Aký je pôvod a účel manželstva

1., 2. a) Ako vzniklo manželstvo? b) Čo si mohol prvý muž a žena uvedomovať, pokiaľ ide o manželstvo? (Pozri obrázok v úvode článku.)

MANŽELSTVO patrí k životu. Ak poznáme jeho pôvod a účel, môžeme mať na tento vzťah správny pohľad a môžeme mať z neho ešte väčšiu radosť. Keď Boh stvoril prvého človeka, Adama, začal k nemu privádzať zvieratá, aby ich pomenoval. Ale „pre človeka sa nenašla pomocníčka ako jeho doplnok“. Boh preto uviedol na Adama hlboký spánok, vzal mu jedno z rebier, vytvoril z neho ženu a priviedol ju k nemu. (Prečítajte 1. Mojžišovu 2:20–24.) Pôvodcom manželstva je teda Boh.

² Ježiš potvrdil, že to bol Jehova, kto povedal: „Človek opustí svojho otca a svoju matku a bude sa pridržiavať svojej manželky, a tí dvaja budú jedno telo.“ ​(Mat. 19:4, 5) To, že Boh použil na vytvorenie prvej ženy Adamovo rebro, mohlo týmto manželom pripomínať, aké blízke puto je medzi nimi. Jehova nikdy nechcel, aby sa muž a žena rozviedli alebo aby mali súčasne viacerých partnerov.

 3. Čo bolo dôležitým účelom manželstva?

³ Adam bol nadšený svojou krásnou manželkou a neskôr jej dal meno Eva. Stala sa jeho „doplnkom“ a „pomocníčkou“. To, že si plnili svoju úlohu manžela a manželky, malo prispievať k ich šťastiu. (1. Mojž. 2:18) Dôležitým účelom manželstva bolo naplniť zem ľuďmi. (1. Mojž. 1:28) Hoci synovia a dcéry milovali svojich rodičov, mali ich opustiť, uzavrieť manželstvo a založiť si vlastnú rodinu. Celá zem sa mala stať rajom a mala byť zaľudnená do takej miery, aby sa všetkým žilo príjemne.

 4. Čo sa stalo s prvým manželstvom?

⁴ Prvé manželstvo však stroskotalo, lebo Adam i Eva zneužili svoju slobodnú vôľu a neposlúchli Jehovu. Evu oklamal „ten prahad“, Satan Diabol. Nahovoril jej, že keď zje ovocie zo „stromu poznania dobrého a zlého“, získa mimoriadne poznanie a bude sa vedieť rozhodovať, čo je dobré a čo zlé. Eva sa neopýtala Adama na jeho názor a tým dala najavo, že ho nerešpektuje ako hlavu. A Adam si vzal ovocie od Evy, čím neposlúchol Boha. (Zjav. 12:9; 1. Mojž. 2:9, 16, 17; 3:1–6)

 5. Čo sa učíme z toho, ako Adam a Eva odpovedali Jehovovi?

⁵ Keď Boh zobral Adama na zodpovednosť, ten obvinil svoju manželku. Povedal: „Žena, ktorú si mi dal, aby bola so mnou, tá mi dala ovocie zo stromu, a tak som jedol.“ Eva zase zvalila vinu na hada. (1. Mojž. 3:12, 13) Boli to však len chabé výhovorky. Keďže prví ľudia neposlúchli Jehovu, odsúdil ich ako rebelov. To je pre nás vážne varovanie. Ak má byť manželstvo šťastné, obaja manželia musia prijať svoju zodpovednosť a poslúchať Jehovu.

 6. Ako by si vysvetlil 1. Mojžišovu 3:15?

⁶ Napriek tomu, čo urobil Satan v Edene, Jehova dal ľuďom nádej. Čítame o nej hneď v prvom biblickom proroctve. (Prečítajte 1. Mojžišovu 3:15.) Prvého spurného duchovného tvora zničí „semeno“ symbolickej „ženy“. Jehova použitím výrazu „žena“ ukázal, aký mimoriadny vzťah je medzi ním a obrovskými zástupmi spravodlivých duchovných tvorov v nebi. Boh neskôr odhalil, že z jeho organizácie podobnej žene poverí niekoho, aby Diablovi „rozmliaždil“ hlavu a zabezpečil, aby sa poslušní ľudia mohli tešiť z vyhliadky, ktorú prvý ľudský pár stratil. V súlade s Jehovovým pôvodným predsavzatím budú mať možnosť žiť večne v raji na zemi. (Ján 3:16)

 7. a) Ako vzbura Adama a Evy poznačila manželstvá? b) Aké sú biblické požiadavky na manželov a manželky?

