Kto je v tvojom živote najdôležitejší?
„Ty sám si Najvyšší nad celou zemou.“ (ŽALM 83:18)
1., 2. Prečo nestačí iba poznať Jehovovo meno, ak chceme byť zachránení?
MOŽNO si videl prvýkrát Jehovovo meno, keď ti niekto ukázal Žalm 83:18. Pravdepodobne si bol prekvapený, keď si čítal tieto slová: „Aby poznali ľudia, že ty, ktorého meno je Jehova, ty sám si Najvyšší nad celou zemou.“ Odvtedy si nepochybne tento text viackrát použil, aby si pomohol druhým spoznať nášho milujúceho Boha, Jehovu. (Rim. 10:12, 13)
2 Hoci je dôležité, aby ľudia poznali Jehovovo meno, toto poznanie samo osebe nestačí. Všimni si, ako žalmista zdôraznil ďalšiu pravdu, ktorá je nevyhnutná na našu záchranu, keď povedal: „Ty sám si Najvyšší nad celou zemou.“ Áno, Jehova je najdôležitejšou Osobou v celom vesmíre. Ako Stvoriteľ všetkých vecí má právo očakávať úplnú podriadenosť všetkých svojich tvorov. (Zjav. 4:11) Preto je dôležité, aby si každý z nás položil otázku: ‚Kto je v mojom živote najdôležitejší?‘ Je životne dôležité, aby sme sa dôkladne zamysleli nad svojou odpoveďou!
Sporná otázka vznesená v záhrade Eden
3., 4. Ako sa Satanovi podarilo oklamať Evu?
3 Vážnosť tejto otázky môžeme jasne vidieť z udalostí, ktoré sa odohrali v záhrade Eden. Buričský anjel, ktorý sa neskôr stal známym ako Satan Diabol, tu zlákal prvú ženu, Evu, aby uprednostnila vlastné túžby pred Jehovovým príkazom nejesť z ovocia určitého stromu. (1. Mojž. 2:17; 2. Kor. 11:3) Eva tomuto lákaniu podľahla, a tak prejavila neúctu k Jehovovej zvrchovanosti. Dala tým najavo, že nepovažuje Jehovu za najdôležitejšiu Osobu vo svojom živote. Ale ako sa Satanovi podarilo Evu oklamať?
4 Pri rozhovore s ňou postupoval rafinovane. (Prečítajte 1. Mojžišovu 3:1–5.) Po prvé, nepoužil Jehovovo osobné meno. Hovoril jednoducho o „Bohu“. Naproti tomu pisateľ 1. Mojžišovej použil Jehovovo osobné meno v prvom verši tejto kapitoly. Po druhé, Satan o Božom „príkaze“ hovoril iba ako o niečom, čo Boh „povedal“. (1. Mojž. 2:16) Týmto ľstivým spôsobom sa zrejme snažil zľahčiť dôležitosť tohto príkazu. Po tretie, hoci hovoril iba s Evou, používal druhú osobu množného čísla. Snažil sa tak zrejme zapôsobiť na jej pýchu, vyvolať v nej pocit dôležitosti — akoby zastupovala aj svojho manžela. Čo tým dosiahol? Eva zjavne na seba zobrala úlohu hovoriť za oboch, keď hadovi povedala: „Z ovocia stromov záhrady smieme jesť.“
5. a) Na čo Satan zameral Evinu pozornosť? b) Čo dala Eva najavo, keď jedla zakázané ovocie?
5 Satan tiež prekrútil fakty. Naznačil, že Boh je nespravodlivý, keď im prikázal, že nesmú „jesť z každého stromu záhrady“. Satan ďalej priviedol Evu k tomu, aby myslela na seba a na to, že svoj život môže údajne zlepšiť tým, že sa stane „ako Boh“. Nakoniec jej pozornosť zameral na strom a jeho ovocie, a nie na dôležitosť jej vzťahu k tomu, ktorý jej všetko dal. (Prečítajte 1. Mojžišovu 3:6.) Žiaľ, tým, že Eva zjedla z ovocia, dala najavo, že Jehova pre ňu nebol tou najdôležitejšou Osobou v živote.
Sporná otázka v Jóbových dňoch
6. Ako Satan spochybnil Jóbovu rýdzosť a akú príležitosť tým Jób dostal?
6 O niekoľko storočí dostal bohabojný muž Jób príležitosť ukázať, kto je preňho v živote najdôležitejší. Keď Jehova upriamil Satanovu pozornosť na Jóbovu rýdzosť, Satan sa vyčítavo opýtal: „Je to azda zadarmo, že sa Jób bojí Boha?“ (Prečítajte Jóba 1:7–10.) Nespochybňoval, že Jób bol Bohu poslušný. Zákerne obvinil Jóba, že neslúži Jehovovi z lásky, ale zo sebeckých pohnútok. Iba Jób mohol vyvrátiť toto obvinenie a dostal na to aj príležitosť.
