Šťastní sú tí, ktorí slúžia „šťastnému Bohu“

 1. Vďaka čomu sú Jehovovi svedkovia šťastní? (Pozri obrázok v úvode článku.)

JEHOVOVI SVEDKOVIA sú šťastní ľudia. Na ich zhromaždeniach, zjazdoch a spoločenských stretnutiach často počuť radostnú vravu a smiech. Z čoho pramení ich šťastie? Hlavne z toho, že poznajú Jehovu, „šťastného Boha“, slúžia mu a snažia sa ho napodobňovať. (1. Tim. 1:11; Žalm 16:11) Keďže Jehova je zdrojom šťastia, chce, aby sme aj my boli šťastní, a dáva nám na to množstvo dôvodov. (5. Mojž. 12:7; Kaz. 3:12, 13)

2., 3. a) Čo je šťastie? b) Prečo nie je ľahké byť šťastný?

² A čo ty? Si šťastný? Chcel by si byť šťastnejší? Šťastie bolo opísané ako „relatívne trvalý stav, ktorý charakterizuje široká škála pocitov od spokojnosti po hlbokú a intenzívnu radosť zo života, ako aj prirodzená túžba, aby pretrvával“. Z Biblie sa dozvedáme, že naše šťastie závisí od toho, či máme blízky vzťah k Jehovovi. Ale v dnešnom svete nie je jednoduché byť šťastný. Prečo?

³ Smrť, vylúčenie blízkeho človeka, rozvod či strata zamestnania — to sú len niektoré z náročných životných okolností, ktoré nás môžu obrať o šťastie. Veľmi skľučujúce je aj to, keď sa ľudia v kruhu najbližších ustavične hádajú a nedokážu sa pokojne porozprávať. Byť šťastný nie je ľahké ani vtedy, keď niekto zažíva posmech zo strany kolegov či spolužiakov, náboženské prenasledovanie alebo je uväznený. A nie je ľahké vyrovnať sa ani so zhoršujúcim sa zdravím, chronickou chorobou či depresiou. Pamätaj však, že Ježiš Kristus, „šťastný a jediný Mocnár“, rád utešoval ľudí a pomáhal im nájsť pravé šťastie. (1. Tim. 6:15; Mat. 11:28–30) V Kázni na vrchu Ježiš vymenoval niekoľko vlastností, vďaka ktorým môžeme byť šťastní aj napriek ťažkostiam.

4., 5. Čo môžeme robiť pre to, aby sme boli šťastní?

⁴ Ježiš začal Kázeň na vrchu myšlienkou, ktorá je obzvlášť dôležitá: „Šťastní sú tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby, lebo im patrí nebeské kráľovstvo.“ (Mat. 5:3) Ako dokazujeme, že si uvedomujeme tieto potreby? Tak, že študujeme Bibliu, poslúchame Božie zákony a dávame duchovné veci na prvé miesto vo svojom živote. Vďaka tomu sme šťastnejší a posilňujeme si dôveru, že Božie sľuby sa čoskoro splnia. A keď čítame o „šťastnej nádeji“, dokážeme sa lepšie vyrovnávať s rôznymi starosťami. (Tít. 2:13)

⁵ Na to, aby sme boli trvale šťastní, si potrebujeme prehlbovať vzťah k Jehovovi. Apoštol Pavol pod pôsobením svätého ducha napísal: „Vždy sa radujte v Pánovi [Jehovovi]. Ešte raz hovorím: Radujte sa!“ (Fil. 4:4) Ak chceme byť Božími priateľmi, potrebujeme získavať múdrosť od Boha. V Biblii o múdrosti čítame: „Šťastný je človek, ktorý našiel múdrosť, a človek, ktorý získava rozlišovaciu schopnosť... Je stromom života pre tých, ktorí ju uchopia, a tí, ktorí ju stále pevne držia, sú nazvaní šťastnými.“ (Prísl. 3:13, 18)

 6. Čo je kľúčom k trvalému šťastiu?

