Vytrvalosť — životne dôležitá pre kresťanov
„Pripojte k svojej viere... vytrvalosť.“ — 2. PETRA 1:5, 6.
1, 2. Prečo musíme všetci vytrvať až do konca?
CESTUJÚCI dozorca s manželkou boli na návšteve jedného vyše deväťdesiatročného spolukresťana, ktorý strávil desaťročia v službe celým časom. V rozhovore si tento starší brat zaspomínal na niektoré výsady, z ktorých sa počas rokov tešil. „Ale teraz,“ povzdychol si a po lícach sa mu rozkotúľali slzy, „nedokážem už veľa urobiť.“ Cestujúci dozorca otvoril Bibliu a prečítal Matúša 24:13, kde sú citované slová Ježiša Krista: „Kto vytrvá až do konca, bude zachránený.“ Potom sa dozorca pozrel na toho milého brata a povedal: „Rozhodujúca úloha, ktorú máme všetci bez ohľadu na to, ako veľa alebo ako málo môžeme urobiť, je vytrvať až do konca.“
2 Áno, ako kresťania musíme vytrvať do konca tohto systému vecí alebo do konca svojho života. Neexistuje žiaden iný spôsob, ako by sme mohli dostať Jehovovo schválenie na záchranu. Sme účastníkmi pretekov, v ktorých ide o život, a musíme ‚s vytrvalosťou bežať‘, až kým sa nedostaneme za cieľovú čiaru. (Hebrejom 12:1) Apoštol Peter zdôraznil, aká dôležitá je táto vlastnosť, keď spolukresťanov nabádal: „Pripojte k svojej viere... vytrvalosť.“ (2. Petra 1:5, 6) Ale čo je to vytrvalosť?
Vytrvalosť — čo znamená
3, 4. Čo znamená vytrvávať?
3 Čo znamená vytrvávať? Grécke sloveso pre „vytrvávať“ (hypomenó) doslovne znamená „zostať alebo zotrvať“. V Biblii sa vyskytuje sedemnásťkrát. Podľa lexikografov W. Bauera, F. W. Gingricha a F. Dankera znamená „zostať, a nie ujsť... byť neochvejný, vydržať“. Grécke podstatné meno pre „vytrvalosť“ (hypomoné) sa vyskytuje vyše tridsaťkrát. Dielo A New Testament Wordbook od Williama Barclaya o tomto slove hovorí: „Je to duch, ktorý dokáže znášať veci nie s rezignáciou, ale s planúcou nádejou... Je to vlastnosť, ktorá drží človeka na nohách s tvárou proti vetru. Je to cnosť, ktorá môže zmeniť najtvrdšiu skúšku na slávu, lebo za bolesťou vidí cieľ.“
4 Vytrvalosť nám teda umožňuje byť neochvejní a nestrácať nádej ani zoči-voči prekážkam a ťažkostiam. (Rimanom 5:3–5) Ponad prítomnú bolesť hľadí na cieľ — na cenu alebo dar večného života, či v nebi, alebo na zemi. — Jakub 1:12.
Vytrvalosť — prečo?
5. a) Prečo všetci kresťania ‚potrebujú vytrvalosť‘? b) Do akých dvoch kategórií možno rozdeliť naše skúšky?
5 Ako kresťania všetci ‚potrebujeme vytrvalosť‘. (Hebrejom 10:36) Prečo? Hlavne preto, že ‚sa stretávame s rôznymi skúškami‘. Grécky text v Jakubovi 1:2 navodzuje predstavu neočakávaného alebo nevítaného stretnutia, ako keď človek stojí zoči-voči lupičovi. (Porovnaj Lukáša 10:30.) Skúšky, s ktorými sa stretávame, možno rozdeliť do dvoch kategórií: tie, ktoré sú v dôsledku zdedeného hriechu u ľudí bežné, a tie, ktoré vznikajú pre našu zbožnú oddanosť. (1. Korinťanom 10:13; 2. Timotejovi 3:12) Čo patrí medzi tieto skúšky?
