Očistec
Definícia: „Podľa učenia [rímskokatolíckej] Cirkvi je to stav, miesto alebo podmienky na onom svete... kde duše tých, čo zomierajú v stave milosti, ale nie sú ešte zbavené všetkých nedokonalostí, odpykávajú neodpustené všedné hriechy alebo dočasný trest za všedné a smrteľné hriechy, ktoré im už boli odpustené, a takýmto spôsobom sú skôr, ako vstúpia do neba, prečisťované.“ (New Catholic Encyclopedia, 1967, zv. XI, s. 1034) Nie je to biblické učenie.
Na čom sa zakladá náuka o očistci?
Po rozbore názorov katolíckych autorov na texty, ako je 2. Makabejcov 12:39–45, Matúš 12:32 a 1. Korinťanom 3:10–15, New Catholic Encyclopedia (1967, zv. XI, s. 1034) priznáva: „Na záver rozboru možno povedať, že katolícka náuka o očistci nie je založená na Svätom Písme, ale na tradícii.“
„Cirkev sa pri podpore medzistupňa medzi nebom a peklom opiera o tradíciu.“ — U.S. Catholic, marec 1981, s. 7.
Čo hovoria o povahe očistca katolícki hovorcovia?
„Mnohí si myslia, že podstatu celkového utrpenia v očistci možno charakterizovať ako dočasný odklad oblažujúceho videnia Boha, hoci rozšírenejšia je predstava, podľa ktorej je spojený aj s určitou mierou pozitívneho trestu... Rímska cirkev vo všeobecnosti zastáva názor, že toto utrpenie je spôsobované ohňom. No pre vieru v očistec to nie je podstatné. Nie je to ani isté... Aj keď sa niekto možno rozhodne, podobne ako teológovia Východnej cirkvi, zavrhnúť názor, že utrpenie je spôsobované ohňom, musí byť človek opatrný, aby z očistca nevylúčil všetko pozitívne utrpenie. Očistec je stále spojený so skutočným utrpením, žiaľom, sklamaním, výčitkami svedomia a s inými duševnými mukami, ktoré spôsobujú duši skutočnú bolesť... No nikdy by sa nemalo zabúdať na to, že tieto duše prežívajú spolu s utrpením aj veľkú radosť z istoty svojej záchrany.“ — New Catholic Encyclopedia, 1967, zv. XI, s. 1036, 1037.
„Názory na to, čo sa deje v očistci, sú iba vecou dohadov.“ — U.S. Catholic, marec 1981, s. 9.
Žije duša po smrti tela ďalej?
Ezech. 18:4, NV: „Duša [po hebrejsky nefeš; „duša“, AH; „človek“, JB; „ten“, NAB], ktorá zhreší, tá zomrie.“
Jak. 5:20, NV: „Kto vráti hriešnika z jeho bludnej cesty, zachráni jeho dušu od smrti a zakryje množstvo hriechov.“ (Kurzíva od nás.) (Všimni si, že sa tu hovorí o smrti duše.)
Ďalšie podrobnosti nájdeš pod nadpismi „Smrť“ a „Duša“.
Je po smrti vyžadovaný ďalší trest za hriechy?
Rim. 6:7, ŠP: „Kto zomrel, je oslobodený od hriechu.“ (NV: „Kto zomrel, je ospravedlnený od hriechu.“)
Sú mŕtvi schopní prežívať radosť z istej vyhliadky na záchranu?
Kaz. 9:5, NV: „Živí aspoň vedia, že zomrú, kým mŕtvi už o ničom nevedia.“
Iz. 38:18, AH: „Hrob ťa nebude oslavovať [Jahve], ani smrť ťa nebude chváliť; a tí, ktorí sostupujú do jamy, nebudú čakať na tvoju vernosť.“ (Teda ako môže niekto z nich „prežívať... veľkú radosť z istoty svojej záchrany“?)
Ako sa podľa Biblie dosahuje očistenie od hriechov?
1. Jána 1:7, 9, NV: „Ak chodíme vo svetle, ako je on [Boh] vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu... Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti [„od všetkej neprávosti“, ŠP].“
Zjav. 1:5, AH: „[Ježiš Kristus] si nás zamiloval a umyl nás svojou krvou od našich hriechov.“