Jehovovo požehnanie obohacuje
„Jehovovo požehnanie — je to, čo obohacuje, a on k nemu nepridáva žiadnu bolesť.“ — PRÍSLOVIA 10:22.
1–3. Hoci si mnohí robia starosti o hmotné veci, akú skutočnosť by mali všetci uznať v súvislosti s hmotným bohatstvom?
NIEKTORÍ ľudia nikdy neprestávajú hovoriť o peniazoch — alebo o tom, že ich nemajú dosť. Na ich nešťastie, majú v posledných rokoch veľa o čom rozprávať. V roku 1992 dokonca i bohatý Západ zakúsil hospodársky pokles a vedúci, ako aj radoví pracovníci sa ocitli bez práce. Mnohí si kládli otázku, či vôbec ešte niekedy zažijú obdobie stálej prosperity.
2 Je nesprávne mať záujem o svoje hmotné blaho? Nie, do istej miery je to prirodzené. Súčasne však existuje základná pravda, ktorú v súvislosti s bohatstvom musíme uznať. Všetky hmotné veci pochádzajú v skutočnosti od Stvoriteľa. On je „pravý Boh, Jehova... Ten, ktorý rozprestiera zem a jej výnos, Ten, čo dáva dych ľuďom na nej a ducha tým, ktorí po nej chodia.“ — Izaiáš 42:5.
3 Hoci Jehova nepredurčuje, kto má byť bohatý a kto chudobný, všetci sme zodpovední za to, ako užívame akýkoľvek svoj podiel zo ‚zeme a jej výnosu‘. Ak používame svoje bohatstvo na to, aby sme vládli nad druhými, Jehova nás za to bude brať na zodpovednosť. A kto je radšej otrokom bohatstva než otrokom Jehovu, zistí, že „kto dôveruje vo svoje bohatstvo — ten padne“. (Príslovia 11:28; Matúš 6:24; 1. Timotejovi 6:9) Hmotný blahobyt, ak ho nesprevádza srdce podriadené Jehovovi, je v konečnom dôsledku bezcenný. — Kazateľ 2:3–11, 18, 19; Lukáš 16:9.
Najdôležitejší blahobyt
4. Prečo je duchovný blahobyt lepší ako hojnosť v hmotnom ohľade?
4 Okrem hmotného blahobytu hovorí Biblia aj o duchovnom blahobyte. To je zjavne lepší druh blahobytu. (Matúš 6:19–21) Duchovný blahobyt prináša uspokojujúci vzťah k Jehovovi, a tento vzťah môže trvať navždy. (Kazateľ 7:12) Navyše, duchovne bohatí Boží služobníci neprichádzajú o hmotné požehnania. V novom svete bude duchovné bohatstvo spojené s hmotným blahobytom. Verní sa budú tešiť z hmotného zabezpečenia, ktoré sa nebude dosahovať neľútostným súperením alebo za cenu zdravia a šťastia, ako je to často dnes. (Žalm 72:16; Príslovia 10:28; Izaiáš 25:6–8) Zistia, že „Jehovovo požehnanie“ v každom ohľade „obohacuje, a on k nemu nepridáva žiadnu bolesť“. — Príslovia 10:22.
5. Aký sľub v súvislosti s hmotnými vecami dal Ježiš?
5 Tí, ktorí si cenia duchovné veci, už i dnes pociťujú v súvislosti s hmotnými vecami určitý pokoj. Iste, pracujú, aby mohli platiť účty a živiť svoje rodiny. Niektorí môžu dokonca stratiť svoje zamestnanie v časoch hospodárskeho poklesu. Ale nie sú takýmito vecami zdrvení. Namiesto toho veria Ježišovmu sľubu: „Nikdy nebuďte úzkostliví a nehovorte: ‚Čo máme jesť?‘ alebo ‚Čo máme piť?‘ alebo ‚Čo si oblečieme?‘... Veď váš nebeský Otec vie, že to všetko potrebujete. Preto stále hľadajte najprv kráľovstvo a Jeho spravodlivosť, a toto všetko vám bude pridané.“ — Matúš 6:31–33.