⁷ Vzbura Adama a Evy ovplyvnila nielen ich manželstvo, ale aj všetky manželstvá, ktoré vznikli neskôr. Eva a ďalšie ženy mali napríklad prežívať veľké bolesti počas pôrodu. Bolo tiež predpovedané, že ženy budú túžiť po svojich manželoch, ale tí budú nad nimi vládnuť a dokonca sa k nim správať násilnícky, ako to dnes vidíme v mnohých manželstvách. (1. Mojž. 3:16) No biblická požiadavka na manželov je, aby boli láskavou hlavou rodiny. A ženy sa majú podriaďovať svojim manželom. (Ef. 5:33) Keď bohabojní manželia vzájomne spolupracujú, môžu obmedziť situácie vyvolávajúce napätie na minimum alebo sa im úplne vyhnúť.

 8. Ako vyzerali manželstvá od Adamových čias po potopu?

⁸ Skôr ako Adam s Evou následkom hriechu a nedokonalosti zomreli, narodili sa im synovia a dcéry. (1. Mojž. 5:4) Ich prvorodený syn Kain sa oženil s jednou zo svojich príbuzných. Kainov potomok Lámech je prvý muž, o ktorom sa píše, že mal dve manželky. (1. Mojž. 4:17, 19) Od Adamových čias po potopu v Noachových dňoch bolo len málo ľudí, ktorí uctievali Jehovu. Patril k nim Ábel, Enoch a Noach s rodinou. Biblia hovorí, že v dňoch Noacha „si synovia pravého Boha všímali ľudské dcéry, že sú vzhľadné“. A tak „si brali za manželky všetky, ktoré si vyvolili“. Z týchto neprirodzených zväzkov medzi zhmotnenými anjelmi a ľudskými ženami sa narodili násilní obri Nefilim. „Zlo človeka na zemi [bolo] obzvlášť veľké a každý sklon myšlienok jeho srdca [bol] po celý čas len zlý.“ ​(1. Mojž. 6:1–5)

 9. Čo urobil Jehova so zlými v Noachových dňoch a aké poučenie si z toho môžeme vziať?

⁹ Jehova napokon spôsobil potopu, aby zničil zlých. Ľudia v tých dňoch boli takí zamestnaní každodennými záležitosťami vrátane manželstva, že nebrali vážne to, čo im „Noach, zvestovateľ spravodlivosti“, hovoril o blížiacom sa zničení. (2. Petra 2:5) Ježiš prirovnal vtedajšiu situáciu k tej, aká bude v našich dňoch. (Prečítajte Matúša 24:37–39.) Dnes väčšina ľudí nechce počuť dobré posolstvo o Božom Kráľovstve, ktoré sa zvestuje na celej zemi na svedectvo všetkým národom, skôr ako príde koniec tohto zlého sveta. Aké poučenie si môžeme vziať z toho, čo sa dialo v Noachových dňoch? Ani rodinné záležitosti, napríklad manželstvo a výchova detí, by nás nemali obrať o pocit naliehavosti z toho, že Jehovov deň je blízko.

10. a) Aké konanie bolo bežné v mnohých kultúrach? b) V čom je dobrým príkladom manželstvo Abraháma a Sáry?

¹⁰ Hoci Noach a jeho traja synovia mali každý iba jednu manželku, v dňoch patriarchov bola rozšírená polygamia. V mnohých kultúrach bola bežná sexuálna nemravnosť, ktorá sa dokonca stala súčasťou náboženských rituálov. Keď Abram (Abrahám) a jeho manželka Sáraj (Sára) poslúchli Boha a presťahovali sa do Kanaanu, boli obklopení ľuďmi, ktorých zvyky boli doslova výsmechom manželstva. Obyvatelia Sodomy a Gomory sa dopúšťali hrubej nemravnosti alebo ju tolerovali, a tak sa Jehova rozhodol tieto mestá zničiť. Abrahám však viedol svoju rodinu správne a Sára dala vynikajúci príklad v tom, ako sa mu podriaďovala. (Prečítajte 1. Petra 3:3–6.) Abrahám zaistil, aby sa jeho syn Izák oženil so ženou, ktorá uctieva Jehovu. To isté urobil v záujme pravého uctievania Izák pre svojho syna Jakoba, ktorého synovia sa stali predkami 12 izraelských kmeňov.

