Bázeň vzbudzujúci Jehovov deň je blízko
„Písala sa pred ním pamätná kniha pre tých, ktorí majú bázeň pred Jehovom, a pre tých, ktorí myslia na jeho meno.“ — MALACHIÁŠ 3:16.
1, 2. Na aký deň vzbudzujúci bázeň vopred upozorňuje Malachiáš?
BÁZEŇ vzbudzujúci! Dňa 6. augusta 1945 na svitaní bolo v okamihu zničené veľké mesto. Asi 80 000 mŕtvych! Desaťtisíce smrteľne ranených! Zúriaci oheň! Atómová bomba vykonala svoje dielo. Čo bolo počas tejto katastrofy s Jehovovými svedkami? V Hirošime bol len jeden svedok — uväznený pre svoju kresťanskú rýdzosť za ochrannými múrmi väznice. Z väznice zostali len trosky, ale náš brat neutrpel zranenie. Ako povedal, bol atómovou bombou vyslobodený z väzenia — čo bolo zrejme jediné dobro, ktoré bomba vykonala.
2 Hoci bol výbuch tejto bomby strašný, jeho hrôza sa celkom stráca v porovnaní s „veľkým a bázeň vzbudzujúcim Jehovovým dňom“, ktorý je tesne pred nami. (Malachiáš 4:5) Áno, v minulosti už boli dni, ktoré vzbudzovali bázeň, ale tento Jehovov deň ich všetky prevýši. — Marek 13:19.
3. Aký kontrast vedúci k potope by sme si mali všimnúť medzi „každým telom“ a Noachovou rodinou?
3 V Noachových dňoch „každé telo skazilo svoju cestu na zemi“ a Boh vyhlásil: „Zem je plná násilia kvôli nim; a preto ich privediem do skazy spolu so zemou.“ (1. Mojžišova 6:12, 13) Ako uvádza Matúš 24:39, Ježiš povedal, že ľudia si „nevšimli... kým neprišla potopa a všetkých ich nezmietla“. Ale verný Noach, „zvestovateľ spravodlivosti“, túto potopu prežil spolu so svojou bohabojnou rodinou. — 2. Petra 2:5.
4. Akým varovným príkladom sú Sodoma a Gomora?
4 „Tak podobne,“ hovorí Júda 7, „sú nám predložené ako varovný príklad Sodoma a Gomora a mestá okolo nich, lebo podstúpili sudcovský trest večného ohňa, keď až do krajnosti smilnili... a išli za neprirodzeným používaním tela.“ Títo bezbožní ľudia zahynuli, lebo žili odporne nečistým spôsobom života. Nech je to výstrahou pre sexuálne orientované spoločenstvá v tomto modernom svete! Všimnime si však, že bohabojný Lót a jeho dcéry boli počas tejto katastrofy zachovaní nažive, tak ako budú Jehovovi ctitelia ochránení v rýchlo sa približujúcom veľkom súžení. — 2. Petra 2:6–9.
5. Čo sa môžeme naučiť z prípadov vykonania rozsudku nad Jeruzalemom?
5 Zamyslime sa aj nad varovnými príkladmi v čase, keď Jehova použil útočné vojská, aby zrovnali so zemou Jeruzalem, slávne mesto, ktoré bolo kedysi „jasaním celej zeme“. (Žalm 48:2) Jedna taká tragická udalosť sa udiala v roku 607 pred n. l. a druhá zas v roku 70 n. l., pretože ľud, ktorý sa vyhlasoval za Boží, opustil pravé uctievanie. Našťastie, lojálni Jehovovi služobníci prežili. Katastrofa v roku 70 n. l. (na obrázku dole) je opísaná ako ,súženie, aké nebolo od začiatku stvorenia, ktoré Boh stvoril, až dovtedy‘. Raz a navždy odstránilo odpadlícky židovský systém vecí a v tomto ohľade už určite také súženie „viac nebude“. (Marek 13:19) Ale aj toto vykonanie božského rozsudku bolo len tieňom „veľkého súženia“, ktoré teraz hrozí celosvetovému systému vecí. — Zjavenie 7:14.