Duchovné bohatstvo dnes
6, 7. a) Opíš niektoré stránky duchovného blahobytu Božieho ľudu. b) Aké proroctvo sa dnes spĺňa a aké otázky to vyvoláva?
6 Jehovov ľud si teda zvolil dávať Kráľovstvo na prvé miesto vo svojom živote a je skutočne požehnaný! Teší sa z veľkého úspechu v diele robenia učeníkov. (Izaiáš 60:22) Je vyučovaný Jehovom a teší sa z neustáleho prílevu dobrých duchovných vecí, ktoré sú poskytované prostredníctvom „verného a rozvážneho otroka“. (Matúš 24:45–47; Izaiáš 54:13) Okrem toho je na ňom Jehovov duch, ktorý z neho formuje nádherné medzinárodné bratstvo. — Žalm 133:1; Marek 10:29, 30.
7 To je naozaj duchovný blahobyt, niečo, čo sa nedá kúpiť za peniaze. Je to pozoruhodné splnenie Jehovovho sľubu: „‚Prineste všetky desiatky do zásobárne, nech je v mojom dome potrava; a vyskúšajte ma, prosím, v tomto,‘ povedal Jehova vojsk, ‚či vám neotvorím nebeské stavidlá a nevylejem na vás požehnanie, až kým ho viac nebude treba.‘“ (Malachiáš 3:10) Dnes vidíme spĺňanie tohto sľubu. Ale prečo Jehova, Zdroj všetkého bohatstva, žiada, aby jeho služobníci prinášali desatinu čiže desiatok? Kto má úžitok z tohto desiatku? Aby sme na tieto otázky našli odpovede, uvažujme o tom, prečo v piatom storočí pred n. l. povedal Jehova prostredníctvom Malachiáša tieto slová.
Desiatky a obete
8. Od čoho, podľa zmluvy Zákona, závisel hmotný blahobyt Izraela?
8 V Malachiášovej dobe sa Božiemu ľudu nedarilo. Prečo? Čiastočne to súviselo s obeťami a s desiatkami. V tom čase bol Izrael pod zmluvou mojžišovského Zákona. Keď Jehova ustanovil túto zmluvu, sľúbil, že ak bude Izrael dodržiavať svoj záväzok v nej, bude ho žehnať duchovne i hmotne. Blahobyt Izraela v skutočnosti závisel od jeho vernosti. — 5. Mojžišova 28:1–19.
9. Prečo Jehova vyžadoval od starovekého Izraela, aby platil desiatky a prinášal obete?
9 Časťou záväzku Izraela pod Zákonom bolo prinášať do chrámu obete a platiť desiatky. Niektoré obete boli spálené na Jehovovom oltári celé, zatiaľ čo iné sa rozdeľovali medzi kňazov a tých, ktorí predkladali obeť, pričom určité časti boli obetované Jehovovi. (3. Mojžišova 1:3–9; 7:1–15) O desiatkoch povedal Mojžiš Izraelitom: „Každá desatina z pôdy, zo siatby pôdy a z ovocia stromu, patria Jehovovi. Je to niečo sväté Jehovovi.“ (3. Mojžišova 27:30) Desiatok sa odovzdával Lévitom, ktorí pracovali vo svätostánku a neskôr v chráme. Léviti, ktorí nepatrili ku kňazskej triede, dávali áronským kňazom zasa desatinu z toho, čo dostali. (4. Mojžišova 18:21–29) Prečo Jehova vyžadoval od Izraelitov, aby platili desiatky? Po prvé preto, aby mohli nejakým hmatateľným spôsobom prejaviť svoje ocenenie za Jehovovu dobrotu. A po druhé preto, aby mohli prispievať na podporu Lévitov, ktorí sa potom mohli sústreďovať na svoje povinnosti, ku ktorým patrilo i vyučovanie Zákona. (2. Paralipomenon 17:7–9) Týmto spôsobom bolo tiež podporované pravé uctievanie a tak mal každý z toho úžitok.
