Podnecuje ťa tvoja viera k činnosti?

DÔSTOJNÍK bol presvedčený, že Ježiš dokáže vyliečiť jeho ochrnutého otroka. Ale nepozval Ježiša do svojho domu, možno preto, že sa považoval za nehodného, alebo preto, že bol pohan. Miesto toho za ním poslal niekoľko židovských starších, ktorí v jeho mene pristúpili k Ježišovi a povedali mu: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz len slovo a môj sluha bude uzdravený.“ Ježiš si všimol, že dôstojník verí, že môže uzdravovať dokonca aj na diaľku, a tak povedal zástupu, ktorý ho nasledoval: „Hovorím vám pravdu: U nikoho v Izraeli som nenašiel takú veľkú vieru.“ — Matúš 8:5–10; Lukáš 7:1–10.

Táto skúsenosť nám pomáha zamerať sa na základnú skutočnosť týkajúcu sa viery. Pravá viera nie je pasívna, ale je podopretá skutkami. Biblický pisateľ Jakub vysvetlil: „Viera, ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva.“ ​(Jakub 2:17) Táto skutočnosť bude ešte jasnejšia, keď pouvažujeme o príklade, ktorý ukazuje, čo sa stane, ak viera prestane byť aktívna.

V roku 1513 pred n. l. vstúpil izraelský národ prostredníctvom zmluvy Zákona do zmluvného vzťahu s Jehovom Bohom. Mojžiš ako prostredník tejto zmluvy synom Izraela oznámil Božie slovo: „Ak budete... prísne poslúchať môj hlas a skutočne budete dodržiavať moju zmluvu, tak sa istotne stanete... svätým národom.“ ​(2. Mojžišova 19:3–6) Áno, svätosť Izraela závisela od jeho poslušnosti.

Po mnohých storočiach začali Židia pripisovať štúdiu Zákona väčší význam ako uplatňovaniu jeho zásad. Alfred Edersheim vo svojej knihe The Life and Times of Jesus the Messiah (Život a doba Ježiša Mesiáša) napísal: „[Rabíni] — ‚veľkí sveta‘ — dávno určili, že štúdium je dôležitejšie ako skutky.“

Je pravda, že Izraeliti v staroveku dostali príkaz usilovne študovať Božie požiadavky. Sám Boh povedal: „Tieto slová, ktoré ti dnes prikazujem, budú na tvojom srdci; a budeš ich vštepovať svojmu synovi a hovoriť o nich, keď budeš sedieť v svojom dome i keď pôjdeš po ceste i keď budeš líhať i keď budeš vstávať.“ ​(5. Mojžišova 6:6, 7) Ale chcel Jehova, aby sa štúdium Zákona stalo dôležitejším ako konanie, ku ktorému podnecoval Zákon? Pouvažujme o tom.

Posadnutosť štúdiom

Kladenie extrémneho dôrazu na štúdium Zákona sa Izraelitom mohlo zdať rozumné, pretože podľa istej židovskej tradície sám Boh trávi tri hodiny denne štúdiom Zákona. To nám pomáha pochopiť, prečo niektorí Židia možno uvažovali takto: ‚Ak Boh pravidelne študuje Zákon, nemali by sa jeho pozemskí tvorovia horlivo venovať rovnakej činnosti?‘

Do prvého storočia n. l. posadnutosť rabínov rozoberať a vysvetľovať Zákon úplne zdeformovala ich zmýšľanie. „Znalci Písma a farizeji... hovoria, ale nekonajú,“ povedal Ježiš. „Zväzujú ťažké bremená a kladú ich na plecia ľudí, ale sami ich ani prstom nechcú pohnúť.“ ​(Matúš 23:2–4) Títo náboženskí vodcovia zaťažili obyčajných ľudí nespočítateľnými pravidlami a predpismi, ale oni sami v týchto zákonoch pokrytecky hľadali medzery, aby ich nemuseli dodržiavať. Okrem toho títo muži, ktorí sa sústreďovali na rozsiahle štúdium, ‚nedbali na závažnejšie veci Zákona, totiž na právo a milosrdenstvo a vernosť‘. — Matúš 23:16–24.

Je iróniou, že znalci Písma a farizeji v snahe nastoliť vlastnú spravodlivosť napokon porušovali samotný Zákon, o ktorom tvrdili, že ho dodržiavajú! Celé tie stáročia diskusií o slovách a drobných detailoch Zákona ich nepriblížili k Bohu. Výsledkom bol odklon podobný tomu, ktorý podľa apoštola Pavla spôsobujú ‚prázdne reči‘, ‚rozpory‘ a falošné ‚poznanie‘. (1. Timotejovi 6:20, 21) No ďalším vážnym problémom bolo, ako na nich pôsobilo toto nekonečné bádanie. Nezískali vieru, ktorá by ich podnecovala k správnemu konaniu.