⁶ Ale ak chceme byť trvale šťastní, nestačí si Božie Slovo iba čítať. Je dôležité, aby sme aj uplatňovali to, čo čítame. Ježiš potvrdil, aké dôležité je konať v súlade s tým, čo sa učíme, keď povedal: „Keď to viete, ste šťastní, ak to robíte.“ (Ján 13:17; prečítajte Jakuba 1:25.) Práve uplatňovanie Božích rád je kľúčom k tomu, aby sme uspokojovali svoje duchovné potreby a boli trvale šťastní. Ale ako môžeme byť šťastní napriek problémom, ktoré nás môžu oberať o radosť? Zamyslime sa nad ďalšími myšlienkami z Ježišovej Kázne na vrchu.

 7. V akom zmysle sú smútiaci šťastní?

⁷ „Šťastní sú smútiaci, lebo budú potešení.“ (Mat. 5:4) Niektorí si možno kladú otázku: Ako môžu byť smutní ľudia zároveň šťastní? Ježiš nemal na mysli všetkých ľudí, ktorí smútia. Veď aj zlí ľudia sú smutní, keď zažívajú ťažkosti bežné v týchto „kritických časoch, s ktorými sa [dá] ťažko vyrovnať“. (2. Tim. 3:1) Ale keď sa zameriavajú iba na seba a svoje trápenie, nemôžu mať blízky vzťah k Jehovovi, a preto nemôžu byť ani šťastní. Ježiš mal na mysli ľudí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby. Takíto ľudia smútia preto, lebo vidia, v akom žalostnom duchovnom stave sa nachádza tento svet. Uvedomujú si, že sú hriešni a že hrozné podmienky vo svete sú následkom ľudskej nedokonalosti. Jehova sa zaujíma o takýchto úprimných ľudí. Utešuje ich prostredníctvom svojho Slova, pomáha im byť šťastní a dáva im nádej na večný život. (Prečítajte Ezechiela 5:11; 9:4.)

 8. Ako súvisí miernosť so šťastím?

⁸ „Šťastní sú mierni, lebo oni zdedia zem.“ (Mat. 5:5) Ako súvisí miernosť so šťastím? Niektorí ľudia boli kedysi drsní, hašteriví a agresívni, ale keď spoznali pravdu, zmenili sa. Obliekli si „novú osobnosť“ a prejavujú „nežnú náklonnosť súcitu, láskavosť, pokoru mysle, miernosť a zhovievavosť“. (Kol. 3:9–12) Vďaka tomu sa teraz tešia z pokojného a šťastného života naplneného láskou. Okrem toho Božie Slovo sľubuje, že takíto ľudia „zdedia zem“. (Žalm 37:8–10, 29)

 9. a) V akom zmysle „mierni... zdedia zem“? b) Na čo sa môžu tešiť tí, ktorí sú „hladní a smädní po spravodlivosti“?

⁹ V akom zmysle „mierni... zdedia zem“? Pomazaní kresťania zdedia zem, keď budú nad ňou vládnuť ako králi a kňazi. (Zjav. 20:6) A milióny ďalších ľudí, ktorí nemajú nebeskú nádej, zdedia zem v tom zmysle, že budú na nej žiť navždy. Získajú dokonalosť a po celú večnosť sa budú tešiť z pokoja a šťastia. Šťastní sú aj preto, že „sú hladní a smädní po spravodlivosti“. (Mat. 5:6) V novom svete budú uspokojené ich duchovné potreby a naplní sa aj ich túžba po spravodlivosti. (2. Petra 3:13) Keď Jehova odstráni zo zeme všetko zlo, spravodliví ľudia budú navždy šťastní vo svete bez skazenosti a bezprávia. (Žalm 37:17)

10. Čo znamená byť milosrdný?

¹⁰ „Šťastní sú milosrdní, lebo im bude prejavené milosrdenstvo.“ (Mat. 5:7) Hebrejské sloveso, ktoré súvisí s milosrdenstvom, znamená „pociťovať vrelý nežný cit... prejavovať súcit“. Aj príslušné grécke sloveso zahŕňa myšlienku pociťovania súcitu. Milosrdenstvo je však viac než len nežný cit. Z Božieho Slova sa dozvedáme, že milosrdný človek druhým aj prakticky pomáha.

11. Čo sa o milosrdenstve učíme z podobenstva o Samaritánovi?

