Vyučuj s pochopením a presvedčivo

„Srdce múdreho pôsobí, že jeho ústa prejavujú pochopenie, a jeho perám to pridáva presvedčivosti.“ — PRÍSLOVIA 16:23.

 1. Prečo vyučovanie Božieho Slova zahŕňa viac ako len odovzdávanie informácií?

NAŠÍM cieľom ako učiteľov Božieho Slova je osvietiť nielen myseľ záujemcov, ale aj ich srdce. (Efezanom 1:18) Preto k vyučovaniu nepatrí len odovzdávanie informácií. Príslovia 16:23 hovoria: „Srdce múdreho pôsobí, že jeho ústa prejavujú pochopenie, a jeho perám to pridáva presvedčivosti.“

 2. a) Čo znamená presviedčať? b) Ako môžu byť všetci kresťania presvedčivými učiteľmi?

² Apoštol Pavol rozhodne uplatňoval túto zásadu vo svojom vyučovacom diele. Keď bol v Korinte, „každý sabat prednášal v synagóge a presviedčal Židov a Grékov“. (Skutky 18:4) Podľa jedného zdroja grécke slovo preložené v tomto prípade ako „presviedčal“ znamená „spôsobovať zmenu myslenia vplyvom rozumových alebo morálnych úvah“. Pomocou presvedčivých argumentov Pavol dokázal podnietiť ľudí, aby zmenili svoj spôsob zmýšľania. Jeho schopnosť presviedčať bola taká výrazná, že sa ho báli aj jeho nepriatelia. (Skutky 19:24–27) No Pavlovo vyučovanie nebolo ukážkou ľudských schopností. Korinťanom povedal: „Moja reč a to, čo som zvestoval, nebolo v presvedčivých slovách múdrosti, ale v prejave ducha a moci, aby vaša viera nespočívala v ľudskej múdrosti, ale v Božej moci.“ (1. Korinťanom 2:4, 5) Keďže všetci kresťania získavajú pomoc ducha Jehovu Boha, všetci sa môžu stať presvedčivými učiteľmi. Ale ako? Pozrime sa na niektoré účinné vyučovacie metódy.

Buď dobrým poslucháčom

 3. Prečo je potrebné pochopenie, keď vyučujeme druhých, a ako môžeme zapôsobiť na srdce záujemcu?

³ K prvej vyučovacej metóde nepatrí hovorenie, ale počúvanie. Ako hovoria Príslovia 16:23, aby sme boli presvedčiví, musíme prejavovať pochopenie. Ježiš takéto pochopenie určite mal, keď vyučoval ľudí. Ján 2:25 hovorí: „On sám vedel, čo je v človeku.“ Ale ako môžeme vedieť, čo je v srdci tých, ktorých vyučujeme? Napríklad tak, že budeme dobrými poslucháčmi. Jakub 1:19 hovorí: „Každý človek má byť rýchly v počúvaní, pomalý v reči.“ Pravda, nie všetci ľudia vedia hneď vyjadriť svoje myšlienky. Keď sa záujemcovia presvedčia, že máme o nich úprimný záujem, zrejme skôr vyjadria svoje skutočné pocity. Láskavé a zároveň citlivé otázky nám často môžu pomôcť zapôsobiť na srdce a ,načerpať‘ také vyjadrenia. — Príslovia 20:5.

 4. Prečo musia byť kresťanskí starší dobrými poslucháčmi?

⁴ Mimoriadne dôležité je to, aby dobrými poslucháčmi boli kresťanskí starší. Iba tak budú naozaj ‚vedieť, ako by mali každému odpovedať‘. (Kolosanom 4:6) Príslovia 18:13 varujú: „Ak odpovedá niekto na vec skôr, ako ju vypočuje, je to od neho pochabosť a poníženie.“ Jednej sestre, ktorá vynechala niekoľko zhromaždení, raz dali dvaja bratia s dobrým úmyslom radu týkajúcu sa svetskosti. Sestru to veľmi zranilo, lebo sa jej nespýtali, prečo na tie zhromaždenia neprišla. Zotavovala sa totiž po nedávnej operácii. Aké je teda dôležité, aby sme, skôr ako dáme radu, počúvali!

