Slúžme Jehovovi s duchom obetavosti
„Ak chce ísť niekto za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj mučenícky kôl a ustavične ma nasleduje.“ — MATÚŠ 16:24.
1. Ako Ježiš informoval svojich učeníkov o svojej blížiacej sa smrti?
V TIENI snehom pokrytého vrchu Hermon dosahuje Ježiš Kristus významný medzník vo svojom živote. Pred sebou má už len necelý rok života. Vie o tom; jeho učeníci to však nevedia. Teraz prišiel čas, aby sa to dozvedeli. Pravda, o svojej blížiacej sa smrti sa Ježiš nepriamo zmienil už predtým, ale teraz im o tom prvý raz hovorí otvorene. (Matúš 9:15; 12:40) V Matúšovej správe sa píše: „Odvtedy začal Ježiš Kristus poukazovať svojim učeníkom na to, že musí ísť do Jeruzalema a vytrpieť mnoho od starších a hlavných kňazov a znalcov Písma a že musí byť zabitý a na tretí deň vzkriesený.“ — Matúš 16:21; Marek 8:31, 32.
2. Aká bola Petrova reakcia na Ježišove slová o jeho budúcom utrpení a ako na to odpovedal Ježiš?
2 Ježišove dni sú spočítané. Petra však pobúri takáto zdanlivo hrozná predstava. Nemôže si to pripustiť, že Mesiáš bude naozaj zabitý. Preto sa Peter odvažuje pokarhať svojho Pána. Poháňaný najlepšími úmyslami, impulzívne ho nabáda: „Buď k sebe láskavý, Pane, to sa ti vôbec nestane.“ Ale Ježiš okamžite tak rozhodne zavrhuje Petrovu láskavosť prejavenú na nesprávnom mieste, akoby niekto rozdrvil hlavu jedovatého hada. „Choď za mňa, Satan! Si mi dôvodom na potknutie, lebo nemyslíš Božím myslením, ale ľudským.“ — Matúš 16:22, 23.
3. a) Ako sa Peter nevedomky urobil Satanovým prostredníkom? b) Ako bol Peter dôvodom na potknutie vzhľadom na obetavý spôsob života?
3 Peter sa nevedomky urobil Satanovým prostredníkom. Ježišova rázna odpoveď bola rovnako rozhodná ako vtedy, keď v pustatine odpovedal Satanovi. Tam sa Diabol snažil pokúšať Ježiša tým, že mu ponúkal pohodlný život, kráľovské postavenie bez utrpenia. (Matúš 4:1–10) Teraz ho Peter povzbudzuje, aby bol k sebe mierny. Ježiš vie, že toto nie je vôľa jeho Otca. Jeho život musí byť životom sebaobetovania, nie sebauspokojovania. (Matúš 20:28) Peter sa stáva dôvodom na potknutie vzhľadom na takýto spôsob života; jeho dobre mienený súcit sa stáva pascou.a Ježiš však jasne chápe, že keby sa zamestnával akoukoľvek predstavou o živote bez obetovania sa, stratil by Božiu priazeň a bol by chytený do smrteľného zovretia satanskej pasce.
4. Prečo pre Ježiša a jeho nasledovníkov nebol vhodný pôžitkársky život?
4 Petrovo zmýšľanie si preto vyžadovalo usmernenie. Jeho slová adresované Ježišovi vyjadrovali ľudské predstavy, a nie Božie. Pôžitkársky život, ľahký únik z utrpenia, to nebolo pre Ježiša; a taký život nemali mať ani jeho nasledovníci, lebo Petrovi a ostatným učeníkom Ježiš ďalej hovorí: „Ak chce ísť niekto za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj mučenícky kôl a ustavične ma nasleduje.“ — Matúš 16:24.
5. a) Čo je náročnou úlohou v kresťanskom živote? b) Na aké tri nevyhnutné veci musí byť kresťan pripravený?