10. Čo sa stalo, keď Izrael neprinášal desiatky a obete?
10 Hoci desiatky a obete použili neskôr Léviti, v skutočnosti to boli dary pre Jehovu, a preto mali byť kvalitné, mali byť hodné Jehovu. (3. Mojžišova 22:21–25) Čo sa stalo, keď Izraeliti desiatky neprinášali, alebo keď prinášali podradné obete? Zákon za to nepredpisoval žiaden trest, ale malo to následky. Jehova ich nepožehnával a Léviti pripravení o hmotnú podporu opúšťali svoje chrámové povinnosti, aby sa mohli o seba postarať. A tak trpel celý Izrael.
„Zamerajte svoje srdce na svoje cesty“
11, 12. a) Aký to malo následok, keď Izrael zanedbával dodržiavanie Zákona? b) Aké poverenie dal Jehova Izraelu, keď ho priviedol späť z Babylona?
11 V priebehu izraelských dejín boli niektorí príkladní v tom, ako sa usilovali zachovávať Zákon vrátane platenia desiatkov. (2. Paralipomenon 31:2–16) Väčšinou to však tento národ zanedbával. Znova a znova porušovali zmluvu s Jehovom, až nakoniec dovolil, aby boli podrobení a v roku 607 pred n. l. odvedení do Babylona. — 2. Paralipomenon 36:15–21.
12 Bolo to tvrdé ukázňovanie, ale po sedemdesiatich rokoch Jehova vrátil svoj ľud do jeho domoviny. Mnohé z Izaiášových proroctiev, ktoré hovoria o raji, mali mať svoje prvé splnenie po tomto návrate. (Izaiáš 35:1, 2; 52:1–9; 65:17–19) No hlavným dôvodom, prečo Jehova priviedol svoj ľud späť, nebolo budovať nejaký pozemský raj, ale znovu postaviť chrám a obnoviť pravé uctievanie. (Ezdráš 1:2, 3) Keby Izrael poslúchal Jehovu, prinieslo by to hmotné dobrodenia a Jehovovo požehnanie by ich obohatilo duchovne i hmotne. Preto v roku 537 pred n. l., len čo Židia prišli do svojej vlasti, postavili v Jeruzaleme oltár a začali pracovať na chráme. Stretli sa však so silným odporom a s prácou prestali. (Ezdráš 4:1–4, 23) Preto sa Izrael netešil z Jehovovho požehnania.
13, 14. a) Čo nasledovalo, keď Izrael nepostavil znovu chrám? b) Ako bol chrám nakoniec znovu postavený, ale aké ďalšie chyby zo strany Izraela sú zaznamenané?
13 V roku 520 pred n. l. vzbudil Jehova prorokov Haggea a Zechariáša, aby nabádali Izrael vrátiť sa k dielu výstavby chrámu. Haggeus ukázal, že hmotné strádanie národa súvisí s ich nedostatočnou horlivosťou za Jehovov dom. Povedal: „Toto povedal Jehova vojsk: ‚Zamerajte svoje srdce na svoje cesty. Zasiali ste mnoho semena, ale zbiera sa málo. Je sa, ale nie do sýtosti. Pije sa, ale nie do opojenia. Obliekajú sa šaty, ale nikto sa nezahreje; a ten, kto sa dáva najať, dáva sa najať za deravé vrecko.‘ Toto povedal Jehova vojsk: ‚Zamerajte svoje srdce na svoje cesty! Vyjdite na vrch a prineste stavebné drevo. A stavajte dom, aby som v ňom našiel zaľúbenie a aby som bol oslávený.‘“ — Haggeus 1:5–8.