6. Ako vytrvával jeden svedok, keď trpel bolestivou chorobou?
6 Vážna choroba. Niektorí kresťania musia tak ako Timotej znášať „časté choroby“. (1. Timotejovi 5:23) Najmä ak sme postihnutí dlhotrvajúcou, možno veľmi bolestivou chorobou, musíme s Božou pomocou vytrvávať, byť neochvejní a nestrácať spred očí našu kresťanskú nádej. Zamysli sa nad príkladom jedného svedka, ktorý vo veku niečo vyše päťdesiat rokov viedol dlhý, tvrdý boj proti rýchlorastúcemu zhubnému nádoru. Počas dvoch operácií, ktoré podstúpil, zostal pevný vo svojom rozhodnutí neprijať transfúziu krvi. (Skutky 15:28, 29) No nádor sa mu znovu objavil v brušnej dutine a ďalej rástol v blízkosti chrbtice. Mal pritom nepredstaviteľnú fyzickú bolesť, ktorú nemohlo utlmiť nijaké množstvo liekov. Hľadel však za prítomnú bolesť, na cenu života v novom svete. Naďalej sa delil o svoju žiarivú nádej s lekármi, ošetrovateľkami a návštevníkmi. Vytrval až do konca — do konca svojho života. Tvoje zdravotné problémy možno neohrozujú tvoj život, alebo nie sú také bolestivé ako tie, ktoré prežíval tento drahý brat, ale i tak môžu byť veľkou skúškou vytrvalosti.
7. Aký druh bolesti zahŕňa vytrvalosť v prípade niektorých našich duchovných bratov a sestier?
7 Citová bolesť. Z času na čas niektorí z Jehovovho ľudu trpia ‚bolesťou srdca‘, ktorej následkom je „skrúšený duch“. (Príslovia 15:13) Ťažká depresia nie je neobvyklá v týchto ‚kritických časoch, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘. (2. Timotejovi 3:1) Časopis Science News z 5. decembra 1992 uviedol: „Počet ťažkých depresií, ktoré často zapríčiňujú invaliditu, sa od roku 1915 zvyšoval v každej nasledujúcej generácii.“ Príčiny takýchto depresií sú rôzne — od fyziologických činiteľov po bolestne nepríjemné zážitky. V prípade niektorých kresťanov vytrvalosť zahŕňa každodenný zápas o to, aby boli neochvejní, keď trpia citovou bolesťou. Ale nevzdávajú sa. Napriek slzám zostávajú Jehovovi verní. — Porovnaj Žalm 126:5, 6.
8. S akou skúškou vo finančnom ohľade sa môžeme stretnúť?
8 K rôznym skúškam, s ktorými sa stretávame, môžu patriť aj vážne ekonomické ťažkosti. Keď istý brat z New Jersey (USA) náhle stratil zamestnanie, pochopiteľne si robil starosti, ako uživiť rodinu a neprísť o domov. Nestrácal však spred očí nádej na Kráľovstvo. Hľadal si nové zamestnanie a využil tento čas na to, aby slúžil ako pomocný priekopník. Napokon si zamestnanie našiel. — Matúš 6:25–34.
9. a) Ako si môže smrť milovaného človeka vyžadovať našu vytrvalosť? b) Ktoré biblické texty ukazujú, že nie je nesprávne plakať od žiaľu?
9 Ak si zažil stratu milovaného človeka jeho úmrtím, potrebuješ vytrvalosť ešte dlho po tom, čo sa ľudia okolo teba vrátili k svojej obvyklej činnosti. Možno dokonca zisťuješ, že každý rok približne v tom čase, keď tvoj blízky zomrel, je to pre teba mimoriadne ťažké. Vytrvávať pri takej strate neznamená, že je nesprávne plakať od žiaľu. Je prirodzené smútiť nad smrťou niekoho, koho sme mali radi, a nijako to nenaznačuje nedostatok viery vo vzkriesenie. (1. Mojžišova 23:2; porovnaj Hebrejom 11:19.) Ježišovi „vyhŕkli slzy“ po Lazarovej smrti, hoci predtým s plným presvedčením povedal Marte: „Tvoj brat vstane.“ A Lazar vstal! — Ján 11:23, 32–35, 41–44.
10. Z akého osobitného dôvodu potrebuje Jehovov ľud vytrvalosť?
10 Okrem vytrvalosti v skúškach, ktoré sú bežné u všetkých ľudí, Jehovov ľud potrebuje vytrvalosť ešte z ďalšieho osobitného dôvodu. „Budete predmetom nenávisti všetkých národov pre moje meno,“ upozorňoval Ježiš. (Matúš 24:9) Povedal tiež: „Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás.“ (Ján 15:20) Prečo všetka tá nenávisť a prenasledovanie? Pretože bez ohľadu na to, kde žijeme na tejto zemi ako Boží služobníci, Satan sa snaží zlomiť našu rýdzosť vo vzťahu k Jehovovi. (1. Petra 5:8; porovnaj Zjavenie 12:17.) Preto často rozdúchaval plamene prenasledovania, a tak vystavoval našu vytrvalosť tvrdej skúške.