5 Ježiš sa znova a znova vracia k tejto kľúčovej téme — k náročnej úlohe žiť kresťanským životom. Ak majú byť kresťania Ježišovými nasledovníkmi, musia takisto ako ich Vodca slúžiť Jehovovi s duchom obetavosti. (Matúš 10:37–39) Preto Ježiš uvádza tri nevyhnutné veci, ktoré kresťan musí byť pripravený robiť: 1. zaprieť sám seba, 2. vziať svoj mučenícky kôl a 3. ustavične nasledovať Ježiša.
„Ak chce ísť niekto za mnou“
6. a) Ako človek zaprie sám seba? b) Komu sa musíme páčiť viac než sebe?
6 Čo to znamená zaprieť sám seba? Znamená to, že človek musí úplne poprieť samého seba, akoby zabil vlastné ja. Základný význam gréckeho slova prekladaného ako „zaprieť“ je „povedať nie“; znamená to „úplne poprieť“. Preto ak prijímaš náročnú úlohu žiť ako kresťan, ochotne sa vzdávaš svojich ambícií, pohodlia, túžob, šťastia a pôžitkov. V podstate celý svoj život a všetko, čo k nemu patrí, dávaš natrvalo Jehovovi Bohu. Zaprieť sám seba znamená viac než len z času na čas si odoprieť určité pôžitky. Znamená to, že človek musí prenechať vlastníctvo samého seba Jehovovi. (1. Korinťanom 6:19, 20) Ten, kto zaprel sám seba, žije tak, aby sa páčil Bohu, a nie sebe. (Rimanom 14:8; 15:3) Znamená to, že v každom momente svojho života hovorí svojim sebeckým túžbam „nie“ a Jehovovi hovorí „áno“.
7. Čo je kresťanovým mučeníckym kolom a ako ho kresťan nosí?
7 Preto keď vezmeš svoj mučenícky kôl, bude to mať vážne dôsledky. Nosiť kôl je namáhavé a naznačuje to smrť. Keď na to príde, kresťan je ochotný trpieť či znášať pohanu, alebo mučenie, alebo dokonca podstúpiť smrť preto, že je nasledovníkom Ježiša Krista. Ježiš povedal: „Kto neprijíma svoj mučenícky kôl a nenasleduje ma, nie je ma hoden.“ (Matúš 10:38) No nie všetci, čo trpia, nesú mučenícky kôl. Zlí majú mnoho „bolestí“, ale nenesú mučenícky kôl. (Žalm 32:10) Kresťanský život znamená nosiť mučenícky kôl v podobe obetnej služby Jehovovi.
8. Aký životný vzor dal Ježiš svojim nasledovníkom?
8 Poslednou podmienkou, o ktorej sa Ježiš zmienil, je neustále ho nasledovať. Ježiš vyžaduje od nás nielen prijať to, čo vyučoval, a uveriť tomu, ale aj v celom svojom živote nasledovať vzor, ktorý nám dal. A čo patrí k prevládajúcim črtám, ktoré vidno na jeho životnom vzore? Keď dal svojim učeníkom záverečné poverenie, povedal: „Preto choďte a robte učeníkov... a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ (Matúš 28:19, 20) Ježiš kázal a vyučoval dobré posolstvo o Kráľovstve. To isté robili aj jeho blízki učeníci i celý raný kresťanský zbor. Táto ich horlivá činnosť spolu so skutočnosťou, že neboli časťou sveta, im privodila nenávisť a odpor zo strany sveta, čo malo za následok, že ich mučenícky kôl bol ešte ťažší. — Ján 15:19, 20; Skutky 8:4.
9. Ako Ježiš zaobchádzal s inými ľuďmi?
9 Ďalším vynikajúcim vzorom, ktorý dal Ježiš, bol spôsob, ako zaobchádzal s inými. Bol láskavý a bol „miernej povahy a pokorného srdca“. Preto sa jeho poslucháči cítili obnovení v duchu a boli povzbudení jeho prítomnosťou. (Matúš 11:29) Nenútil ich, aby ho nasledovali, ani im nedával pravidlo za pravidlom o tom, čo majú robiť, ani v nich nevyvolával pocity viny, aby ich tak prinútil stať sa jeho učeníkmi. Napriek ich obetavému životu vyžarovala z nich pravá radosť. Aký to je ostrý protiklad k tým, ktorí majú svetského pôžitkárskeho ducha, ktorým sa vyznačujú „posledné dni“. — 2. Timotejovi 3:1 až 4.
