Synagóga — miesto, kde zvestoval Ježiš i jeho učeníci
„Potom prechádzal celou Galileou, učil v ich synagógach a zvestoval dobré posolstvo o kráľovstve.“ (MATÚŠ 4:23)
PRI čítaní evanjelií sa nám opakovane vynára obraz Ježiša, ako zvestuje a vyučuje o Božom Kráľovstve v synagóge — či už to bolo v Nazarete, kde vyrastal, alebo v meste Kafarnaum, ktoré bolo jeho domovskou základňou, alebo v iných mestách a dedinách, ktoré počas svojej rušnej triapolročnej služby navštívil. Keď raz Ježiš hovoril o svojej službe, povedal: „Vždy som vyučoval v synagóge a v chráme, kde sa schádzajú všetci Židia.“ (Ján 18:20)
Aj Ježišovi apoštoli a iní raní kresťania často vyučovali v židovských synagógach. Ako však došlo k tomu, že Židia začali uctievať Boha v synagógach? A ako vyzerali tieto miesta na uctievanie v Ježišových dňoch? Pozrime sa na ne trochu bližšie.
Neodmysliteľná súčasť života Židov Židia mužského rodu trikrát v roku cestovali do svätého chrámu v Jeruzaleme sláviť sviatky. Ale na každodenné uctievanie im slúžili miestne synagógy, či už žili v Palestíne, alebo v jednej z mnohých židovských kolónií, ktoré boli založené mimo nej.
Kedy vznikli synagógy? Podľa niektorých to bolo niekedy v čase, keď boli Židia vo vyhnanstve v Babylone (607 – 537 pred n. l.) a Jehovov chrám bol v troskách. Alebo to mohlo byť krátko po tom, čo sa Židia vrátili z vyhnanstva a kňaz Ezdráš ich povzbudzoval, aby sa lepšie oboznámili s Božím Zákonom a lepšie mu porozumeli. (Ezdráš 7:10; 8:1–8; 10:3)
Slovo, ktoré sa prekladá ako „synagóga“, znamenalo pôvodne „zhromaždenie“ alebo „zbor“. V tomto zmysle je použité v Septuaginte, gréckom preklade Hebrejských Písiem. Neskôr sa však toto slovo začalo používať na budovu, v ktorej sa schádzali ľudia, aby uctievali Boha. V prvom storočí n. l. malo vlastnú synagógu každé mesto, do ktorého Ježiš vošiel. Vo väčších mestách ich bolo hneď niekoľko a v Jeruzaleme veľa. Ako vyzerali tieto budovy?
Skromné miesto na uctievanie Keď išli Židia stavať synagógu, väčšinou hľadali nejaké vyvýšené miesto a navrhli budovu tak, aby bola vchodom (1) obrátená k Jeruzalemu. Zdá sa však, že tieto normy neboli až také striktné, lebo nie vždy ich bolo možné dodržať.
Synagóga bola často jednoduchá, sporo zariadená budova. Jej ústredným prvkom bola archa (2), skrinka, v ktorej bolo uložené to najcennejšie, čo obec mala — posvätné zvitky Písma. Keď prebiehalo zhromaždenie, táto prenosná archa bola umiestnená na vyhradené miesto a potom ju vrátili do určenej miestnosti (3), v ktorej bola dobre chránená.
Vedľa archy čelom k zhromaždeniu boli predné sedadlá (4) pre predsedajúcich úradníkov synagógy a pre významných hostí. (Matúš 23:5, 6) Takmer uprostred bolo vyvýšené pódium s pultom a sedadlom pre rečníka (5). Po troch stranách okolo pódia boli lavice pre zbor (6).
Synagógu zvyčajne prevádzkoval a podporoval miestny zbor. Vďaka dobrovoľným príspevkom celého zboru — bohatých i chudobných — bolo možné udržiavať budovu v dobrom stave. Ale ako vyzeralo zhromaždenie v synagóge?