11, 12. a) Akú skúšku vytrvalosti znášali Jehovovi svedkovia a ich deti v tridsiatych rokoch a začiatkom štyridsiatych rokov? b) Prečo Jehovovi svedkovia nezdravia národný symbol?
11 Napríklad v Spojených štátoch a Kanade sa v tridsiatych rokoch a začiatkom štyridsiatych rokov stali Jehovovi svedkovia a ich deti predmetom prenasledovania, lebo z dôvodov svojho kresťanského svedomia nezdravili národný symbol. Svedkovia majú v úcte symbol krajiny, v ktorej žijú, ale riadia sa zásadou uvedenou v Božom zákone v 2. Mojžišovej 20:4, 5: „Neurobíš si vyrezávaný obraz ani podobu niečoho, čo je hore v nebesiach alebo čo je dolu na zemi alebo čo je vo vodách pod zemou. Nebudeš sa im klaňať, ani sa nedáš zviesť, aby si im slúžil, lebo ja, Jehova, tvoj Boh, som Boh vyžadujúci výlučnú oddanosť.“ Keď boli niektoré deti svedkov vylúčené zo škôl, lebo sa vo svojom uctievaní túžili zameriavať jedine na Jehovu Boha, svedkovia pre nich zriadili školy Kráľovstva. Keď Najvyšší súd Spojených štátov uznal náboženský postoj týchto žiakov, tak ako ho dnes uznávajú osvietené národy, deti svedkov sa vrátili do štátnych škôl. No odvážna vytrvalosť týchto mladých ľudí slúži ako skvelý príklad najmä pre mladých kresťanov, ktorí sú dnes možno vystavení zosmiešňovaniu, pretože sa snažia žiť podľa biblických noriem. — 1. Jána 5:21.
12 Rôzne skúšky, ktorým sme vystavení — tie, ktoré sú u ľudí bežné, i tie, ktoré prichádzajú pre našu kresťanskú vieru — ukazujú, prečo potrebujeme vytrvalosť. Ale ako môžeme vytrvávať?
Vytrvať do konca — ako?
13. Ako Jehova poskytuje vytrvalosť?
13 Boží ľud má nespornú výhodu v porovnaní s tými, ktorí neuctievajú Jehovu. Môžeme sa obracať o pomoc k ‚Bohu, ktorý poskytuje vytrvalosť‘. (Rimanom 15:5) Ale ako Jehova Boh poskytuje vytrvalosť? Jeden zo spôsobov, ako to robí, je pomocou príkladov vytrvalosti, ktoré sú zaznamenané v jeho Slove, v Biblii. (Rimanom 15:4) Keď o nich rozjímame, nielenže nás to povzbudzuje k vytrvalosti, ale učíme sa tiež veľa o tom, ako vytrvávať. Zamysli sa nad dvoma vynikajúcimi príkladmi — nad húževnatou vytrvalosťou Jóba a nad bezchybnou vytrvalosťou Ježiša Krista. — Hebrejom 12:1–3; Jakub 5:11.
14, 15. a) Aké skúšky znášal Jób? b) Ako Jób dokázal vytrvať v skúškach, ktoré prežíval?
14 Aké situácie vystavili skúške Jóbovu vytrvalosť? Prežíval ekonomické ťažkosti, keď stratil väčšiu časť svojho majetku. (Jób 1:14–17; porovnaj Jóba 1:3.) Jób cítil bolesť zo straty, keď mu všetkých desať detí za víchrice zomrelo. (Jób 1:18–21) Trpel vážnou, veľmi bolestivou chorobou. (Jób 2:7, 8; 7:4, 5) Jeho vlastná manželka naňho naliehala, aby sa odvrátil od Boha. (Jób 2:9) Blízki spoločníci mu hovorili veci, ktoré boli zraňujúce, neláskavé a nepravdivé. (Porovnaj Jóba 16:1–3 a Jóba 42:7.) Napriek tomu všetkému bol Jób neochvejný a zachoval si rýdzosť. (Jób 27:5) Veci, ktoré znášal, sú podobné skúškam, s ktorými sa stretáva Jehovov ľud dnes.
