Konáš Božiu vôľu?

DVAJA Jehovovi svedkovia stretli v službe z domu do domu kňaza episkopálnej cirkvi. Vyzeral ako príjemný človek; bradatý, asi 60-ročný, v tričku s názvom svojej cirkvi. Jedným dychom povedal: „Prial by som si, aby členovia našej cirkvi boli takí horliví v šírení Slova ako vy, ale musím vás požiadať, aby ste už ku mne viac nechodili.“

Áno, je veľa ľudí, ktorí obdivujú dielo Jehovových svedkov a chvália ich za ich horlivosť a nadšenie. Ale ani trochu nemajú záujem o to, čo svedkovia robia, a neuvažujú ani o tom, aby to robili oni. Tento zrejmý rozpor však nie je ničím novým. Vo svojej dobe sa o ňom zmienil Ježiš a zdôraznil to jedným podnetným podobenstvom.

„Čo myslíte? Istý človek mal dve deti. Šiel k prvému a povedal: ‚Dieťa, choď dnes pracovať do vinice.‘ Ten odpovedajúc riekol: ‚Áno, pane‘, ale nešiel. Pristúpil k druhému a povedal to isté. Ten odpovedajúc riekol: ‚Nechce sa mi.‘ Potom to ľutoval a išiel. Ktorý z týchto dvoch konal vôľu svojho otca?“ — Matúš 21:28–31.

Odpoveď je jasná. Odpovedali by sme podobne ako zástup, ktorý počúval Ježiša: „Ten druhý.“ Ale okrem toho, čo je na prvý pohľad jasné, nás Ježiš prostredníctvom tohto podobenstva upozorňoval, že dôležité bolo konanie toho, čo chcel otec. Hoci druhý syn povedal, že nechce ísť, nakoniec išiel a bol za to pochválený. Rovnako dôležité je konanie správneho druhu práce. Druhý syn to urobil tým, že pracoval v otcovej vinici; nešiel pracovať do svojej vlastnej vinice.

Aký má to všetko pre nás význam? Čo Boh vyžaduje od svojich ctiteľov v súčasnosti? Čo z toho, čo sa môžeme naučiť z Ježišovho života, nám pomôže konať vôľu jeho Otca? To sú dôležité otázky a keď na ne nájdeme správne odpovede, bude to pre nás znamenať trvalé blaho, pretože „ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky“. — 1. Jána 2:17; Efezanom 5:17.

Čo je „vôľa Boha“?

Podstatné meno „vôľa“ je uvedené v diele Comprehensive Concordance of the New World Translation of the Holy Scriptures (Úplná konkordancia Prekladu nového sveta Svätých písiem) vyše 80-krát. Asi 60 z týchto prípadov (alebo asi 75 percent z celkového počtu) sa vzťahuje na Božiu vôľu. Výrazy ako „vôľa Boha“, „vôľa môjho Otca“ a „Božia vôľa“ sa objavujú vyše 20-krát. Z toho môžeme vidieť, že božská vôľa by mala mať pre nás prvoradý význam. Konanie Božej vôle by malo byť v našom živote najdôležitejšou vecou.

Podstatné meno „vôľa“ znamená v angličtine ‚túžba, prianie, rozhodnutie, niečo žiaduce, najmä voľba alebo rozhodnutie niekoho, kto má autoritu alebo moc‘. Jehova, Zvrchovaná Autorita, má teda nejakú vôľu, túžbu alebo je pre niečo rozhodnutý. Čo to je? Písma nám hovoria, že sčasti „[Božou] vôľou je to, aby boli ľudia každého druhu zachránení a prišli k presnému poznaniu pravdy“. (1. Timotejovi 2:4) Ježiš Kristus a raní kresťania pracovali celou dušou na tom, aby priniesli presné poznanie iným. — Matúš 9:35; Skutky 5:42; Filipanom 2:19, 22.

Kto dnes koná Božiu vôľu? Koľkí spomedzi takmer dvoch miliárd ľudí, ktorí o sebe vyhlasujú, že sú nasledovníkmi Ježiša Krista, sú ako mladší syn v Ježišovom podobenstve, ktorý išiel a konal vôľu svojho otca? Nie je ťažké nájsť odpoveď. Praví nasledovníci Ježiša Krista, ktorí kráčajú v jeho šľapajach, budú konať prácu, ktorú majú podľa jeho slov robiť: „Najprv sa vo všetkých národoch musí zvestovať dobré posolstvo.“ (Marek 13:10) Jehovovi svedkovia, ktorých je na celom svete viac ako štyri a pol milióna, aktívne kážu dobré posolstvo o Božom Kráľovstve a vyučujú druhých, poukazujúc na Kráľovstvo ako na jedinú nádej ľudstva na mier a bezpečnosť. Máš plný podiel na konaní Božej vôle? Kážeš dobré posolstvo o Kráľovstve tak, ako to robil Ježiš? — Skutky 10:42; Hebrejom 10:7.

Nachádzať radosť v konaní Božej vôle

Kým poznanie o tom, čo je Otcovou vôľou, prináša radosť, väčšou radosťou je vyučovať Božiu vôľu iných. Ježiš našiel radosť v tom, že mohol učiť ľudí o svojom Otcovi. Bolo to preňho ako pokrm. (Ján 4:34) Aj my sa budeme tešiť z pravého šťastia, ak budeme konať tak ako Ježiš, teda ak budeme kázať a vyučovať to, čo učil on, to, čo prijal od svojho Otca. (Matúš 28:19, 20) Pravdivý je Ježišov sľub: „Keď to viete, ste šťastní, ak to robíte.“ — Ján 13:17.

