný pôst, Izraeliti dodržiavali pôst aj pri iných príležitostiach. (2. Mojžišova 34:28; 1. Samuelova 7:6; 2. Paralipomenon 20:3; Ezdráš 8:21; Ester 4:3, 16) Boli to dobrovoľné pôsty, čo bol jeden z možných spôsobov, ako prejaviť pokánie. Jehova naliehavo žiadal judský ľud, ktorý hrešil: „Vráťte sa ku mne celým svojím srdcom a s pôstom a s plačom a s nariekaním.“ Nemal to však byť iba vonkajší prejav, pretože Boh ďalej hovorí: „Roztrhnite svoje srdcia, a nie svoje odevy.“ — Joel 2:12–15.
Časom sa pôst stal pre mnohých iba niečím formálnym. Jehova nenávidel takéto neúprimné pôsty, a preto sa pokryteckých Izraelitov opýtal: „Mal by sa pôst, ktorý si volím, stať niečím takým? Dňom, keď pozemský človek trápi svoju dušu, aby skláňal hlavu ako sitina a aby si ako ležadlo prestieral vrecovinu a popol? Tomu hovoríte pôst a deň prijateľný Jehovovi?“ (Izaiáš 58:5) Boh nepožadoval od tohto svojvoľného ľudu okázalé prejavy pôstu, ale konanie skutkov, ktoré zodpovedajú pokániu.
Niektoré pôsty, ktoré Židia zaviedli, vyvolali hneď na začiatku Božiu neľúbosť. Napríklad v istom čase mal judský ľud štyri výročné pôsty na pamiatku nešťastných udalostí spojených s obliehaním a zničením Jeruzalema v siedmom storočí pred n. l. (2. Kráľov 25:1–4, 8, 9, 22–26; Zechariáš 8:19) Keď boli Židia oslobodení z babylonského zajatia, Jehova prostredníctvom proroka Zechariáša povedal: „Keď ste sa postili... a to po sedemdesiat rokov, postili ste sa skutočne mne, áno, mne?“ Boh neschvaľoval pôsty Židov, lebo sa postili a smútili pre súdy, ktoré na nich prišli od Jehovu. Postili sa pre katastrofu, ktorá ich postihla, a nie pre svoje nesprávne konanie, ktoré k tomu viedlo. Keď sa vrátili späť do svojej domoviny, mali sa radovať, a nie trúchliť nad minulosťou. — Zechariáš 7:5.
Je pôst vhodný pre kresťanov?
Hoci Ježiš nikdy svojim učeníkom nenariadil pôst, v Deň zmierenia sa on a jeho učeníci postili, pretože boli pod mojžišovským Zákonom. Okrem toho sa niektorí učeníci dobrovoľne postili pri iných príležitostiach, keďže Ježiš im neprikázal, aby sa tomu úplne vyhýbali. (Skutky 13:2, 3; 14:23) Napriek tomu si nikdy nemali ‚znetvorovať tvár, aby dávali ľuďom najavo, že sa postia‘. (Matúš 6:16) Takýto vonkajší prejav zbožnosti by mohol vyvolať obdivné pohľady a prejavy schválenia u druhých ľudí. Bohu sa však takéto okázalé predvádzanie nepáči. — Matúš 6:17, 18.
Ježiš hovoril aj o tom, že jeho nasledovníci sa budú postiť v čase jeho smrti. Tým nechcel zaviesť rituálny pôst. Skôr tým naznačoval, akú reakciu v nich vyvolá hlboký žiaľ, ktorý budú prežívať. Po svojom vzkriesení mal byť opäť s nimi, a tak už nemal byť dôvod, aby sa ďalej postili. — Lukáš 5:34, 35.
Mojžišovský Zákon sa skončil, keď bol „Kristus obetovaný raz navždy, aby niesol hriechy mnohých“. (Hebrejom 9:24–28) A skončením platnosti Zákona sa skončila aj platnosť príkazu postiť sa v Deň zmierenia. Tak bol zrušený jediný povinný pôst, o ktorom je v Biblii zmienka.
A čo Veľký pôst?
Na základe čoho takzvané kresťanstvo praktizuje zvyk postiť sa v dňoch Veľkého pôstu? Katolícka cirkev a rovnako aj protestantská cirkev uznávajú Veľký pôst, i keď spôsob, akým ho dodržiavajú, je v jednotlivých cirkvách odlišný. Niektorí počas 40-dňového obdobia pred Veľkou nocou jedia iba raz denne. Iní sa postia úplne iba na Popolcovú stredu a na Veľký piatok. Od niektorých sa počas Veľkého pôstu požaduje, aby sa zdržiavali mäsa, rýb, vajec a mliečnych výrobkov.