 5. Ako môžu starší riešiť spory, ktoré vznikajú medzi bratmi?

⁵ Vyučovanie v prípade starších často znamená dávať druhým rady. Aj tu je dôležité byť dobrým poslucháčom. Počúvanie je mimoriadne potrebné i vtedy, keď vzniknú spory medzi spolukresťanmi. Až po vypočutí zúčastnených môžu starší napodobňovať „Otca, ktorý súdi nestranne“. (1. Petra 1:17) V takých situáciách často vzplanú emócie a starší urobí dobre, keď bude pamätať na radu v Prísloviach 18:17: „Ten, kto je prvý vo svojom právnom spore, je spravodlivý; jeho blížny vstúpi a určite ho preskúma.“ Dobrý učiteľ si vypočuje obidve strany. Vyslovenie modlitby pomáha navodiť pokojnú atmosféru. (Jakub 3:18) Ak vzplanú emócie, starší môže navrhnúť, aby každý brat hovoril o svojich starostiach priamo jemu, a nie aby sa tí dvaja spolu hádali. Vhodnými otázkami môže starší zistiť, o čo vlastne ide. V mnohých prípadoch sa nakoniec ukáže, že príčinou nie je zlá vôľa, ale nedostatočná komunikácia. Ale ak boli porušené biblické zásady, láskyplný učiteľ môže po vypočutí obidvoch strán teraz poučovať s pochopením.

Hodnota jednoduchosti

 6. Ako dali Pavol a Ježiš príklad, keď vyučovali jednoducho?

⁶ Ďalšou hodnotnou vyučovacou metódou je jednoduchosť. Samozrejme, chceme, aby tí, čo študujú Bibliu, boli „plne schopní myšlienkovo pochopiť so všetkými svätými, aká je šírka a dĺžka a výška a hĺbka“ pravdy. (Efezanom 3:18) Biblické učenie obsahuje pútavé a často veľmi hlboké prvky. (Rimanom 11:33) No keď Pavol kázal Grékom, sústredil sa na jednoduché posolstvo o ,Kristovi pribitom na kôl‘. (1. Korinťanom 2:1, 2) Podobne aj Ježiš kázal jasným, príťažlivým spôsobom. V Kázni na vrchu používal jednoduché slová. A predsa táto kázeň obsahuje niektoré z najhlbších právd, aké boli kedy vyslovené. — Matúš, kapitoly 5–7.

 7. Ako sa môžeme snažiť o jednoduchosť pri vedení biblických štúdií?

⁷ Aj my sa môžeme pri vyučovaní na biblických štúdiách snažiť o jednoduchosť. Ako? Tak, že sa budeme sústreďovať na ,dôležitejšie veci‘. (Filipanom 1:10) Keď preberáme hlboké témy, mali by sme sa snažiť vyjadrovať sa jednoduchými slovami. Mali by sme sa sústrediť na kľúčové biblické texty, a nie usilovať sa prečítať a rozobrať každý biblický text uvedený v publikácii. To si od nás vyžaduje dobrú prípravu. Mali by sme sa vyhýbať tomu, že by sme záujemcu zavalili podrobnosťami, a nemali by sme sa dať rozptýliť menej dôležitými záležitosťami. Keď má záujemca otázku, ktorá priamo nesúvisí s preberanou látkou, môžeme taktne navrhnúť, že si ju rozoberieme po prebratí látky.

Účinné používanie otázok

 8. Ako Ježiš účinne používal otázky?

⁸ Ďalšou užitočnou vyučovacou metódou je kladenie účinných otázok. Ježiš Kristus často používal pri svojom vyučovaní otázky. Napríklad Ježiš sa opýtal Petra: „‚Čo myslíš, Šimon, od koho zemskí králi dostávajú poplatky alebo daň z hlavy? Od svojich synov, alebo od cudzích?‘ Keď povedal: ,Od cudzích‘, Ježiš mu povedal: ,Teda synovia sú oslobodení od dane.‘“ (Matúš 17:24–26) Ako jednosplodený Syn Toho, ktorý bol uctievaný v chráme, Ježiš naozaj nebol povinný platiť chrámovú daň. Ale Ježiš vyjadril túto pravdu účinnými otázkami. Tak pomohol Petrovi prísť k správnemu záveru na základe informácií, ktoré Peter už mal.

 9. Ako môžeme používať otázky na biblických štúdiách?

⁹ Aj my môžeme na biblických štúdiách využívať otázky. Ak záujemca odpovie nesprávne, môžeme byť v pokušení povedať mu správnu odpoveď. Ale naozaj si zapamätá danú informáciu? Často je najlepšie snažiť sa priviesť záujemcu k správnemu záveru kladením otázok. Napríklad ak má problém pochopiť, prečo by sme mali používať Božie meno, môžeme sa opýtať: ,Je pre vás vaše meno dôležité?... Prečo?... Ako by ste sa cítili, keby niekto odmietal používať vaše meno?... Nie je rozumné, že Boh vyžaduje, aby sme používali jeho osobné meno?‘

10. Ako môžu starší pomocou otázok pomáhať jednotlivcom, ktorí sú citovo doráňaní?

¹⁰ Starší môžu tiež využívať otázky pri pasení stáda. Mnohí v zbore sú citovo doráňaní a ubití Satanovým svetom a cítia sa nečistí a nehodní lásky. Starší by sa s takým človekom mohol porozprávať takto: ,Hoci hovoríš, že sa cítiš nečistý, čo si o tebe myslí Jehova? Keď náš milujúci nebeský Otec dovolil svojmu Synovi, aby zomrel a zaplatil za teba výkupné, neznamená to, že Boh ťa miluje?‘ — Ján 3:16.