7., 8. Aké skúšky postihli Jóba a čo ukázal svojou vernosťou a vytrvalosťou?
7 Jehova dovolil Satanovi, aby Jóbovi spôsoboval jedno nešťastie za druhým. (Jób 1:12–19) Ako Jób zareagoval na tieto zmenené okolnosti? Biblická správa nám hovorí, že „nezhrešil, ani nepripísal Bohu nič nesprávne“. (Jób 1:22) Ale Satanovi to nestačilo. Stále sa sťažoval: „Kožu za kožu, a všetko, čo človek má, dá za svoju dušu.“a (Jób 2:4) Satan tvrdil, že ak Jób bude trpieť, už preňho nebude Jehova najdôležitejšou Osobou v živote.
8 Jób bol zohyzdený ťažkou chorobou a neskôr jeho manželka naňho vyvíjala nátlak, aby preklial Boha a zomrel. Potom ho traja falošní tešitelia obvinili z nesprávneho konania. (Jób 2:11–13; 8:2–6; 22:2, 3) Jób sa však napriek všetkému tomuto utrpeniu odmietol vzdať svojej rýdzosti. (Prečítajte Jóba 2:9, 10.) Svojou vernosťou a vytrvalosťou dal najavo, že Jehova je preňho tou najdôležitejšou Osobou v živote. Jób tiež ukázal, že nedokonalý človek môže dať odpoveď, hoci v obmedzenej miere, na falošné Diablove obvinenia. (Porovnajte Príslovia 27:11.)
Ježišova dokonalá odpoveď
9. a) Ako sa Satan snažil pokúšať Ježiša, keď pôsobil na jeho osobnú túžbu? b) Ako Ježiš zareagoval na toto pokušenie?
9 Krátko po tom, čo bol Ježiš pokrstený, sa ho Satan snažil zlákať, aby sa usiloval o sebecké žiadosti a nepovažoval viac Jehovu za najdôležitejšiu Osobu vo svojom živote. Diabol Ježiša trikrát pokúšal. Najprv sa snažil zapôsobiť na jeho telesnú túžbu, keď ho pokúšal, aby premenil kamene na chlieb. (Mat. 4:2, 3) Bolo to už 40 dní, čo sa Ježiš postil, a bol veľmi hladný. A tak ho Diabol nabádal, aby zneužil svoju zázračnú moc a utíšil svoj hlad. Ako Ježiš zareagoval? Na rozdiel od Evy sa zameral na Jehovovo Slovo a bez váhania odolal pokušeniu. (Prečítajte Matúša 4:4.)
10. Prečo Satan vyzval Ježiša, aby skočil z chrámového cimburia?
10 Satan sa tiež snažil Ježiša podnecovať, aby konal sebecky. Vyzval ho, aby sa vrhol z chrámového cimburia. (Mat. 4:5, 6) Čo sa tým Satan snažil dosiahnuť? Tvrdil, že ak sa Ježišovi nič nestane, bude to dôkaz, že je „Boží syn“. Zjavne chcel, aby sa Ježiš príliš zameral na svoju povesť, a to až do takej miery, že urobí taký okázalý čin. Satan vedel, že človek niekedy prijme aj nebezpečnú výzvu, a to z pýchy a z túžby nestratiť pred druhými tvár. Satan zneužil biblický text, ale Ježiš dal najavo, že úplne rozumie Jehovovmu Slovu. (Prečítajte Matúša 4:7.) Tým, že Ježiš odmietol urobiť to, k čomu ho Satan vyzýval, opäť dokázal, že Jehova je preňho najdôležitejšou Osobou v živote.
11. Prečo Ježiš odmietol všetky kráľovstvá sveta, ktoré mu Diabol ponúkal?
11 Pri svojom poslednom zúfalom pokuse Satan ponúkol Ježišovi všetky kráľovstvá sveta. (Mat. 4:8, 9) Ježiš túto ponuku okamžite odmietol. Uvedomoval si, že ak by ju prijal, rovnalo by sa to zavrhnutiu Jehovovej zvrchovanosti — samotného Božieho práva vládnuť ako Najvyšší. (Prečítajte Matúša 4:10.) Pri každom pokušení Ježiš odpovedal Satanovi citovaním biblických textov, ktoré obsahovali Jehovovo osobné meno.