Uctievanie v synagóge K programu uctievania v synagóge patrili piesne chvály, modlitby, čítanie z Písiem a tiež vyučovanie a kázanie. Zbor začínal odriekavaním Šemy, ktorá predstavuje židovské vyznanie viery. Toto pomenovanie vzniklo zo začiatočného slova prvého biblického textu, ktorý sa odriekaval: „Počúvaj [Šema], ó, Izrael: Jehova, náš Boh, je jeden Jehova.“ (5. Mojžišova 6:4)
Ďalej nasledovalo čítanie a vysvetľovanie Tóry, prvých piatich kníh Biblie, ktoré napísal Mojžiš. (Skutky 15:21) Potom sa čítali pasáže zo spisov prorokov (takzvané haftary), ktoré sa následne vysvetľovali a poukazovalo sa na ich uplatnenie. Niekedy mal túto časť programu hosťujúci rečník, ako to bolo v prípade Ježiša pri jednej udalosti zaznamenanej v Lukášovi 4:16–21.
Vo zvitku, ktorý na tom zhromaždení podali Ježišovi, neboli vyznačené kapitoly a verše, tak ako je to v dnešných Bibliách. A tak si môžeme predstaviť, ako Ježiš ľavou rukou odvíja zvitok a pravou ho navíja, až kým nenájde pasáž, ktorú hľadá. Po prečítaní bol zvitok previtý opäť na začiatok.
Takéto čítanie najčastejšie prebiehalo v pôvodnej hebrejčine a prekladalo sa do aramejčiny. Zbory, v ktorých sa hovorilo po grécky, používali Septuagintu.
Dôležitá úloha v každodennom živote Synagóga hrala v živote Židov takú dôležitú úlohu, že spolu s inými budovami, ktoré k nej boli pristavané alebo boli v tom istom komplexe, slúžila aj rôznym iným účelom. Niekedy sa tu konali súdy, zhromaždenia obce i stretnutia, pri ktorých sa podávalo jedlo v pristavaných jedálňach. Niekedy mohli v niektorých budovách pripojených k synagóge prenocovať pocestní.
Takmer v každom meste bola súčasťou synagógy, ak nie priamo v nej, škola. Určite si vieme predstaviť miestnosť plnú žiakov, ako sa učia čítať veľké písmená, ktoré im učiteľ vyryl do voskovej tabuľky. Aj vďaka takýmto školám bola staroveká židovská spoločnosť gramotná a dokonca aj bežný ľud poznal Písma.
Hlavným účelom synagógy však bolo poskytnúť vhodné prostredie pre pravidelné uctievanie. Preto neprekvapuje, že zhromaždenia kresťanov v prvom storočí mali so zhromaždeniami v židovských synagógach veľa spoločného. Kresťania na svojich zhromaždeniach podobne uctievali Jehovu modlitbou, piesňami chvály a čítaním a rozborom Božieho Slova. Ale podobnosť bola aj v iných veciach. Výdavky spojené s používaním miest na uctievanie boli v oboch prípadoch hradené z dobrovoľných darov. Ani na jednom z nich nebola výsada čítať a rozoberať Božie Slovo vyhradená len pre triedu duchovenstva. Obe organizovali a viedli zodpovední starší muži.
Jehovovi svedkovia sa dnes snažia napodobňovať vzor, ktorý dal Ježiš a jeho nasledovníci v prvom storočí. Ich zhromaždenia v sále Kráľovstva sa preto v niečom podobajú zhromaždeniam, ktoré sa konali v starovekých synagógach. Ale čo je najdôležitejšie, Jehovovi svedkovia sa stretávajú s rovnakým cieľom, aký vždy mali všetci ľudia, ktorí milujú pravdu — s cieľom ‚priblížiť sa k Bohu‘. (Jakub 4:8)
[Obrázok na stranách 16, 17]
Táto rekonštrukcia je založená na pláne synagógy v Gamle z prvého storočia
[Obrázok na strane 18]
Do školy v synagóge chodili chlapci približne vo veku od 6 do 13 rokov