6. Prečo Jehova pripúšťa pohromy?
6 Prečo Boh pripustil strašné pohromy, pri ktorých prišlo o život toľko ľudí? V prípade Noacha, Sodomy a Gomory a Jeruzalema Jehova vykonal rozsudok nad tými, ktorí skazili svoju cestu na zemi, ktorí pošpinili túto krásnu planétu doslovným znečistením a morálnym úpadkom a ktorí odpadli od pravého uctievania, čiže ho zavrhli. Dnes stojíme na prahu globálneho vykonania rozsudku, ktoré zasiahne celý svet. — 2. Tesaloničanom 1:6–9.
„V posledných dňoch“
7. a) Na čo prorocky poukazovali božské súdy vykonané v staroveku? b) Aká nádherná vyhliadka leží pred nami?
7 Tieto zničenia v staroveku prorocky poukazovali na veľké súženie vzbudzujúce bázeň opísané v 2. Petra 3:3–13. Apoštol tu hovorí: „To viete, že v posledných dňoch prídu posmievači s posmechom a budú postupovať podľa vlastných žiadostí.“ Potom Peter sústreďuje pozornosť na Noachove dni a píše: „Vtedajší svet utrpel zničenie, keď bol zaplavený vodou. Tým istým slovom sú však terajšie nebesia a zem zachované pre oheň a sú zachované na deň súdu a zničenia bezbožných.“ Po tomto súžení, ktoré bude najväčšie zo všetkých, nadobudne dlho očakávaná kráľovská vláda Mesiáša nové rozmery — ,nové nebesia a novú zem, a v tých bude bývať spravodlivosť‘. Aká je to radostná vyhliadka!
8. Ako postupujú svetové udalosti k vyvrcholeniu?
8 V našom 20. storočí svetové udalosti postupne spejú k vyvrcholeniu. Hoci spustošenie Hirošimy nebolo žiadnym Božím navštívením, možno ho začleniť medzi „hrozné úkazy“, ktoré Ježiš prorokoval na čas konca. (Lukáš 21:11) Nukleárna hrozba odvtedy stále visí nad ľudstvom ako búrkový mrak. V novinách The New York Times z 29. novembra 1993 sa objavil titulok: „Pušky môžu byť trochu zaprášené, zato nukleárne zbrane sú stále vyleštené.“ Medzinárodné, medzirasové a medzikmeňové vojny zatiaľ ďalej žnú strašnú úrodu. V minulosti bola prevažná väčšina obetí z radov vojakov. Dnes je podľa správ 80 percent vojnových obetí z radov civilistov, nehovoriac už o miliónoch tých, ktorí utekajú zo svojich domovských krajín ako utečenci.
9. Ako dali náboženskí vodcovia najavo priateľstvo so svetom?
9 Náboženskí vodcovia často ukazovali a stále ukazujú svoje „priateľstvo so svetom“ tým, že sa aktívne zapájajú do vojen a krvavých revolúcií. (Jakub 4:4) Niektorí spolupracujú s chamtivými magnátmi sveta obchodu, ktorí hromadne vyrábajú zbrane a budujú drogové impériá. Napríklad, keď The New York Times priniesli správu o atentáte na jedného juhoamerického drogového kráľa, uviedli: „Svoje obchodovanie s drogami ukrýval za tvrdenia, že zbohatol zo zákonného obchodu, a za imidž dobrodincu. Mal vlastnú rozhlasovú reláciu a často ho sprevádzali rímskokatolícki kňazi.“ The Wall Street Journal uviedol, že okrem zruinovania životov miliónov ľudí, ktorí sa stali závislými od drog, tento drogový kráľ osobne nariadil zavraždenie tisícov ľudí. Londýnske noviny The Times poznamenali: „Vrahovia často zaplatia za mimoriadnu omšu na vyjadrenie vďaky... presne v tom čase, keď sa niekde inde koná pohrebná omša za obeť.“ Aká skazenosť!
