„Toto je môj služobník, ktorého som si vybral, môj milovaný, z ktorého mám radosť! Zošlem naňho svojho ducha a objasní národom, čo je právo. Nebude sa hádať ani kričať a nikto nebude počuť jeho hlas na hlavných uliciach. Nalomenú trstinu nedolomí a hasnúci knôt nezahasí, kým nenastolí právo. V jeho meno budú dúfať národy.“ (Matúš 12:18–21; Izaiáš 42:1–4)

A čo znamená, že „sa nebude hádať ani kričať a nikto nebude počuť jeho hlas na hlavných uliciach“? Keď Ježiš uzdravuje ľudí, prikazuje im – a tiež démonom –, „aby o ňom nehovorili, kto je“. (Marek 3:12) Nechce, aby mu robili hlučnú reklamu na uliciach ani aby o ňom kolovali skreslené senzačné správy.