Splnenie Izaiášovho proroctva

Keď sa Ježiš dozvedá o tom, že ho farizeji a Herodesovi stúpenci plánujú zabiť, odchádza s učeníkmi ku Galilejskému moru. Zo všetkých strán za ním prichádzajú ľudia – z Galiley, z pobrežných miest Týros a Sidón, z východnej strany Jordánu, z Jeruzalema aj z Idumey, ktorá je ďaleko na juhu. Ježiš mnohých uzdravuje. Vážne chorí ľudia nečakajú, kým sa ich Ježiš dotkne, ale snažia sa k nemu pretlačiť, aby sa ho dotkli. (Marek 3:9, 10)

Zhromaždí sa tam toľko ľudí, že Ježiš hovorí svojim učeníkom, nech mu pripravia čln. Chce sa vzdialiť od brehu, aby sa naňho ľudia netlačili a mohol ich vyučovať. Okrem toho sa môže ľahko presunúť aj na iné miesta a pomôcť ďalším.

Učeník Matúš píše, že na Ježišovi „sa splnili slová proroka Izaiáša“. (Matúš 12:17) Ktoré proroctvo má na mysli?

„Toto je môj služobník, ktorého som si vybral, môj milovaný, z ktorého mám radosť! Zošlem naňho svojho ducha a objasní národom, čo je právo. Nebude sa hádať ani kričať a nikto nebude počuť jeho hlas na hlavných uliciach. Nalomenú trstinu nedolomí a hasnúci knôt nezahasí, kým nenastolí právo. V jeho meno budú dúfať národy.“ (Matúš 12:18–21; Izaiáš 42:1–4)

Týmto milovaným služobníkom, ktorého Boh schválil, je, pravdaže, Ježiš. Objasňuje, čo je v skutočnosti právo, lebo pre falošné náboženské tradície to ľudia už nevedia. Farizeji si Boží Zákon vysvetľujú po svojom a v sabat by dokonca ani nepomohli trpiacemu človeku! No Ježiš dokazuje, že má Božieho ducha a svojimi skutkami ukazuje, čo je Božie právo. Tým ľudí oslobodzuje od bremena tradícií, ktoré sú v rozpore s týmto právom. Preto ho chcú náboženskí vodcovia zabiť. To je naozaj zarážajúce!

A čo znamená, že „sa nebude hádať ani kričať a nikto nebude počuť jeho hlas na hlavných uliciach“? Keď Ježiš uzdravuje ľudí, prikazuje im – a tiež démonom –, „aby o ňom nehovorili, kto je“. (Marek 3:12) Nechce, aby mu robili hlučnú reklamu na uliciach ani aby o ňom kolovali skreslené senzačné správy.

Podľa Izaiášovho proroctva Ježiš prináša svoje posolstvo útechy ľuďom, ktorí pripomínajú nalomenú trstinu, ohnutú a pošliapanú. Sú ako tlejúci knôt, na ktorom už zhasína posledná iskra. Ježiš nalomenú trstinu nedolomí a hasnúci knôt nezahasí. Naopak, nežne a s láskou dvíha ducha ponížených. Ježiš je naozaj tým, v koho môžu dúfať národy!