¹¹ Prečítajte Lukáša 10:30–37. V Ježišovom podobenstve o Samaritánovi vidíme krásny príklad milosrdenstva. Keď Samaritán uvidel trpiaceho človeka, pocítil hlboký súcit a to ho podnietilo, aby mu prakticky pomohol. Ježiš na záver tohto podobenstva povedal: „Choď a sám konaj podobne.“ Preto sa preskúmaj: Správam sa tak ako milosrdný Samaritán? Snažím sa ho napodobňovať? Mohol by som tým, ktorí trpia, prejavovať viac súcitu a urobiť pre nich niečo láskavé? Ako môžem prakticky pomôcť vekovo starším spolukresťanom, vdovám či bratom a sestrám, ktorí sú v duchovnom ohľade sirotami? Snažím sa „hovoriť utešujúco so skľúčenými dušami“? (1. Tes. 5:14; Jak. 1:27)

12. Prečo sú milosrdní ľudia šťastní?

¹² Keď druhým prejavujeme milosrdenstvo, sme šťastní. Prečo je to tak? Lebo vďaka tomu, že sme milosrdní, zažívame radosť z dávania. Okrem toho vieme, že takéto skutky sa páčia Jehovovi. (Sk. 20:35; prečítajte Hebrejom 13:16.) O človeku, ktorý je ohľaduplný, kráľ Dávid povedal: „Jehova ho bude chrániť a zachová ho nažive. Bude vyhlásený za šťastného na zemi.“ (Žalm 41:1, 2) Keď druhým prejavujeme súcit, Jehova nám prejaví milosrdenstvo a umožní nám byť šťastní po celú večnosť. (Jak. 2:13)

13., 14. Prečo sú „tí čistého srdca“ šťastní?

¹³ Ježiš pokračoval: „Šťastní sú tí čistého srdca, lebo uvidia Boha.“ (Mat. 5:8) Človek, ktorý má čisté srdce, je vnútorne čistý. Taký človek v sebe rozvíja pocity a túžby, ktoré sa páčia Jehovovi. Preto je potrebné, aby sme premýšľali iba nad vecami, ktoré sú cudné. Potom budeme v duchovnom ohľade nepoškvrnení. (Prečítajte 2. Korinťanom 4:2; 1. Tim. 1:5)

¹⁴ Okrem toho keď máme čisté srdce, môžeme sa tešiť z dobrého vzťahu k Jehovovi, ktorý povedal: „Šťastní sú tí, ktorí si perú svoje rúcha.“ (Zjav. 22:14) Aký úžitok to kresťanom prináša, že si vyprali svoje rúcha? Pre pomazaných to znamená, že Jehova ich považuje za čistých, dá im nesmrteľný život a umožní im navždy sa radovať zo života v nebesiach. Aj členovia veľkého zástupu, ktorí majú pozemskú nádej, sa môžu tešiť z toho, že Boh ich považuje za spravodlivých, vďaka čomu môžu byť jeho priateľmi. V Božom Slove o nich čítame, že „si vyprali rúcha a vybielili ich v Baránkovej krvi“. (Zjav. 7:9, 13, 14)

15., 16. V akom zmysle tí čistého srdca „uvidia Boha“?

¹⁵ V akom zmysle môžu tí čistého srdca „uvidieť Boha“? Veď Jehova povedal: „Žiaden človek ma nemôže vidieť a zostať žiť.“ (2. Mojž. 33:20) Grécke slovo preložené ako „uvidieť“ nesie myšlienku „vidieť mysľou, pochopiť, spoznať“. Vidieť Boha „očami [svojho] srdca“ teda znamená spoznať jeho krásne vlastnosti a vytvoriť si k nemu blízky vzťah. (Ef. 1:18) Ježiš dokonale napodobňoval Jehovu, a tak mohol povedať: „Kto videl mňa, videl aj Otca.“ (Ján 14:7–9)