11. Ako mojžišovský Zákon chránil Izraelitov?

¹¹ Jehova neskôr uzavrel zmluvu s potomkami Jakoba (Izraela). Dal im mojžišovský Zákon, ktorý obsahoval aj pokyny týkajúce sa manželských zvykov z patriarchálnych čias vrátane polygamie. Izraelitov duchovne chránil tým, že zakazoval manželstvá s ľuďmi uctievajúcimi falošných bohov. (Prečítajte 5. Mojžišovu 7:3, 4.) Keď mali manželia vážne problémy, mohli sa obrátiť o pomoc na starších mužov. Náležite sa riešila i nevera, žiarlivosť a podozrievavosť. Rozvod bol povolený, ale iba za určitých podmienok. Muž sa mohol rozviesť so svojou manželkou, ak na nej našiel „niečo neslušné“. (5. Mojž. 24:1) Zákon neuvádzal, čo presne to mohlo byť, ale pravdepodobne nešlo o nepodstatné záležitosti. (3. Mojž. 19:18)

12., 13. a) Ako zaobchádzali niektorí muži v Malachiášových dňoch so svojimi manželkami? b) Aké následky musí niesť kresťan, ktorý opustí svojho manželského partnera s partnerom niekoho iného?

¹² V dňoch proroka Malachiáša zaobchádzali mnohí židovskí muži zradne s manželkami svojej mladosti. Hľadali najrôznejšie výhovorky, aby sa s nimi mohli rozviesť a oženiť sa s mladšími ženami alebo dokonca s pohankami. Aj za čias Ježiša sa židovskí muži rozvádzali so svojimi manželkami „z akýchkoľvek dôvodov“. (Mat. 19:3) Boh Jehova také zradné konanie nenávidel. (Prečítajte Malachiáša 2:13–16.)

¹³ Ani dnes nemožno v manželstvách Jehovovho ľudu tolerovať zradu. No dajme tomu, že pokrstený kresťan sa dopustí cudzoložstva s manželským partnerom niekoho iného a dá sa rozviesť, aby mohol uzavrieť nové manželstvo. Takáto situácia je v Božom ľude zriedkavá. Ak taký človek nerobí pokánie, bude vylúčený, aby zbor zostal duchovne čistý. (1. Kor. 5:11–13) Skôr ako môže byť znovu prijatý do zboru, musí „prinášať ovocie, ktoré zodpovedá pokániu“. (Luk. 3:8; 2. Kor. 2:5–10) Nie je stanovený presný čas, ktorý musí prejsť, aby bol znovu prijatý, ale keďže ide o zradu, jeho konanie nemožno brať na ľahkú váhu. Môže to trvať rok alebo aj viac, kým hriešnik dokáže, že sa úprimne kajá. Ale aj po jeho znovuprijatí bude úprimnosť jeho pokánia ešte posúdená „pred Božou sudcovskou stolicou“. (Rim. 14:10–12; pozri Strážnu vežu č. 9 z roku 1980, strany 21 – 23.)

14. Aký bol účel Zákona?

¹⁴ Izraeliti sa riadili mojžišovským Zákonom vyše 1 500 rokov. Pripomínal im spravodlivé zásady, ktoré mohli uplatňovať v rodinných a iných záležitostiach, a zároveň slúžil ako vychovávateľ vedúci k Mesiášovi. (Gal. 3:23, 24) Ježišovou smrťou sa platnosť Zákona skončila a Boh urobil nové opatrenie. (Hebr. 8:6) V rámci neho boli zrušené niektoré ústupky, ktoré predtým Zákon umožňoval.

15. a) Aké normy pre manželstvo mali platiť v kresťanskom zbore? b) Na čo by mal kresťan pamätať, keď uvažuje o rozvode?