Na znázornenie: Istá matka, ktorá nedávno začala znovu slúžiť ako priekopníčka celým časom, povedala: „Je také vzrušujúce vidieť, ako žiaria tváre tých, s ktorými študujete Bibliu, keď sa jednotlivé biblické pravdy dotýkajú ich srdca! Je to pre mňa veľká radosť, keď vidím jednu z mojich záujemkýň, že má pred štúdiom vypísané všetky biblické texty a počas štúdia si robí poznámky, aby potom pri opakovaní vedela odpovedať na každú otázku.“ Ďalšia záujemkyňa, s ktorou študuje Bibliu, bola v období dospievania určitý čas v kontakte s pravdou. Keď sa vydala a mala nejaké osobné problémy, veľmi si priala nájsť svedkov. Aká bola šťastná, keď ju táto priekopníčka našla! Mladá žena začala s radosťou opäť študovať Bibliu.

Udržať si radosť z konania Božej vôle

Dávid, kráľ starovekého Izraela, bol človekom, ktorý sa snažil konať Božiu vôľu po celý svoj život. Napriek mnohým útrapám a tlakom, ktoré musel znášať, napísal pod inšpiráciou: „Je mi potešením konať tvoju vôľu, ó, môj Bože, a tvoj zákon je v mojom vnútri.“ (Žalm 40:8) Konanie Jehovovej vôle bolo súčasťou Dávidovej duše, samej jeho bytosti. V tom spočívalo tajomstvo jeho nepomíňajúcej radosti v službe Jehovovi. Konať Božiu vôľu nebolo pre Dávida utrpením. Naopak, bolo to preňho potešením, niečím, čo vychádzalo z jeho srdca. Počas celého svojho života sa snažil čo najlepšie slúžiť svojmu Bohu, Jehovovi, aj keď sa niekedy dopustil hriechu a poklesku.

Občas sa môže naša radosť strácať. Môžeme byť unavení alebo skľúčení. Možno nás znepokojuje naša minulosť, trápi nás svedomie pre nejaké nesprávne skutky, ktorých sme sa dopustili kedysi dávno. Nad týmito pocitmi môžeme často zvíťaziť hlbším štúdiom Božieho Slova. Môžeme sa snažiť vpísať si Božie zákony ‚do svojho vnútra‘, tak ako to robil Dávid. Ak sa budeme usilovať o konanie Božej vôle celou dušou, teda podľa svojich najlepších schopností, odmení nás podľa toho, pretože je verný. — Efezanom 6:6; Hebrejom 6:10–12; 1. Petra 4:19.

Je zaujímavé, že v liste Hebrejom 10:5–7 apoštol Pavol citoval Dávidove slová zo Žalmu 40:6–8 a uplatnil ich na Ježiša Krista. Tým Pavol ukázal, aký blízky vzťah mal Ježiš k svojmu Otcovi. Hebrejské slovo „vôľa“ nesie myšlienku ‚potešenia, túžby, priazne alebo radosti‘. Žalm 40:8 preto možno čítať: „Je mi potešením konať tvoju radosť.“a Ježiš chcel robiť to, čo robilo radosť jeho Otcovi. Ježiš konal viac, než čo sa od neho žiadalo. Robil to, čo bolo blízke srdcu jeho Otca, a robil to rád.

Celý Ježišov život sa točil okolo vyučovania iných o tom, čo je Božia vôľa a čo majú robiť, aby získali Božie požehnanie. Bol kazateľom a učiteľom celým časom a v tejto práci nachádzal veľkú radosť. Z toho logicky vyplýva, že čím viac robíme v Jehovovom diele, tým väčšiu radosť získavame. Môžeš aj ty slúžiť celým časom v kazateľskej službe, aby aj tvoja radosť mohla prekypovať?

Ďalšou pomocou v dosahovaní radosti z konania Božej vôle je udržiavať si pohľad zaostrený na budúcnosť. Práve to robil Ježiš. „Pre radosť, ktorá mu bola predložená, zniesol mučenícky kôl, pohrdol pohanou.“ Bolo preňho radosťou dokázať vernosť Bohu až do konca a potom získať odmenu v podobe kráľovstva po pravici svojho Otca. — Hebrejom 12:2.

Predstav si, akú radosť zažijú tí, ktorí neprestávajú konať Božiu vôľu. Uvidia zničenie tých, čo trvajú na konaní svojej sebeckej vôle, hoci to spôsobuje utrpenie ľuďom, ktorí vytrvávajú v konaní Božej vôle. (2. Tesaloničanom 1:7, 8) Pomysli na to, akú radosť budú mať milovaní vzkriesení, keď dostanú príležitosť učiť sa o Božej vôli a konať ju. Alebo sa zamysli nad Božím predsavzatím premeniť zem na raj. A nakoniec, predstav si slobodu, ktorá bude výsledkom úplného zničenia Satana, odporcu Jehovovej vôle.

Áno, konanie Božej vôle dnes môže priniesť veľa radosti teraz a nekonečné šťastie v budúcnosti. Bez ohľadu na to, aké výsledky dosiahneme v kazateľskej službe, napodobňujme Ježišov príklad a nachádzajme potešenie v konaní vôle jeho Otca.

[Poznámka pod čiarou]