15 Ako Jób dokázal zniesť všetky tie skúšky? Jednou vecou, ktorá Jóba obzvlášť podopierala, bola nádej. Vyhlásil: „Aj pre strom je nádej. Lebo ak ho zotnú, on znovu vypučí a jeho výhonok nezanikne.“ (Jób 14:7) Akú nádej mal Jób? Podľa toho, čo je zaznamenané o niekoľko veršov ďalej, povedal: „Keď zomrie telesne schopný muž, môže znovu ožiť?... Zavoláš, a ja ti odpoviem. Zatúžiš po diele svojich rúk.“ (Jób 14:14, 15) Áno, Jób sa pozeral za svoju prítomnú bolesť. Vedel, že jeho skúšky nebudú trvať večne. Nanajvýš bude musieť vytrvať po smrť. V nádeji očakával, že Jehova, ktorý s láskou túži vzkriesiť mŕtvych, ho privedie späť k životu. — Skutky 24:15.
16. a) Aké poučenie o vytrvalosti získavame z príkladu Jóba? b) Aká skutočná musí byť naša nádej na Kráľovstvo a prečo?
16 Čo sa učíme z Jóbovej vytrvalosti? Aby sme mohli vytrvať až do konca, nesmieme nikdy strácať spred očí našu nádej. Pamätaj tiež na to, že istota nádeje na Kráľovstvo znamená, že akékoľvek utrpenie, ktoré nás postihne, je relatívne „chvíľkové“. (2. Korinťanom 4:16–18) Naša drahocenná nádej je pevne založená na Jehovovom sľube, že v blízkej budúcnosti nastane čas, keď nám „zotrie... každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti“. (Zjavenie 21:3, 4) Táto nádej, ktorá „nevedie ku sklamaniu“, musí strážiť naše myslenie. (Rimanom 5:4, 5; 1. Tesaloničanom 5:8) Musí byť pre nás skutočná — taká skutočná, že si očami viery dokážeme predstaviť seba v novom svete, kde už nezápasíme s chorobami a s depresiou, ale každé ráno sa zobúdzame v dobrom zdraví a s jasnou mysľou; už nemáme starosti spôsobené silným ekonomickým tlakom, ale žijeme v istote; už nesmútime nad smrťou našich milovaných, ale prežívame vzrušenie z toho, že ich vidíme vzkriesených. (Hebrejom 11:1) Bez takejto nádeje by nás mohli súčasné skúšky tak premáhať, že by sme sa napokon vzdali. Keď však máme nádej, máme úžasný podnet, aby sme ďalej bojovali, ďalej vytrvávali až do konca!
17. a) Aké skúšky znášal Ježiš? b) Z čoho zrejme možno vidieť, aké intenzívne utrpenie Ježiš znášal? (Pozri poznámku pod čiarou.)
17 Biblia nás nabáda, aby sme ‚hľadeli uprene‘ na Ježiša a ‚dôkladne o ňom uvažovali‘. Aké skúšky znášal on? Niektoré vyplývali z hriechu a nedokonalosti druhých. Ježiš znášal nielen ‚odporujúce reči od hriešnikov‘, ale aj problémy, ktoré vznikali medzi jeho učeníkmi, ku ktorým patrili ich opakované spory o to, kto je najväčší. A navyše bol vystavený skúške viery, ktorá nemá obdobu. „Zniesol mučenícky kôl.“ (Hebrejom 12:1–3; Lukáš 9:46; 22:24) Je ťažké čo len si predstaviť duševné a telesné utrpenie z bolesti, keď bol pribitý na kôl, a z potupy, keď bol popravený ako rúhač.a
18. Ktoré dve veci podľa slov apoštola Pavla dávali Ježišovi silu?
18 Čo Ježišovi umožnilo vytrvať až do konca? Apoštol Pavol uvádza dve veci, ktoré dávali Ježišovi silu: ‚pokorné prosby a prosebné žiadosti‘ a tiež „radosť, ktorá mu bola predložená“. Ježiš, dokonalý Boží Syn, sa nehanbil prosiť o pomoc. Modlil sa „so silnými výkrikmi a slzami“. (Hebrejom 5:7; 12:2) Najmä keď sa približovala jeho najväčšia skúška, považoval za nutné znova a znova sa vrúcne modliť o silu. (Lukáš 22:39–44) Jehova neodpovedal na Ježišove pokorné prosby tak, že by skúšku odstránil, ale tak, že Ježiša posilnil, aby ju zniesol. Ježiš vytrval aj preto, že ponad mučenícky kôl hľadel na svoju odmenu — na radosť, ktorú bude mať z toho, že prispel k posväteniu Jehovovho mena a vykúpil ľudský rod zo smrti. — Matúš 6:9; 20:28.