Inteligentná myseľ, ale srdce bez viery

Aké vzdialené bolo zmýšľanie židovských náboženských vodcov Božiemu zmýšľaniu! Krátko predtým ako Izraeliti vstúpili do Zasľúbenej krajiny, im Mojžiš povedal: „Priložte svoje srdce ku všetkým slovám, ktoré vám dnes hovorím na výstrahu, aby ste prikázali svojim synom, nech dbajú, aby uplatňovali všetky slová tohto zákona.“ ​(5. Mojžišova 32:46) Je teda jasné, že Boží ľud nemal Zákon len do hĺbky skúmať, ale ho aj uplatňovať.

Izraelský národ sa však opakovane správal voči Jehovovi neverne. Namiesto toho, aby synovia Izraela konali správne, ‚neprejavili voči Bohu vieru a nepočúvali jeho hlas‘. (5. Mojžišova 9:23; Sudcovia 2:15, 16; 2. Paralipomenon 24:18, 19; Jeremiáš 25:4–7) Napokon sa Židia dopustili toho najhoršieho skutku nevernosti, keď zavrhli Ježiša ako Mesiáša. (Ján 19:14–16) Jehova Boh preto zavrhol Izrael a obrátil svoju pozornosť na národy. — Skutky 13:46.

Musíme byť opatrní, aby sme neupadli do rovnakej pasce, mysliac si, že môžeme uctievať Boha inteligentnou mysľou a zároveň srdcom bez viery. Inými slovami, naše štúdium Biblie nemôže byť len zhromažďovaním poznania. Aby presné poznanie obohatilo náš život, musí zasiahnuť naše srdce. Malo by zmysel, keby sme študovali záhradkárstvo, ale nikdy by sme nezasiali ani jedno semienko? Je síce pravda, že by sme získali určité poznanie o tom, ako sa starať o záhradu, ale nikdy by sme nemali úrodu! Podobne aj ľudia, ktorí spoznávajú Božie požiadavky prostredníctvom štúdia Biblie, musia dovoliť semenám pravdy preniknúť do svojho srdca, aby tam vyklíčili a podnecovali ich konať. — Matúš 13:3–9, 19–23.

„Staňte sa tými, ktorí uplatňujú Slovo“

Apoštol Pavol povedal, že „viera nasleduje za tým, čo sa počulo“. (Rimanom 10:17) Tento prirodzený vývoj od počutia Božieho Slova po prejavovanie viery v Syna, Ježiša Krista, nám dáva vyhliadku na večný život. Áno, je potrebné viac ako iba povedať ‚verím v Boha a v Krista‘.

Ježiš nabádal svojich učeníkov, aby mali vieru, ktorá ich bude podnecovať ku konaniu: „Môj Otec je oslávený tým, že stále prinášate mnoho ovocia a dokazujete, že ste mojimi učeníkmi.“ ​(Ján 15:8) Ježišov nevlastný brat Jakub neskôr napísal: „Staňte sa tými, ktorí uplatňujú slovo, a nie iba poslucháčmi.“ ​(Jakub 1:22) Ale ako môžeme zistiť, čo máme robiť? Ježiš svojimi slovami a príkladom naznačil, čo musíme robiť, aby sme sa páčili Bohu.

Keď bol Ježiš na zemi, usilovne podporoval záujmy Kráľovstva a oslavoval Otcovo meno. (Ján 17:4–8) Ako to robil? Mnohí ľudia si možno spomenú na to, ako Ježiš zázračne uzdravoval chorých a zmrzačených. Ale Matúšovo evanjelium hovorí o najdôležitejšom spôsobe: „Ježiš sa vydal na cestu po všetkých mestách a dedinách, učiac v ich synagógach a zvestujúc dobré posolstvo o kráľovstve.“ Stojí za povšimnutie, že Ježiš neobmedzil svoju službu na neformálne rozhovory s niekoľkými priateľmi a známymi alebo s ľuďmi vo svojom okolí. Veľmi sa namáhal a všetkými možnými spôsobmi navštevoval ľudí v ‚celej Galilei‘. — Matúš 4:23, 24; 9:35.

Ježiš nariadil svojim nasledovníkom, aby sa aj oni zúčastňovali na diele robenia učeníkov. Naozaj im dal znamenitý príklad. (1. Petra 2:21) Verným učeníkom povedal: „Choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov, krstite ich v mene Otca a Syna a svätého ducha a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ — Matúš 28:19, 20.

Zvestovateľská činnosť nepochybne predstavuje ťažkú úlohu. Sám Ježiš povedal: „Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov.“ ​(Lukáš 10:3) Keď sa človek stretne s odporom, prirodzene reaguje tak, že sa stiahne, aby sa vyhol zbytočnému trápeniu alebo úzkosti. To sa stalo večer v deň Ježišovho zatknutia. Apoštolov premohol strach a utiekli. V tú noc Peter trikrát zaprel, že pozná Ježiša. — Matúš 26:56, 69–75.