12. V akej ťažkej situácii sa Ježiš ocitol a čo sa učíme z toho, ako v nej zareagoval?
12 Ježiš sa ocitol vo veľmi ťažkej situácii, keď sa približoval koniec jeho pozemského života. Počas celej služby hovoril o tom, že je ochotný obetovať svoj život. (Mat. 20:17–19, 28; Luk. 12:50; Ján 16:28) Uvedomoval si však, že bude židovským právnym systémom falošne obvinený a usvedčený ako rúhač a že bude aj popravený ako rúhač. To ho veľmi znepokojovalo. Modlil sa: „Môj Otče, ak je to možné, nech ma obíde tento pohár.“ Ďalej však pokračoval: „Ale nie ako ja chcem, ale ako ty chceš.“ (Mat. 26:39) Áno, Ježišova vernosť až po smrť nad všetky pochybnosti dokázala, kto je v jeho živote najdôležitejší!
Naša odpoveď na túto otázku
13. Čo sa učíme z príkladu Evy, Jóba a Ježiša Krista?
13 Čo sme sa doteraz naučili? Z toho, čo urobila Eva, sme sa naučili, že tí, ktorí uspokojujú svoje sebecké túžby alebo pocit vlastnej dôležitosti, ukazujú, že Jehova nie je najdôležitejšou Osobou v ich živote. Naproti tomu príklad Jóba, ktorý si zachovával rýdzosť, nás učí, že aj nedokonalí ľudia môžu ukázať, že Jehova je u nich na prvom mieste, tým, že verne vytrvávajú v skúškach, dokonca aj vtedy, keď dôvodom týchto problémov úplne nerozumejú. (Jak. 5:11) A nakoniec Ježišov príklad nás učí, aby sme boli ochotní znášať pohanu a nepripisovali svojej povesti príliš veľkú dôležitosť. (Hebr. 12:2) Ale ako môžeme uplatniť toto poučenie?
14., 15. V čom sa Ježišova reakcia na pokušenie líšila od Evinej a ako môžeme Ježiša napodobniť? (Vyjadri sa k obrázku na strane 18.)
14 Nikdy nedovoľ, aby si v pokušení zabudol na Jehovu. Eva dovolila, aby bola jej pozornosť zameraná na pokušenie, ktorému bola v tej chvíli vystavená. Videla, že ovocie ‚je dobré na jedenie a že je niečím túžobným pre oči, áno, strom bol žiaduci na pohľad‘. (1. Mojž. 3:6) Aký to bol rozdiel oproti Ježišovej reakcii na tri pokušenia! Ježiš sa vždy pozeral za pokušenie, ktorému bol v danej chvíli vystavený, a zvažoval následky svojho konania. Spoliehal sa na Božie Slovo a používal tiež Jehovovo meno.
15 Na čo zameriavame svoju pozornosť, keď sme v pokušení urobiť niečo, čo sa Jehovovi nepáči? Čím viac sa zameriame na pokušenie, tým viac bude rásť naša nesprávna túžba. (Jak. 1:14, 15) Takú túžbu musíme rýchlo vykoreniť, aj keď si to môže vyžadovať drastický zásah porovnateľný s odstránením časti svojho tela. (Mat. 5:29, 30) Mali by sme sa tak ako Ježiš zameriavať na následky svojho konania — na to, ako ovplyvní náš vzťah k Jehovovi. Musíme si pripomenúť, čo hovorí jeho Slovo, Biblia. Iba tak môžeme dokázať, že Jehova je tou najdôležitejšou Osobou v našom živote.
16. – 18. a) Prečo môžeme byť niekedy skľúčení? b) Čo nám môže pomôcť vyrovnať sa so stresujúcimi okolnosťami?
16 Keď zažiješ nejakú tragédiu, nikdy nedovoľ, aby si zatrpkol voči Jehovovi. (Prísl. 19:3) S blížiacim sa koncom tohto zlého sveta je stále viac členov Jehovovho ľudu postihovaných prírodnými katastrofami a tragédiami. Neočakávame, že v tomto čase budeme mať zázračnú ochranu. No i tak sa môže stať, že sme skľúčení, keď prichádzame o milovaných ľudí alebo keď zažívame osobné ťažkosti.