Rozvíjaj a udržiavaj si Ježišovho obetavého ducha
10. a) Ako podľa listu Filipanom 2:5–8 Kristus zaprel sám seba? b) Aký myšlienkový postoj musíme prejavovať, ak sme nasledovníkmi Ježiša Krista?
10 Ježiš dal príklad v tom, ako zaprieť sám seba. Vzal svoj mučenícky kôl a neustále ho niesol tak, že konal vôľu svojho Otca. Pavol napísal kresťanom vo Filipi: „Zachovajte si také zmýšľanie, aké mal aj Kristus Ježiš, ktorý, hoci bol v Božej podobe, neuvažoval o tom, aby niečo uchvátil, totiž aby bol rovný Bohu. Nie, ale vzdal sa sám seba, prijal podobu otroka a stal sa rovný ľuďom. Viac ako to: Keď sa nachádzal v stave ako človek, pokoril sa a stal sa poslušným až po smrť na mučeníckom kole.“ (Filipanom 2:5–8) Kto by mohol zaprieť sám seba ešte viac? Ak patríš Kristovi Ježišovi a si jedným z jeho nasledovníkov, musíš si zachovať rovnaký myšlienkový postoj.
11. Pre čiu vôľu žijeme, ak vedieme obetavý spôsob života?
11 Ďalší apoštol, Peter, nám hovorí, že kresťania sa majú vyzbrojiť ako dobre pripravení vojaci rovnakým duchom, akého mal Kristus, lebo Ježiš trpel a zomrel za nás. Píše: „Keďže teda Kristus trpel v tele, aj vy sa vyzbrojte rovnakým zmýšľaním; ten, kto trpel v tele, upustil od hriechov, aby počas zvyšku svojho času v tele už nežil pre ľudské žiadosti, ale pre Božiu vôľu.“ (1. Petra 3:18; 4:1, 2) Ježišov obetavý spôsob života jasne ukázal, aký je jeho názor. Ježiš bol vo svojej oddanosti nerozdelený, vždy kládol vôľu svojho Otca nad svoju vôľu, a to až po pokorujúcu smrť. — Matúš 6:10; Lukáš 22:42.
12. Bol obetavý život Ježišovi nepríjemný? Vysvetli to.
12 Hoci Ježišov obetavý život bol preňho strmou, náročnou cestou, nepovažoval ho za nepríjemný. Naopak, Ježiš nachádzal potešenie v podriaďovaní sa božskej vôli. Konanie vôle jeho Otca bolo preňho ako pokrm. Nachádzal v tom skutočné uspokojenie, tak ako má niekto uspokojenie z dobrého jedla. (Matúš 4:4; Ján 4:34) Preto ak chceš vo svojom živote pociťovať skutočné naplnenie, nemôžeš robiť nič lepšie, než nasledovať príklad Ježiša a rozvíjať si jeho myšlienkový postoj.
13. Ako je láska podnecujúcou silou ducha obetavosti?
13 Čo je v skutočnosti silou podnecujúcou ducha obetavosti? Jedným slovom, je to láska. Ježiš povedal: „‚Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou.‘ Toto je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé, jemu podobné, je toto: ‚Budeš milovať svojho blížneho ako sám seba.‘“ (Matúš 22:37–39) Kresťan nemôže vyhľadávať vlastné záujmy, a pritom sa riadiť týmito slovami. V prvom rade a predovšetkým to musí byť jeho láska k Jehovovi a potom láska k blížnemu, ktorá určuje jeho šťastie a jeho záujmy. Takýmto životom žil Ježiš a práve to očakáva aj od svojich nasledovníkov.
14. a) Aké zodpovednosti sú vysvetlené v Hebrejom 13:15, 16? b) Čo nás podnecuje horlivo kázať dobré posolstvo?