14 Izraeliti, povzbudení Haggeom a Zechariášom, zamerali svoje srdce na svoje cesty, a chrám bol postavený. Asi o 60 rokov však navštívil Jeruzalem Nehemiáš a zistil, že Izrael znovu zanedbáva Jehovov zákon. Napravil to, ale pri ďalšej návšteve zistil, že situácia sa opäť zhoršila. Podáva o tom správu: „Zistil som, že podiely Lévitov, tie im neboli dávané, takže Léviti a speváci konajúci dielo sa rozutekali každý na svoje pole.“ (Nehemiáš 13:10) Tento problém bol napravený a „celý Júda, tí priniesli desatinu obilia a nového vína a oleja do zásob“. — Nehemiáš 13:12.
Olupovanie Jehovu
15, 16. Za aké chyby karhá Jehova Izrael prostredníctvom Malachiáša?
15 Prorok Malachiáš prorokoval pravdepodobne približne v tom istom období a hovorí nám o nevernosti Izraela viac. Zaznamenáva Jehovove slová Izraelu: „‚Keď som teda otcom, kde je úcta voči mne? A keď som vznešeným pánom, kde je bázeň predo mnou?‘ povedal Jehova vojsk vám, ó, kňazi, ktorí opovrhujete mojím menom.“ Čo bolo zlé? Jehova to vysvetľuje: „Keď predkladáte na obetovanie slepé zviera [hovoríte]: ‚Nie je to nič zlé.‘ A keď predkladáte chromé alebo choré zviera [hovoríte]: ‚Nie je to nič zlé.‘“ — Malachiáš 1:6–8.
16 Týmto názorným spôsobom Malachiáš ukazuje, že hoci Izraeliti prinášali obete, ich nízka kvalita prezrádzala hrubú neúctu. Malachiáš tiež napísal: „‚Odo dní svojich predkov ste odbočovali od mojich predpisov a nedodržiavali ste ich. Vráťte sa ku mne, a ja sa vrátim k vám,‘ povedal Jehova vojsk.“ Izraeliti chceli vedieť, čo konkrétne majú robiť, a preto sa pýtali: „Ako sa vrátime?“ Jehova odpovedal: „Olúpi pozemský človek Boha? Ale vy ma olupujete.“ Ako mohol Izrael olupovať Jehovu, Zdroj všetkého bohatstva? Jehova odpovedal: „Na desiatkoch a na príspevkoch.“ (Malachiáš 3:7, 8) Áno, tým, že Izrael neprinášal svoje desiatky a obete, olupoval Jehovu!
17. Akému účelu slúžili v Izraeli desiatky a obete a aký sľub dáva Jehova v súvislosti s desiatkami?
17 Toto historické pozadie ukazuje, aké boli desiatky a obete v Izraeli dôležité. Boli prejavom ocenenia zo strany darcu a pomáhali hmotne podporovať pravé uctievanie. A tak Jehova ďalej povzbudzoval Izrael: „Prineste všetky desiatky do zásobárne.“ Jehova ukázal, čo bude nasledovať, keď to budú robiť. Sľúbil: ,Vylejem na vás požehnanie, až kým ho viac nebude treba.‘ (Malachiáš 3:10) Jehovovo požehnanie ich obohatí.
Súdení ‚pravým Pánom‘
18. a) O príchode koho dáva Jehova výstrahu? b) Kedy sa uskutočnil príchod k chrámu, koho sa týkal a aký následok mal pre Izrael?
18 Prostredníctvom Malachiáša Jehova taktiež varoval, že príde svoj ľud súdiť. „Hľa, posielam svojho posla a ten predo mnou prečistí cestu. A náhle príde k Svojmu chrámu pravý Pán, ktorého hľadáte, a posol zmluvy, z ktorého sa tešíte. Hľa, určite príde.“ (Malachiáš 3:1) Kedy sa sľúbený príchod k chrámu uskutočnil? V Matúšovi 11:10 citoval Ježiš Malachiášovo proroctvo o poslovi, ktorý pripraví cestu, a uplatnil ho na Jána Krstiteľa. (Malachiáš 4:5; Matúš 11:14) Takže čas na súd prišiel v roku 29 n. l. Kto bol tým druhým poslom, poslom zmluvy, ktorý sprevádzal Jehovu, ‚pravého Pána‘, k chrámu? Bol to sám Ježiš; pri dvoch príležitostiach prišiel do chrámu v Jeruzaleme a dramatickým spôsobom ho vyčistil, vyženúc von nepoctivých zmenárnikov. (Marek 11:15–17; Ján 2:14–17) O tomto čase súdu v prvom storočí sa Jehova prorocky pýta: „Ale kto znesie deň jeho príchodu a kto obstojí, keď sa objaví?“ (Malachiáš 3:2) Izrael neobstál. Bol preskúmaný, nájdený ako nedostatočný a v roku 33 n. l. bol ako Jehovov vyvolený národ zavrhnutý. — Matúš 23:37–39.