Možno budeš prekvapený, ale aj apoštol Pavol povedal, že sa musí premáhať, aby zvestoval dobré posolstvo. Zboru v Tesalonike napísal: „Pozbierali sme odvahu s pomocou nášho Boha hovoriť vám s veľkým bojom Božie dobré posolstvo.“ — 1. Tesaloničanom 2:1, 2.

Pavol a ostatní apoštoli boli schopní prekonať strach z toho, že mali druhým rozprávať o Božom Kráľovstve, a môžeš to dokázať aj ty. Ako? Najdôležitejším krokom je spoliehať sa na Jehovu. Ak budeme bezvýhradne veriť Jehovovi, táto viera nás bude podnecovať k činnosti a my budeme schopní konať jeho vôľu. — Skutky 4:17–20; 5:18, 27–29.

Tvoje skutky budú odmenené

Jehova veľmi dobre vie, aké úsilie vynakladáme na to, aby sme mu slúžili. Napríklad vie o tom, keď sme chorí alebo vyčerpaní. Vie, kedy sme neistí a kedy nás zmáhajú pochybnosti o nás samých. Keď nás ťažia finančné bremená alebo nás zradí naše zdravie či pocity, Jehova nikdy nezabúda na to, v akej sme situácii. — 2. Paralipomenon 16:9; 1. Petra 3:12.

Jehova musí byť veľmi potešený, keď nás viera napriek našej nedokonalosti a ťažkostiam podnecuje k činnosti! Nežný ohľad, ktorý má Jehova voči svojim verným služobníkom, nie je iba neurčitým pocitom — je podopretý sľubom. Apoštol Pavol pod božskou inšpiráciou napísal: „Boh nie je nespravodlivý, aby zabudol na vašu prácu a na lásku, ktorú ste prejavovali jeho menu tým, že ste slúžili svätým a naďalej slúžite.“ — Hebrejom 6:10.

Môžeš dôverovať Biblii, keď o Jehovovi hovorí, že je ‚Bohom vernosti, u ktorého niet neprávosti‘ a „darcom odmeny tým, ktorí ho vážne hľadajú“. (5. Mojžišova 32:4; Hebrejom 11:6) Napríklad jedna žena z Kalifornie v USA hovorí: „Skôr ako si môj otec založil rodinu, slúžil desať rokov ako služobník celým časom. Mala som rada jeho príhody, ktoré ukazovali, ako sa Jehova o neho v službe staral. Veľa ráz minul svoj posledný dolár na benzín, aby mohol ísť do služby. Keď sa vrátil zo služby domov, často pri dverách našiel nečakané prekvapenie v podobe jedla.“

Okrem hmotnej podpory nám „Otec nežného milosrdenstva a Boh každej útechy“ dáva aj citovú a duchovnú podporu. (2. Korinťanom 1:3) „Spoliehať sa na Jehovu je utešujúce,“ hovorí jedna svedkyňa, ktorá v priebehu rokov vytrvala v mnohých skúškach. „Máš vtedy možnosť dôverovať Jehovovi a vidieť, ako ti pomáha.“ Môžeš sa pokorne približovať k ‚Tomu, kto vypočúva modlitbu‘ a byť si istý, že sa bude zaujímať o tvoje blaho. — Žalm 65:2.

Ženci v duchovnej žatve sú bohato požehnaní a dostávajú veľkú odmenu. (Matúš 9:37, 38) Účasť na verejnej službe prináša mnohým úžitok v zdravotnom ohľade a môže to byť tak aj v tvojom prípade. No dôležitejšie je to, že vydávanie svedectva druhým nám pomáha upevňovať si dobrý vzťah k Bohu. — Jakub 2:23.

Stále konaj dobro

Bolo by chybou, ak by niekto z Božích služobníkov prišiel k záveru, že keď mu obmedzenia spojené s vysokým vekom nedovoľujú robiť v službe všetko, čo by si želal, Jehova je z toho sklamaný. To isté platí o tých, ktorých obmedzuje zlý zdravotný stav, rodinné zodpovednosti alebo iné okolnosti.

Spomeň si, že keď sa apoštol Pavol cítil obmedzovaný istým neduhom alebo problémom, ‚trikrát úpenlivo prosil Pána, aby sa od neho tento neduh vzdialil‘. No Boh namiesto toho, aby ho vyliečil, čím by mu Pavol mohol slúžiť ešte viac, povedal: „Moja nezaslúžená láskavosť je dostatočná pre teba; lebo moja moc sa zdokonaľuje v slabosti.“ ​(2. Korinťanom 12:7–10) Preto si buď istý, že napriek náročným okolnostiam, ktoré musíš znášať, tvoj nebeský Otec si cení všetko, čo si schopný robiť na podporu jeho záujmov. — Hebrejom 13:15, 16.

Náš milujúci Stvoriteľ od nás neočakáva viac, ako mu môžeme dať. Iba od nás žiada, aby sme mali vieru, ktorá nás podnecuje k činnosti.

[Obrázok na strane 26]

Stačilo Zákon iba študovať?

[Obrázky na strane 29]

Naša viera musí byť podporená skutkami