14 Apoštol Pavol chápal tento zákon lásky. Napísal: „Prostredníctvom neho vždy obetujme Bohu obeť chvály, ovocie pier, ktoré sa verejne hlásia k jeho menu. A navyše, nezabúdajme konať dobro a deliť sa o veci s inými, lebo také obete sa páčia Bohu.“ (Hebrejom 13:15, 16) Kresťania neobetujú Jehovovi obete zvierat ani nič podobné; preto nepotrebujú ľudských kňazov, aby pri vykonávaní uctievania slúžili v hmotnom chráme. Naša obeť chvály je predkladaná prostredníctvom Krista Ježiša. A je to najmä táto obeť chvály, keď sa verejne hlásime k jeho menu, čím prejavujeme našu lásku k Bohu. Je to hlavne náš nesebecký duch založený na láske, ktorý nás podnecuje horlivo kázať dobré posolstvo, usilujúc sa byť vždy pripravení obetovať Bohu ovocie našich pier. Týmto spôsobom prejavujeme aj lásku k blížnemu.
Obetavosť prináša bohaté požehnania
15. Aké skúmavé otázky o obetavosti si môžeme klásť?
15 Zastav sa na chvíľu a pouvažuj o nasledovných otázkach: Je môj súčasný život cestou obetavosti? Poukazujú moje ciele na takýto život? Majú členovia mojej rodiny z môjho príkladu duchovný zisk? (Porovnaj 1. Timotejovi 5:8.) A čo siroty a vdovy? Majú aj ony úžitok z môjho obetavého ducha? (Jakub 1:27) Mohol by som rozšíriť čas, ktorý trávim svojou verejnou obeťou chvály? Mohol by som sa usilovať o výsadu priekopníckej služby, služby v bételi, misionárskej služby alebo mohol by som sa presťahovať a slúžiť v oblasti, kde je väčšia potreba hlásateľov Kráľovstva?
16. Ako by nám vynachádzavosť mohla pomôcť žiť obetavým životom?
16 Niekedy stačí len trochu vynachádzavosti, aby sme mohli plne využiť svoje možnosti slúžiť Jehovovi s duchom obetavosti. Napríklad Janet, pravidelná priekopníčka v Ekvádore, pracovala vo svetskom zamestnaní na plný úväzok. A práve pre jej preplnený denný rozvrh bolo pre ňu čoskoro ťažké zvládnuť požiadavky priekopníckej služby na počet hodín a mať pritom radostného ducha. Rozhodla sa vysvetliť tento problém svojmu zamestnávateľovi a požiadala o skrátenie pracovného času. Pretože nebol ochotný skrátiť jej pracovný úväzok, nabudúce si zobrala so sebou Máriu, ktorá hľadala prácu na čiastočný úväzok, aby mohla byť priekopníčkou. Ponúkli sa, že každá bude pracovať pol dňa, a tak si podelia celodennú prácu. Zamestnávateľ s týmto návrhom súhlasil. Teraz sú obidve sestry pravidelnými priekopníčkami. Keď si všimla tento úžasný výsledok Kaffa, ktorá bola tiež vyčerpaná, lebo pracovala na plný úväzok pre tú istú spoločnosť, a pritom len s námahou dosahovala čas priekopníka, zobrala so sebou sestru Magali a navrhli to isté. Aj to bolo odsúhlasené. A tak môžu byť priekopníčkami štyri sestry namiesto dvoch, ktoré by sa už boli takmer vzdali služby celým časom. Vynachádzavosť a iniciatíva sa vyplatili.
17–21. Ako jeden manželský pár prehodnotil svoje životné ciele a s akým výsledkom?
17 Pouvažuj aj o ceste obetavosti, po ktorej kráčala Evonne uplynulých desať rokov. V máji 1991 spoločnosti Watch Tower napísala:
18 „V októbri 1982 bola naša rodina na prehliadke brooklynského bételu. To, čo som tam videla, vzbudilo vo mne túžbu dobrovoľne tam pracovať. Prečítala som si prihlášku a bola tam jedna pozoruhodná otázka: ‚Aký máš priemerný počet hodín v kazateľskej službe za posledných šesť mesiacov? Ak máš priemer nižší ako desať hodín, vysvetli prečo.‘ Nemohla som nájsť žiaden vážny dôvod, a tak som si stanovila cieľ a dosahovala som ho päť mesiacov.