19, 20. Ako nám Ježišov príklad pomáha, aby sme mali realistický názor na to, čo patrí k vytrvalosti?
19 Z Ježišovho príkladu sa dozvedáme viaceré veci, ktoré nám pomáhajú, aby sme mali realistický názor na to, čo patrí k vytrvalosti. Cesta vytrvalosti nie je ľahká. Keď je pre nás ťažké vytrvávať v nejakej skúške, je potešujúce vedieť, že takisto to bolo aj v prípade Ježiša. Aby sme mohli vytrvať až do konca, musíme sa znovu a znovu modliť o silu. Keď sme v skúške, niekedy sa možno cítime nehodní modliť sa. Ale Jehova nás pozýva, aby sme mu vylievali svoje srdce, ‚lebo sa o nás stará‘. (1. Petra 5:7) A kvôli tomu, čo Jehova sľúbil vo svojom Slove, sa zaviazal, že tým, ktorí naňho volajú vo viere, poskytne „moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené“. — 2. Korinťanom 4:7–9.
20 Niekedy musíme vytrvávať so slzami. Pre Ježiša nebola bolesť na mučeníckom kole sama osebe dôvodom na radovanie. Radosť spočívala skôr v odmene, ktorá mu bola predložená. V našom prípade nie je realistické očakávať, že budeme vždy veselí a naradovaní, keď budeme v skúške. (Porovnaj Hebrejom 12:11.) No ak budeme hľadieť vpred na odmenu, budeme to môcť ‚považovať len za radosť‘, aj keď budeme v tých najťažších situáciách. (Jakub 1:2–4; Skutky 5:41) Dôležité je, aby sme zostali pevní — hoci to bude musieť byť so slzami. Napokon, Ježiš nepovedal: ‚Kto preleje najmenej sĺz, bude zachránený,‘ ale: „Kto vytrvá až do konca, bude zachránený.“ — Matúš 24:13.
21. a) Čo máme pripojiť k našej vytrvalosti podľa nabádania v 2. Petra 1:5, 6? b) O akých otázkach sa bude uvažovať v ďalšom článku?
21 Na záchranu je teda vytrvalosť životne dôležitá. V 2. Petra 1:5, 6 sme však nabádaní, aby sme k našej vytrvalosti pripojili zbožnú oddanosť. Čo je to zbožná oddanosť? Ako súvisí s vytrvalosťou a ako ju môžeš nadobudnúť? Tieto otázky budú rozoberané v ďalšom článku.
[Poznámka pod čiarou]
a Intenzívne utrpenie, ktoré Ježiš znášal, možno azda vidieť zo skutočnosti, že so svojím dokonalým organizmom zomrel už po niekoľkých hodinách na kole, zatiaľ čo zločincom, ktorí boli pribití na koloch vedľa neho, museli polámať nohy, aby urýchlili ich smrť. (Ján 19:31–33) Zločinci nezažili také duševné a telesné utrpenie, aké zakúsil Ježiš počas prebdenej noci pred pribitím na kôl. Tieto muky, trvajúce celú noc, boli možno príčinou, prečo ani nevládal uniesť mučenícky kôl. — Marek 15:15, 21.
Ako by si odpovedal?
◻ Čo znamená vytrvávať?
◻ Z akého osobitného dôvodu potrebuje Jehovov ľud vytrvalosť?
◻ Čo umožnilo Jóbovi vytrvať?
◻ Ako nám Ježišov príklad pomáha, aby sme mali realistický názor na vytrvalosť?
[Obrázok na strane 10]
Školy Kráľovstva boli zriaďované v tridsiatych a štyridsiatych rokoch na vyučovanie kresťanských detí vylúčených zo školy preto, že odmietali zdraviť zástavu
[Obrázok na strane 12]
Ježiš bol rozhodnutý ctiť svojho Otca a modlil sa o silu, aby vytrval