10. Ako by sme sa mali pozerať na zhoršovanie stavu vo svete?
10 Ktovie, akú pohromu môžu ľudia inšpirovaní démonmi ešte priviesť na túto zem. Ako hovorí 1. Jána 5:19, „celý svet leží v moci toho zlého“, Satana Diabla. Dnes je „beda zemi a moru, lebo k vám zostúpil Diabol, majúc veľký hnev, vediac, že má krátky čas“. (Zjavenie 12:12) Našťastie, list Rimanom 10:13 nás uisťuje, že „každý, kto vzýva Jehovovo meno, bude zachránený“.
Boh sa približuje so súdom
11. Aké pomery v Izraeli vyvolali Malachiášovo proroctvo?
11 Pokiaľ ide o bezprostrednú budúcnosť ľudstva, Malachiášovo proroctvo vrhá svetlo na to, čo sa má stať. Malachiáš bol posledný z dlhého radu starovekých hebrejských prorokov. V roku 607 pred n. l. zažil Izrael spustošenie Jeruzalema. Ale o 70 rokov Jehova prejavil milosrdenstvo a milujúcu láskavosť, keď tento národ priviedol späť do ich krajiny. No neprešlo ani sto rokov a Izrael znova upadol do skazenosti a odpadlíctva. Ľud zneuctieval Jehovovo meno, prehliadal jeho spravodlivé zákony a znečisťoval jeho chrám tým, že ako obeť prinášal slepé, chromé a choré zvieratá. Rozvádzali sa s manželkami svojej mladosti, aby sa mohli oženiť s cudzinkami. — Malachiáš 1:6–8; 2:13–16.
12, 13. a) Aké prečistenie potrebovala pomazaná kňazská trieda? b) Ako má z očisťovania úžitok aj veľký zástup?
12 Bolo potrebné prečistenie. Toto dielo prečisťovania opisuje Malachiáš 3:1–4. Podobne ako staroveký Izrael aj novodobí Jehovovi svedkovia potrebovali byť prečistení, a tak na nich možno vzťahovať prečisťovacie dielo opisované Malachiášom. Keď sa prvá svetová vojna blížila k svojmu koncu, niektorí Bádatelia Biblie, ako boli vtedy známi svedkovia, si nezachovali prísnu neutralitu vo svetských záležitostiach. V roku 1918 poslal Jehova svojho „posla zmluvy“, Ježiša Krista, do svojho duchovného chrámového usporiadania, aby malú skupinu Jehovových ctiteľov očistil od poškvrny sveta. Jehova sa prorocky opýtal: „Kto znesie deň [poslovho] príchodu a kto obstojí, keď sa objaví? Veď bude ako oheň prečisťovača a ako lúh práčov. A sadne si ako prečisťovač a čistič striebra a očistí synov Léviho [pomazanú kňazskú skupinu]; a vyčistí ich ako zlato a ako striebro a určite sa Jehovovi stanú ľudom, ktorý predkladá obetný dar v spravodlivosti.“ Ako prečistený ľud robia práve to!
13 Táto pomazaná kňazská skupina má len 144 000 členov. (Zjavenie 7:4–8; 14:1, 3) Ako je to však s ostatnými oddanými kresťanmi v dnešnej dobe? Dnes ich počet rastie do miliónov, a tvoria tak „veľký zástup“, ktorý takisto musí byť očistený od svetských spôsobov a musí ‚si vyprať rúcha a vybieliť ich v Baránkovej krvi‘. (Zjavenie 7:9, 14) Prejavovaním viery vo výkupnú obeť Baránka, Krista Ježiša, si môžu zachovať čisté postavenie pred Jehovom. Je im sľúbené, že prežijú celé veľké súženie, Jehovov deň vzbudzujúci bázeň. — Sofoniáš 2:2, 3.