¹⁵ Raz položili niekoľkí farizeji Ježišovi otázku týkajúcu sa manželstva. Ježiš im odpovedal, že Mojžiš síce urobil ústupok vzhľadom na rozvod, ale „od začiatku to nebolo tak“. (Mat. 19:6–8) Tým naznačil, že v kresťanskom zbore budú platiť tie normy pre manželstvo, ktoré stanovil Boh v Edene. (1. Tim. 3:2, 12) Manželia mali byť „jedným telom“, čiže nerozlučnou dvojicou, a ich puto mala posilňovať láska k Bohu a k sebe navzájom. Keď sa rozvedú z iného dôvodu ako sexuálna nemravnosť, nie sú voľní pre nové manželstvo. (Mat. 19:9) Samozrejme, podvedený kresťan sa môže rozhodnúť, že odpustí svojmu manželskému partnerovi, ktorý neveru ľutuje, tak ako prorok Hozeáš odpustil svojej nevernej manželke Gomer. Aj Jehova prejavil milosrdenstvo Izraelitom, keď sa ako národ kajali z duchovného cudzoložstva. (Hoz. 3:1–5) Treba ešte pripomenúť, že ak kresťan vie, že jeho manželský partner mu bol neverný, a napriek tomu sa rozhodne s ním ďalej sexuálne žiť, dáva tým najavo, že mu odpustil, a biblický dôvod na rozvod zaniká.

16. Čo povedal Ježiš o slobodnom stave?

¹⁶ Po tom, ako Ježiš uviedol, že pre pravých kresťanov je jediným dôvodom na rozvod sexuálna nemravnosť, hovoril o tých, „ktorí majú dar“ slobodného stavu. A dodal: „Kto to môže prijať, nech to prijme.“ ​(Mat. 19:10–12) Mnohí sa rozhodli, že zostanú slobodní, aby mohli slúžiť Jehovovi s nerozdelenou mysľou. Za to si zaslúžia pochvalu.

17. Čo pomôže kresťanovi rozhodnúť sa, či má vstúpiť do manželstva?

¹⁷ Čo pomôže kresťanovi rozhodnúť sa, či má zostať slobodný, alebo vstúpiť do manželstva? Musí sa zamyslieť, či dokáže slobodný stav považovať za dar. Apoštol Pavol odporúčal slobodný stav, no povedal: „Pretože je rozšírené smilstvo, nech má každý muž svoju vlastnú manželku a každá žena svojho vlastného manžela.“ Potom dodal: „Ak nemajú sebaovládanie, nech uzavrú manželstvo, lebo je lepšie uzavrieť manželstvo, ako horieť vášňou.“ Tým, že človek vstúpi do manželstva, sa môže vyhnúť sexuálnej nemravnosti či masturbácii. Svoju úlohu pri rozhodovaní hrá aj vek, lebo Pavol ďalej napísal: „Ak si niekto myslí, že sa správa nevhodne k svojmu panenstvu, ak by sa malo stať, že sa pominie rozkvet mladosti, nech urobí, čo chce, nehreší. Nech uzavrie manželstvo.“ ​(1. Kor. 7:2, 9, 36; 1. Tim. 4:1–3) Človek by nemal vstupovať do manželstva iba preto, aby uspokojil sexuálne túžby, ktoré bývajú v mladosti veľmi silné. Možno ešte nie je dostatočne zrelý na to, aby prijal zodpovednosť, ktorú so sebou nesie manželský život.

18., 19. a) Akým zväzkom by malo byť kresťanské manželstvo? b) O čom budeme hovoriť v nasledujúcom článku?

¹⁸ Do kresťanského manželstva by mali vstúpiť iba tí, ktorí sú pokrstení a bezvýhradne milujú Jehovu. Aj ich vzájomná láska by mala byť natoľko silná, že chcú spojiť svoj život do manželského zväzku. Za to, že poslúchnu radu vstúpiť do manželstva „iba v Pánovi“, ich Jehova určite požehná. (1. Kor. 7:39) A ak sa aj po svadbe budú riadiť biblickými radami, presvedčia sa, že je to ten najlepší návod na šťastné manželstvo.

¹⁹ Keďže žijeme hlboko v „posledných dňoch“, mnohým mužom a ženám chýbajú vlastnosti potrebné pre šťastné manželstvo. (2. Tim. 3:1–5) Preto si v nasledujúcom článku rozoberieme biblické myšlienky určené kresťanským manželom a manželkám, aby mohli zvládať ťažké časy, v ktorých žijeme. Jehova dal do svojho drahocenného Slova zapísať všetko, čo potrebujeme, aby bolo naše manželstvo šťastné a úspešné. Vďaka tomu môžeme s jeho ľudom ďalej kráčať po ceste do večného života. (Mat. 7:13, 14)