19 Hoci som mohla uvažovať o niektorých výhovorkách, prečo nie som priekopníčka, po prečítaní Ročenky Jehovových svedkov 1983 som bola presvedčená, že iní prekonali väčšie prekážky, než aké mám ja, aby mohli byť priekopníkmi. A tak som 1. apríla 1983 odišla z výnosného zamestnania na plný úväzok a stala som sa pomocnou priekopníčkou; a 1. septembra 1983 som vstúpila do radov pravidelných priekopníkov.
20 Neskôr, v apríli 1985, som sa vydala za výborného služobného pomocníka, z čoho som mala radosť. O tri roky, na oblastnom zjazde, podnietil prejav o priekopníckej službe môjho manžela, aby sa ku mne naklonil a opýtal sa ma: ‚Vieš o nejakom dôvode, prečo by som nemohol začať s priekopníckou službou 1. septembra?‘ Pripojil sa ku mne v tejto práci a konal ju v nasledujúcich dvoch rokoch.
21 Okrem toho sa môj manžel ako dobrovoľník zúčastnil dvojtýždňových stavebných prác v brooklynskom bételi a prihlásil sa do medzinárodného stavebného programu. A tak v máji 1989 sme išli na jeden mesiac pomáhať na stavbu odbočky v Nigérii. Zajtra cestujeme do Nemecka, aby sme si vybavili víza pre vstup do Poľska. Sme vzrušení, že môžeme byť zapojení do takéhoto historického stavebného projektu a že máme účasť na tomto novom druhu služby celým časom.“
22. a) Ako by sme sa mohli podobne ako Peter nevedomky stať dôvodom na potknutie? b) Od čoho nezávisí obetavá služba Jehovovi?
22 Ak nemôžeš byť priekopníkom ty sám, môžeš povzbudzovať tých, ktorí slúžia celým časom, aby sa pevne držali tejto výsady, a azda im v tom aj pomáhať? Alebo budeš ako niektorí rodinní príslušníci a priatelia, ktorí možno s dobrým úmyslom podobne ako Peter povedia služobníkovi celým časom, aby to nepreháňal a bol k sebe láskavý, a neuvedomujú si, že môžu byť dôvodom na potknutie? Pravda, ak je vážne ohrozené zdravie priekopníka alebo ak priekopník zanedbáva kresťanské povinnosti, bude možno musieť na chvíľu zanechať službu celým časom. Služba Jehovovi s duchom obetavosti nezávisí od menovky s označením priekopník, bételita alebo podobne. Závisí však od toho, akými sme ľuďmi — ako zmýšľame, čo robíme, ako zaobchádzame s druhými, ako žijeme.
23. a) Ako môžeme mať stále radosť z toho, že sme Božími spolupracovníkmi? b) Aké uistenie nachádzame v Hebrejom 6:10–12?
23 Ak máme skutočne obetavého ducha, budeme mať radosť z toho, že sme Božími spolupracovníkmi. (1. Korinťanom 3:9) Budeme cítiť uspokojenie, lebo rozradostňujeme Jehovovo srdce. (Príslovia 27:11) A máme uistenie, že Jehova na nás nikdy nezabudne ani nás neopustí, pokiaľ mu zostaneme verní. — Hebrejom 6:10–12.
[Poznámka pod čiarou]
a Výraz „dôvod na potknutie“ (σκάνδαλον, skandalon) bol v gréčtine pôvodne „názov časti pasce, do ktorej sa pripevňuje návnada, teda pasca sama alebo osídlo“. — Vine’s Expository Dictionary of Old and New Testament Words.
Čo myslíš?
◻ Ako sa Peter stal nevedomky dôvodom na potknutie v obetavom spôsobe života?
◻ Čo znamená zaprieť sám seba?
◻ Ako kresťan nosí svoj mučenícky kôl?
◻ Ako si rozvíjame a udržiavame obetavého ducha?
◻ Čo je podnecujúcou silou ducha obetavosti?
[Obrázok na strane 10]
Si ochotný zaprieť sám seba, vziať svoj mučenícky kôl a neustále nasledovať Ježiša?