14. Na aké slová by mal dnes Boží ľud dbať, keď si naďalej rozvíja novú osobnosť?
14 Spolu s kňazským ostatkom musí tento veľký zástup dbať aj na ďalšie Božie slová: „Ja sa k vám priblížim na súd a stanem sa rýchlym svedkom proti čarodejníkom a proti cudzoložníkom a proti tým, ktorí falošne prisahajú, a proti tým, ktorí konajú podvodnícky so mzdou námezdného robotníka, s vdovou a s chlapcom bez otca, a proti tým, ktorí odvracajú cudzieho usadlíka, zatiaľ čo mňa sa nebáli... Lebo ja som Jehova, nezmenil som sa.“ (Malachiáš 3:5, 6) Nie, Jehovove normy sa nemenia, a preto dnes tí, ktorí patria k jeho ľudu, sa musia v bázni pred Jehovom vyhýbať modlárstvu každého druhu a byť pravdovravní, poctiví a štedrí, zatiaľ čo si ďalej rozvíjajú kresťanskú osobnosť. — Kolosanom 3:9–14.
15. a) Akú milosrdnú výzvu dáva Jehova? b) Ako sa môžeme vyhnúť tomu, že by sme „olupovali“ Jehovu?
15 Všetkých, ktorí sa možno odvrátili od Božích spravodlivých ciest, Jehova vyzýva slovami: „Vráťte sa ku mne, a ja sa vrátim k vám.“ Ak sa pýtajú: „Ako sa vrátime?“, odpovedá: „Olupujete [ma].“ A v odpovedi na ďalšiu otázku: „Ako sme ťa olúpili?“ Jehova hovorí, že ho olupujú tým, že neprinášajú to najlepšie, čo majú, ako obete na chrámovú bohoslužbu. (Malachiáš 3:7, 8) Keď sme sa stali časťou Jehovovho ľudu, mali by sme naozaj chcieť zasvätiť tú najlepšiu časť našich síl, schopností a hmotných vecí službe Jehovovi. Takto nebudeme olupovať Boha, ale budeme ,stále hľadať najprv kráľovstvo a jeho spravodlivosť‘. — Matúš 6:33.
16. Aké povzbudenie nachádzame v Malachiášovi 3:10–12?
16 Všetkých, ktorí opúšťajú sebecké, hmotárske spôsoby sveta, čaká veľkolepá odmena, ako to naznačuje Malachiáš 3:10–12 (Reference Bible): „‚Vyskúšajte ma, prosím, v tomto,‘ povedal Jehova vojsk, ,či vám neotvorím nebeské stavidlá a nevylejem na vás požehnanie, až kým viac nebude nedostatku.‘“ Všetkým, ktorí reagujú s ocenením, Jehova sľubuje duchovný blahobyt a duchovnú plodnosť. Dodáva: „Všetky národy vás budú musieť vyhlásiť za šťastných, lebo vy sa stanete krajinou potešenia.“ Či to nie je dnes práve tak medzi miliónmi tých, ktorí patria k Božiemu vďačnému ľudu na celej zemi?
Tí, čo si zachovávajú rýdzosť, sú zapísaní v knihe života
17–19. a) Ako nepokoje v Rwande zasiahli do života našich bratov v tejto krajine? b) S akým presvedčením postupovali všetci títo verní vpred?
17 Teraz sa môžeme zmieniť o rýdzosti našich rwandských bratov a sestier. Tí vždy prinášali do Jehovovho duchovného domu uctievania tie najlepšie duchovné obete. Napríklad na oblastnom zjazde „Božské vyučovanie“ v decembri 1993 tamojších 2080 zvestovateľov Kráľovstva zožalo úrodu v podobe celkovej účasti 4075 osôb. Bolo pokrstených 230 nových svedkov a z nich sa takmer 150 prihlásilo do pomocnej priekopníckej služby na ďalší mesiac.
