Vedeli ste?

Aké výsady a povinnosti boli spojené s právom prvorodeného?

▪ Už v období patriarchov udeľovali Boží služobníci svojmu prvorodenému synovi zvláštne práva. Bolo zvykom, že po otcovej smrti prevzal zodpovednosť hlavy rodiny najstarší syn. Mal sa starať o rodinu a mal autoritu nad ostatnými členmi domácnosti, ktorí do nej ešte patrili. Prvorodený tiež zastupoval rodinu pred Bohom. Hoci dedičstvo dostali všetci synovia, najstarší syn dostal hlavný diel. V porovnaní s veľkosťou majetku, ktorý do dedičstva dostali ostatní synovia, dostal prvorodený dvojnásobný podiel.

V období patriarchov sa najstarší syn mohol svojho práva prvorodeného vzdať alebo oň mohol prísť. Napríklad Ezau ho predal svojmu mladšiemu bratovi. (1. Mojžišova 25:30–34) Jakob preniesol toto právo zo svojho prvorodeného syna Rúbena na Jozefa. Rúben oň prišiel preto, lebo sa dopustil nemravného konania. (1. Paralipomenon 5:1) Pod mojžišovským Zákonom však muž, ktorý mal viac než jednu manželku, nemohol preniesť právo prvorodeného z prvorodeného syna jednej manželky na prvorodeného syna druhej len preto, že tú druhú miloval viac. Otec mal rešpektovať právo, ktoré prirodzene patrilo synovi, ktorý sa mu narodil ako prvý. (5. Mojžišova 21:15–17)

Prečo znalci Písma a farizeji nosili „puzdrá obsahujúce Písma“?

▪ Ježiš kritizoval znalcov Písma a farizejov, svojich náboženských odporcov, za to, že si rozširovali „puzdrá obsahujúce Písma, ktoré [nosili] ako ochranný predmet“. (Matúš 23:2, 5) Prívrženci týchto náboženských skupín si na čelo priväzovali malé čierne štvorcové alebo obdĺžnikové kožené puzdierka alebo škatuľky. Priväzovali si ich tiež na vnútornú stranu hornej časti ruky, blízko srdca. V týchto puzdierkach boli pasáže z Písma. Zvyk nosiť takéto puzdrá, známe ako fylaktériá, má svoj pôvod v doslovnom výklade príkazu, ktorý dal Boh Izraelitom: „Tieto slová, ktoré ti dnes prikazujem, budú na tvojom srdci... A uviažeš si ich ako znamenie na ruku a budú ti slúžiť ako páska na čele medzi očami.“ ​(5. Mojžišova 6:6–8) Kedy presne vznikol tento zvyk, sa nevie, ale väčšina učencov datuje jeho vznik do tretieho alebo druhého storočia pred n. l.

Ježiš kritizoval tento zvyk z dvoch dôvodov. Po prvé, znalci Písma a farizeji si zväčšovali fylaktériá preto, aby na druhých urobili dojem, akí sú zbožní. A po druhé, tieto skupiny považovali puzdrá s časťami Písma za akýsi amulet alebo talizman, ktorý ich mal chrániť. Grécke slovo fylaktérion, ktorým sa označujú tieto puzdrá, sa v mimobiblickej literatúre prekladá ako „predná hliadka“, „opevnenie“ alebo „ochrana proti niečomu“.