¹⁶ „Vidieť Boha“ môžeme aj tak, že si všímame, čo pre nás robí. (Jób 42:5) Zároveň zameriavame „oči [svojho] srdca“ na úžasné požehnania, ktoré má pripravené pre tých, ktorí sa usilujú zostať čistí a verne mu slúžia. A pomazaní kresťania uvidia Jehovu aj v doslovnom zmysle, keď po vzkriesení získajú svoju nebeskú odmenu. (1. Jána 3:2)

17. Ako pokoj súvisí so šťastím?

¹⁷ Ježiš ďalej povedal: „Šťastní sú tí, ktorí pôsobia pokoj.“ (Mat. 5:9) Keď sa usilujeme o pokojné vzťahy, sme šťastnejší. Učeník Jakub napísal: „Semeno ovocia spravodlivosti sa rozsieva v pokojných podmienkach pre tých, ktorí pôsobia pokoj.“ (Jak. 3:18) Ak máme so spolukresťanom alebo s členom rodiny narušený vzťah, prosme Jehovu, aby nám pomohol obnoviť pokoj. Potom nám Jehova dá svojho svätého ducha, vďaka ktorému získame silu robiť to, čo je správne, a budeme šťastnejší. Ježiš zdôraznil, aké dôležité je aktívne sa usilovať o pokoj, keď povedal: „Ak teda nesieš svoj dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar pred oltárom a odíď; najprv sa zmier so svojím bratom a potom, keď sa vrátiš, obetuj svoj dar.“ (Mat. 5:23, 24)

18., 19. Prečo môžeme byť šťastní, aj keď znášame prenasledovanie?

¹⁸ „Šťastní ste, keď vás hania a prenasledujú a luhajúc hovoria proti vám všetko zlé kvôli mne.“ Ako to Ježiš myslel? Vysvetlil to slovami: „Plesajte a poskakujte radosťou, pretože je veľká vaša odmena v nebesiach, lebo práve tak prenasledovali prorokov pred vami.“ (Mat. 5:11, 12) Keď apoštolov zbili a prikázali im, aby prestali zvestovať, „odišli zo Sanhedrinu radujúc sa“. Samozrejme, netešili sa z toho, že ich zbičovali. Radovali sa, pretože „boli uznaní za hodných byť zneuctení pre [Ježišovo] meno“. (Sk. 5:41)

¹⁹ Aj dnes Jehovovi služobníci s radosťou vytrvávajú, keď sú prenasledovaní pre Ježišovo meno alebo zažívajú ťažké skúšky. (Prečítajte Jakuba 1:2–4.) Tak ako apoštoli, ani my sa neradujeme, keď trpíme. Ale ak zostaneme verní, Jehova nám dá silu, aby sme v skúškach dokázali vytrvať. Napríklad Henryk Dornik a jeho brat boli za totalitného režimu v auguste 1944 poslaní do koncentračného tábora. Ich odporcovia skonštatovali: „Nie je možné presvedčiť ich, aby čokoľvek urobili. Ich mučeníctvo im prináša radosť.“ Brat Dornik vysvetlil: „Hoci som vôbec netúžil byť mučeníkom, to, že som s odvahou a dôstojnosťou znášal utrpenie pre svoju vernosť Jehovovi, mi naozaj prinášalo radosť... Vrúcne modlitby ma približovali k Jehovovi a on dokázal, že je spoľahlivým Pomocníkom.“

20. Prečo môžeme byť šťastní, keď slúžime „šťastnému Bohu“, Jehovovi?

²⁰ Keď vieme, že Jehova, „šťastný Boh“, má z nás radosť, aj my môžeme byť šťastní, hoci zažívame prenasledovanie, odpor v rodine alebo sme chorí či vekovo starší. (1. Tim. 1:11) K nášmu šťastiu prispieva aj to, že „Boh, ktorý nemôže luhať“, čoskoro splní všetky sľuby, ktoré nám dal. (Tít. 1:2) Keď zažijeme splnenie všetkých tých nádherných sľubov, súčasné ťažkosti a skúšky upadnú do zabudnutia. Dnes si nedokážeme ani len predstaviť, akú krásnu budúcnosť má Jehova pre nás pripravenú. Zaplaví nás pocit šťastia, ktorý sa ničomu nevyrovná! V raji „nájdeme svoje najväčšie potešenie v hojnosti pokoja“. (Žalm 37:11)