19. Ako sa ostatok vrátil k Jehovovi v prvom storočí a aké požehnanie dostal?
19 Malachiáš však tiež napísal: „[Jehova si sadne] ako prečisťovač a čistič striebra a očistí synov Léviho; a vyčistí ich ako zlato a ako striebro a určite sa Jehovovi stanú ľudom, ktorý predkladá obetný dar v spravodlivosti.“ (Malachiáš 3:3) V súlade s týmto proroctvom väčšina tých, ktorí v prvom storočí tvrdili, že slúžia Jehovovi, bola síce zavrhnutá, ale niektorí boli očistení a prišli k Jehovovi, prinášajúc prijateľné obete. Kto to bol? Tí, ktorí prijali Ježiša, posla zmluvy. Na Letnice roku 33 n. l. sa 120 z tých, ktorí reagovali priaznivo, zhromaždilo v jednej hornej miestnosti v Jeruzaleme. Boli posilnení svätým duchom, začali predkladať obetný dar v spravodlivosti a ich počet rýchle rástol. Čoskoro sa rozšírili po celej Rímskej ríši. (Skutky 2:41; 4:4; 5:14) A tak sa ostatok vrátil k Jehovovi. — Malachiáš 3:7.
20. Čo sa stalo s novým Božím Izraelom, keď bol zničený Jeruzalem a chrám?
20 Týmto ostatkom Izraela, ku ktorému boli pripájaní aj pohania, ktorí boli akoby vštepení do izraelského kmeňa, bol nový „Boží Izrael“, národ vytvorený z kresťanov pomazaných duchom. (Galaťanom 6:16; Rimanom 11:17) V roku 70 n. l. prišiel na telesný Izrael „deň, ktorý horí ako pec“, keď rímske vojská zničili Jeruzalem a jeho chrám. (Malachiáš 4:1; Lukáš 19:41–44) Čo sa stalo s duchovným Božím Izraelom? Jehova mu prejavil „súcit, ako muž prejavuje súcit svojmu synovi, ktorý mu slúži“. (Malachiáš 3:17) Zbor pomazaných kresťanov dbal na Ježišovu prorockú výstrahu. (Matúš 24:15, 16) Prežili a Jehovovo požehnanie ich naďalej duchovne obohacovalo.
21. Aké otázky zostávajú, pokiaľ ide o Malachiáša 3:1 a 10?
21 Bolo to skutočné ospravedlnenie Jehovu! Ako sa však Malachiáš 3:1 spĺňa dnes? A ako by mal kresťan reagovať na povzbudenie v Malachiášovi 3:10, aby prinášal do zásobárne celý desiatok? O tom bude hovoriť nasledujúci článok.
Vieš vysvetliť?
◻ Kto je v skutočnosti Zdrojom všetkého bohatstva?
◻ Prečo je duchovný blahobyt lepší ako hmotné bohatstvo?
◻ Akému účelu slúžili v Izraeli desiatky a obete?
◻ Kedy prišiel Jehova, „pravý Pán“, k chrámu, aby súdil Izrael, a k čomu to viedlo?
◻ Kto sa vrátil k Jehovovi po tom, čo v prvom storočí n. l. prišiel k svojmu chrámu?
[Obrázok na strane 10]
Posol zmluvy, Ježiš, ktorý zastupoval Jehovu, prišiel v prvom storočí n. l. k chrámu, aby súdil