18 Keď v apríli 1994 prudko vzplanula etnická nenávisť, zahynulo najmenej 180 svedkov vrátane mestského dozorcu v hlavnom meste Kigali a celej jeho rodiny. Šiesti prekladatelia v kancelárii spoločnosti Watch Tower v Kigali, z ktorých štyria boli Hutuovia a dvaja Tutsiovia, napriek vážnym hrozbám niekoľko týždňov ďalej pracovali. Tutsiovia potom museli utiecť, no na jednom kontrolnom stanovišti boli zabití. Zostávajúci štyria napokon utiekli do Gomy (Zair), nesúc si so sebou zvyšky svojho počítačového vybavenia, a tam lojálne pokračovali v prekladaní Strážnej veže do kinjarwandského jazyka. — Izaiáš 54:17.
19 Hoci boli títo svedkovia, ktorí sa stali utečencami, v zúfalej situácii, vždy si žiadali duchovný pokrm skôr ako hmotné veci. Milujúcim bratom z niekoľkých krajín sa s vynaložením veľkých obetí podarilo dopraviť im zásoby. Svojimi slovami a svojou poriadkumilovnosťou i za skľučujúcich podmienok vydali títo utečenci úžasné svedectvo. Skutočne ďalej prinášali to najlepšie, čo mali, pre Jehovovo uctievanie. Dali najavo také presvedčenie, aké vyjadril Pavol v Rimanom 14:8: „Keď žijeme, žijeme Jehovovi, a keď umierame, umierame Jehovovi. A preto, či žijeme, či umierame, patríme Jehovovi.“
20, 21. a) Čie mená nie sú zapísané v Jehovovej pamätnej knihe? b) Čie mená sa nachádzajú v knihe a prečo?
20 Jehova si zaznamenáva všetkých, ktorí mu v rýdzosti slúžia. Malachiášovo proroctvo pokračuje: „V tom čase tí, ktorí majú bázeň pred Jehovom, spolu hovorili, každý so svojím druhom, a Jehova stále pozoroval a počúval. A písala sa pred ním pamätná kniha pre tých, ktorí majú bázeň pred Jehovom, a pre tých, ktorí myslia na jeho meno.“ — Malachiáš 3:16.
21 Aké je dnes dôležité, aby sme prejavovali zbožnú bázeň v preukazovaní úcty Jehovovmu menu! Keď to budeme robiť, nepostihne nás nepriaznivý rozsudok ako tých, ktorí s obdivom podporujú systémy tohto sveta. Zjavenie 17:8 hovorí, že „ich mená neboli zapísané vo zvitku života“. Najvýznačnejším menom zapísaným v Jehovovej knihe života je logicky meno Hlavného Sprostredkovateľa života, Božieho vlastného Syna, Ježiša Krista. Matúš 12:21 vyhlasuje: „Vskutku, národy budú dúfať v jeho meno.“ Ježišova výkupná obeť je zárukou večného života pre všetkých, ktorí v ňu prejavujú vieru. Akou výsadou je pre nás príležitosť nechať pripojiť naše vlastné mená k Ježišovmu menu na tomto zvitku!
22. Aký rozdiel bude zjavný, keď bude Jehova vykonávať svoj súd?
22 Čo bude počas súdu s Božími služobníkmi? Jehova na to odpovedá v Malachiášovi 3:17, 18: „Ja im prejavím súcit, ako muž prejavuje súcit svojmu synovi, ktorý mu slúži. A určite opäť uvidíte rozdiel medzi spravodlivým a zlým, medzi tým, ktorý slúži Bohu, a tým, ktorý mu neslúžil.“ Rozdiel bude všetkým jasný: zlí, oddelení pre večné odrezanie, a spravodliví, schválení pre večný život v ríši Kráľovstva. (Matúš 25:31–46) Teda veľký zástup ľudí podobných ovciam prežije veľký Jehovov deň vzbudzujúci bázeň.
Spomínaš si?
◻ Aké súdy vykonal Jehova v biblických časoch?
◻ V čom sú dnešné pomery obdobou tých, ktoré vládli v staroveku?
◻ Akým dielom prečisťovania sa splnilo Malachiášovo proroctvo?
◻ Čie mená sú zapísané v Božej pamätnej knihe?