11. Na čo slúžia rečnícke otázky a ako ich možno využívať vo verejných prednáškach?

¹¹ Rečnícke otázky sú ďalšou užitočnou vyučovacou metódou. Od poslucháčov sa neočakáva, že na tieto otázky nahlas odpovedia, ale pomocou nich môžu o veciach uvažovať. Starovekí proroci často kládli také otázky, aby svojich poslucháčov podnietili k hlbokému uvažovaniu. (Jeremiáš 18:14, 15) Ježiš efektívne používal rečnícke otázky. (Matúš 11:7–11) Také otázky sú mimoriadne účinné vo verejných prednáškach. Namiesto toho, aby sme len povedali prítomným, že ak sa majú páčiť Jehovovi, musia mu slúžiť celou dušou, zrejme bude účinnejšie opýtať sa: ,Ak neslúžime Jehovovi naozaj celou dušou, bude naša služba Jehovovi prijateľná?‘

12. Akú hodnotu majú otázky, ktorými zisťujeme názor toho druhého?

¹² Otázky, ktorými zisťujeme názor toho druhého, sú užitočné, keď chceme zistiť, či záujemca naozaj verí tomu, čo sa učí. (Matúš 16:13–16) Záujemca možno správne odpovie, že smilstvo je nesprávne. Ale prečo nerozvinúť túto odpoveď ešte takými otázkami ako: Čo si vy osobne myslíte o Božích normách mravnosti? Myslíte si, že sú príliš obmedzujúce? Záleží podľa vás naozaj na tom, či dodržiavame Božie normy, alebo nie?

Znázornenia, ktoré pôsobia na srdce

13, 14. a) Čo znamená niečo znázorniť? b) Prečo sú dobré znázornenia účinné?

¹³ Ďalší spôsob, ako zapôsobiť na srdce poslucháčov a záujemcov, je používať účinné znázornenia. Grécky výraz prekladaný ako „znázornenie“ doslova znamená „umiestniť vedľa alebo spolu“. Keď používaš znázornenie, vysvetľuješ niečo tak, že ‚to umiestňuješ vedľa‘ niečoho podobného. Napríklad Ježiš položil otázku: „K čomu máme prirovnať Božie kráľovstvo, alebo akým podobenstvom ho znázorníme?“ Potom spomenul známe horčičné semeno. — Marek 4:30–32.

¹⁴ Boží proroci používali veľa silných znázornení. Keď sa Asýrčania, ktorí slúžili ako Boží nástroj na potrestanie Izraelitov, uchýlili k bezohľadnej krutosti, Izaiáš odhalil ich opovážlivosť týmto znázornením: „Bude sa sekera pýšiť nad toho, kto ňou seká, alebo bude sa píla vyvyšovať nad toho, kto ňou pohybuje sem i tam?“ (Izaiáš 10:15) Aj Ježiš pri vyučovaní druhých často používal znázornenia. Správa hovorí o tom, že „bez podobenstva im nehovoril“. (Marek 4:34) Dobré znázornenia sú účinné, lebo zapájajú myseľ i srdce. Umožňujú poslucháčom rýchlo prijať nové informácie tak, že ich prirovnávajú k niečomu, čo im je už známe.

15, 16. Čo robí znázornenia účinnejšími? Uveď príklady.

¹⁵ Ako môžeme používať znázornenia, ktoré naozaj pôsobia na srdce? V prvom rade musí byť znázornenie vhodnou paralelou vysvetľovanej veci. Ak prirovnanie nie je výstižné, znázornenie bude skôr rozptyľovať ako objasňovať. Raz sa jeden rečník úprimne snažil vyzdvihnúť podriadenosť pomazaného ostatku Ježišovi Kristovi tak, že ostatok prirovnal k vernému domácemu psíkovi. Ale je také ponižujúce prirovnanie naozaj vhodné? Biblia rovnakú myšlienku vyjadruje oveľa krajším a dôstojnejším spôsobom. Ježišových 144 000 pomazaných nasledovníkov prirovnáva k ,neveste ozdobenej pre svojho manžela‘. — Zjavenie 21:2.