17 Jób nerozumel, prečo Jehova dovoľuje, aby sa stali určité veci, a občas nemusíme ani my rozumieť, prečo sa dejú zlé veci. Možno sme počuli o verných bratoch, ktorí prišli o život pri zemetrasení, ako napríklad na Haiti, alebo pri nejakej inej prírodnej katastrofe. Alebo možno vieme o vernom kresťanovi, ktorý sa stal obeťou násilia alebo zahynul pri hroznej nehode. Alebo nás sužujú nejaké stresujúce okolnosti alebo sme svedkami nespravodlivosti. Pre úzkosť v srdci môžeme volať: ‚Prečo, Jehova? Prečo práve ja? Čo zlé som urobil?‘ (Hab. 1:2, 3) Čo nám pomôže vyrovnať sa s takými pocitmi?
18 Musíme byť opatrní, aby sme si nemysleli, že takéto udalosti znamenajú Jehovovo neschválenie. Ježiš zdôraznil tento fakt, keď sa zmienil o dvoch nešťastiach, ktoré sa stali v jeho dňoch. (Prečítajte Lukáša 13:1–5.) Mnohé nešťastia sú výsledkom ‚času a nepredvídanej udalosti‘. (Kaz. 9:11) Ale nech už je príčinou nášho utrpenia čokoľvek, môžeme vytrvávať, ak zameriavame svoju pozornosť na ‚Boha každej útechy‘. On nám dá silu potrebnú na to, aby sme mohli naďalej zostať verní. (2. Kor. 1:3–6)
19., 20. Čo pomohlo Ježišovi vytrvávať v ponižujúcich situáciách a čo môže pomôcť nám?
19 Nikdy nedovoľ, aby ťa príliš znepokojili obavy z poníženia a pohany. Vďaka svojej pokore sa Ježiš ‚vzdal sám seba a prijal podobu otroka‘. (Fil. 2:5–8) Dokázal zniesť mnoho pokorujúcich situácií, pretože sa spoliehal na Jehovu. (1. Petra 2:23, 24) Tým, že to tak robil, dával Jehovovu vôľu na prvé miesto, a preto bol povýšený do nadradeného postavenia. (Fil. 2:9) Ježiš svojim učeníkom odporučil, aby v živote nasledovali jeho príklad. (Mat. 23:11, 12; Luk. 9:26)
20 Občas môžu byť určité skúšky našej viery spojené s pohanou. Mali by sme však mať podobnú dôveru ako apoštol Pavol, ktorý povedal: „Práve preto znášam tieto veci, ale nie som zahanbený. Lebo poznám toho, komu som uveril, a mám dôveru, že je schopný uchrániť až po ten deň to, čo som si uňho uložil ako zverený majetok.“ (2. Tim. 1:12)
21. Čo sme rozhodnutí robiť napriek sebeckému postoju sveta?
21 Biblia predpovedala, že v našich dňoch „ľudia budú milovať samých seba“. (2. Tim. 3:2) Preto niet divu, že sme obklopení generáciou ľudí, ktorá je zameraná na seba. Nech nás nikdy neovplyvní takýto sebecký postoj! Preto či už sme vystavení pokušeniu, postihla nás tragédia, alebo zažívame ponižujúce situácie, nech je každý z nás odhodlaný dokázať, že Jehova je naozaj tou najdôležitejšou Osobou v jeho živote!
[Poznámka pod čiarou]
a Niektorí biblickí učenci si myslia, že vyjadrenie „kožu za kožu“ môže naznačovať, že Jób sebecky dovolí, aby jeho deti a zvieratá stratili svoju kožu, čiže život, zatiaľ čo on si zachová svoju vlastnú kožu, čiže život. Iní si myslia, že toto vyjadrenie zdôrazňuje myšlienku, že človek sa ochotne vzdá časti svojej kože, len aby si zachránil život. Napríklad človek, ktorému hrozí úder do hlavy, sa môže chrániť tým, že zdvihne ruku a stratí tak časť svojej kože, aby si zachránil celú kožu. Nech už tento idióm znamená čokoľvek, zjavne naznačuje, že Jób by sa ochotne vzdal čohokoľvek, len aby si zachránil život.
Čo sa môžeme naučiť...
• z toho, ako Satan zviedol Evu?
• z Jóbovej reakcie na tragédie, ktoré zažil?
• z toho, na čo bol Ježiš v prvom rade zameraný?
[Obrázok na strane 17]
Eva stratila zo zreteľa svoj vzťah k Jehovovi
[Obrázok na strane 18]
Ježiš odolal Satanovým pokušeniam a zameral sa na konanie Jehovovej vôle
[Obrázky na strane 20]
Vydávanie svedectva od stanu k stanu po zemetrasení na Haiti
V ťažkých časoch zameriavajme svoju pozornosť na ‚Boha každej útechy‘