Veľký pôst je údajne založený na Ježišovom 40-dňovom pôste po krste. Zaviedol tým však Ježiš obrad, ktorý sa má každoročne dodržiavať? Vôbec nie. Dokazuje to skutočnosť, že v Biblii sa nikde nepíše o tom, že by medzi ranými kresťanmi bol rozšírený takýto zvyk. Veľký pôst sa prvý raz začal dodržiavať v štvrtom storočí po Kristovi. Podobne ako mnohé iné náuky takzvaného kresťanstva aj táto bola prevzatá z pohanských zdrojov.
Ak má byť Veľký pôst napodobnením Ježišovho pôstu na pustatine po jeho krste, prečo sa potom dodržiava v týždňoch pred Veľkou nocou — teda pred údajným časom jeho vzkriesenia? V dňoch pred svojou smrťou sa Ježiš nepostil. Ako ukazuje správa v evanjeliách, v tom čase on a jeho učeníci navštevovali domácnosti, pričom iba niekoľko dní pred svojou smrťou jedol v Betánii. V noci pred svojou smrťou jedol pokrm pripravený na Pesach. — Matúš 26:6, 7; Lukáš 22:15; Ján 12:2.
No z Ježišovho pôstu po krste sa môžeme niečo naučiť. Ježiš začínal so životne dôležitou službou. Išlo v nej o ospravedlnenie Jehovovej zvrchovanosti a o budúcnosť celého ľudstva. Bol to čas, keď Ježiš hlboko rozjímal a v modlitbách sa obracal k Jehovovi s prosbou o pomoc a vedenie. Ježišov pôst v tom čase bol vhodný. Z toho vidno, že ak sa pôst vykonáva so správnou pohnútkou a pri vhodnej príležitosti, môže byť užitočný. — Porovnaj Kolosanom 2:20–23.
Kedy môže byť užitočné postiť sa
Pouvažujme teraz o niektorých príležitostiach, pri ktorých by sa mohol Boží ctiteľ postiť. Človek, ktorý sa dopustil hriechu, možno istý čas nechce jesť. Nie však preto, aby urobil na druhých dojem alebo z hnevu nad disciplinovaním, ktoré dostáva. A pôst sám osebe, samozrejme, nestačí na urovnanie záležitostí medzi ním a Bohom. No kajúcny človek bude pociťovať hlboký zármutok nad tým, že ranil Jehovu, prípadne priateľov a rodinu. Mučivá úzkosť a vrúcne modlitby o odpustenie môžu v človeku potláčať chuť do jedla.
Niečo podobné zažil aj izraelský kráľ Dávid. Keď stál pred hrozbou, že mu zomrie syn, ktorého porodila Batšeba, sústredil sa zo všetkých síl na modlitbu k Jehovovi, aby mu v súvislosti s dieťaťom prejavil milosrdenstvo. Postil sa, pretože všetky svoje city a sily vkladal do modlitieb. Rovnako sa i dnes v určitých stresových situáciách nemusí zdať prijímanie potravy vhodné. — 2. Samuelova 12:15–17.
Okrem toho môžu byť chvíle, keď sa zbožný človek chce sústrediť na niektoré hlboké duchovné otázky. Možno bude potrebné preskúmať Bibliu a kresťanské publikácie. Azda bude potrebný istý čas na rozjímanie. Niektorí sa možno rozhodnú, že sa pri tomto sústredenom štúdiu nebudú rozptyľovať jedením. — Porovnaj Jeremiáša 36:8–10.
Biblia obsahuje príklady Božích služobníkov, ktorí sa postili, keď stáli pred vážnym rozhodnutím. V Nehemiášových dňoch mali Židia zložiť pred Jehovom prísahu, a keby ju porušili, priviedli by na seba kliatbu. Museli sľúbiť, že pošlú preč svoje cudzozemské manželky a že zostanú oddelení od ľudí z okolitých národov. V čase pred zložením prísahy a keď vyznávali svoju vinu, celý zbor sa postil. (Nehemiáš 9:1, 38; 10:29, 30) Ak teda stojí kresťan pred vážnym rozhodnutím, možno zostane na nejaký krátky čas bez jedla.
Niekedy pôst sprevádzal aj rozhodovanie rád starších v ranom kresťanskom zbore. I dnes sa môžu kresťanskí starší, ktorí stoja pred dôležitým rozhodnutím, azda v súvislosti s právnym prípadom, zdržať pokrmu, keď uvažujú o danej záležitosti.
Rozhodnutie postiť sa za určitých okolností je ponechané na osobnú voľbu. Nikto by nemal druhého pre to súdiť. Naším želaním by nemalo byť, aby sme sa ‚zdali zvonku ľuďom spravodliví‘; ani by sme nemali jedlu pripisovať takú dôležitosť, aby nám prekážalo pri plnení vážnych zodpovedností. (Matúš 23:28; Lukáš 12:22, 23) A Biblia ukazuje, že Boh od nás pôst ani nevyžaduje, ani nám ho nezakazuje.
[Obrázok na strane 7]
Viete, prečo sa Ježiš po krste 40 dní postil?