¹⁶ Znázornenia sú účinnejšie, keď súvisia so životom ľudí. Nátanovo znázornenie o zabitej ovečke sa dotklo srdca kráľa Dávida, lebo v mladosti slúžil ako pastier, a teda miloval ovce. (1. Samuelova 16:11–13; 2. Samuelova 12:1–7) Keby znázornenie hovorilo o býkovi, zrejme by nebolo až také účinné. Tak aj znázornenia založené na vedeckých javoch alebo na neznámych historických udalostiach budú mať pre našich poslucháčov malý význam. Ježiš čerpal námety pre svoje znázornenia z každodenného života. Hovoril o takých bežných veciach ako lampa, vtáky na nebi a poľné ľalie. (Matúš 5:15, 16; 6:26, 28) Ježišovi poslucháči mohli ľahko pochopiť súvislosti s týmito vecami.

17. a) Na čom by sme mohli založiť naše znázornenia? b) Ako môžeme znázornenia v našich publikáciách prispôsobiť okolnostiam záujemcov?

¹⁷ V našej službe máme veľa príležitostí používať jednoduché, ale účinné znázornenia. Buď všímavý. (Skutky 17:22, 23) Možno by základom znázornenia mohli byť deti, dom, práca alebo koníček poslucháča. Alebo môžeme využiť svoje osobné poznatky o záujemcovi na doplnenie znázornení, ktoré sú už uvedené v študijnej látke. Vezmime si napríklad účinné znázornenie zo 14. odseku 8. kapitoly knihy Poznanie, ktoré vedie k večnému životu. Hovorí o milujúcom rodičovi, ktorého ohovoril sused. Môžeme teda porozmýšľať o tom, ako by sme toto znázornenie mohli prispôsobiť okolnostiam záujemcu, ktorý je sám rodičom.

Buď dobrým čitateľom Písiem

18. Prečo by sme sa mali snažiť vedieť plynulo čítať?

¹⁸ Pavol nabádal Timoteja: „Ďalej sa venuj verejnému čítaniu, nabádaniu, učeniu.“ (1. Timotejovi 4:13) Keďže Biblia je základom nášho učenia, je užitočné vedieť ju čítať plynule. Léviti mali výsadu čítať mojžišovský Zákon Božiemu ľudu. Zasekávali sa pri takom čítaní alebo čítali monotónne? Nie, Biblia v Nehemiášovi 8:8 hovorí: „Stále nahlas čítali z knihy, zo zákona pravého Boha, ktorý bol objasňovaný a vkladal sa doňho zmysel; a stále poskytovali porozumenie čítaného.“

19. Ako sa môžeme zlepšiť v čítaní Písiem?

¹⁹ Niektorí kresťanskí muži, ktorí dokážu plynule prednášať, majú ťažkosti s plynulým čítaním. Ako sa môžu zlepšiť? Cvikom. Áno, keď čítajú nahlas znova a znova, až kým nevedia text prečítať plynule. Po takom precvičovaní je možné pomerne ľahko prečítať aj mená ako Maher-šalal-chaš-baz. — Izaiáš 8:1.

20. Ako môžeme ,dávať pozor na svoje vyučovanie‘?

²⁰ Akú výsadu máme ako Jehovov ľud, keď sme používaní ako učitelia! Nech teda každý z nás berie túto zodpovednosť vážne. Kiež ,dávame stále pozor na seba i na svoje vyučovanie‘. (1. Timotejovi 4:16) Môžeme byť znamenitými učiteľmi, keď budeme dobrými poslucháčmi, budeme hovoriť jednoducho, klásť otázky odzrkadľujúce pochopenie, používať účinné znázornenia a dobre čítať biblické texty. Kiež máme všetci úžitok zo školenia, ktoré zaobstaráva Jehova prostredníctvom svojej organizácie, lebo to nám môže pomôcť získať „jazyk učených“. (Izaiáš 50:4) Tým, že plne využijeme všetky nástroje na našu službu vrátane brožúr, audiokaziet a videokaziet, môžeme sa naučiť vyučovať s pochopením a presvedčivo.

Spomínaš si?

◻ Ako nám to môže pomôcť pri našom vyučovaní, ak budeme dobrými poslucháčmi?

◻ Ako môžeme napodobňovať Pavla a Ježiša v jednoduchosti, s akou vyučovali?

◻ Aké otázky môžeme používať pri vyučovaní druhých?

◻ Aké znázornenia sú najúčinnejšie?

◻ Ako sa môžeme zlepšiť vo verejnom čítaní?

[Obrázok na strane 16]

Dobrý učiteľ počúva, aby mohol získať pochopenie

[Obrázky na strane 18]

Ježiš čerpal námety pre svoje znázornenia z každodenného života