Jehova pripravuje cestu

„Toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať.“ — MATÚŠ 24:14.

 1. Čo sa dosiahlo kazateľským dielom v prvom i v dvadsiatom storočí?

KEĎŽE Jehova je Bohom lásky, jeho vôľou je, „aby boli ľudia každého druhu zachránení a prišli k presnému poznaniu pravdy“. (1. Timotejovi 2:4) To si vyžaduje medzinárodnú kazateľskú a vyučovaciu kampaň. V prvom storočí toto kázanie urobilo kresťanský zbor ‚stĺpom a oporou pravdy‘. (1. Timotejovi 3:15) Potom prišlo dlhé obdobie odpadlíctva, v ktorom svetlo pravdy zoslablo. V nedávnej dobe, v „čase konca“, sa „pravé poznanie“ opäť rozhojnilo a prinieslo biblickú nádej na večnú záchranu miliónom ľudí. — Daniel 12:4.

 2. Čo urobil Jehova v súvislosti s kazateľskou činnosťou?

² Napriek neúnavným snahám Satana prekaziť Božie predsavzatie kazateľská činnosť v prvom i v dvadsiatom storočí sa stretla s ohromujúcim úspechom. To pripomína proroctvo Izaiáša. V súvislosti s návratom židovských vyhnancov do Judska v šiestom storočí pred n. l. Izaiáš napísal: „Nech sa každé údolie zodvihne a každý vrch a pahorok zníži. A hrboľatá zem sa stane rovinou a nerovná zem údolnou rovinou.“ (Izaiáš 40:4) Tak Jehova pripravil a urovnal cestu aj pre veľkú kazateľskú kampaň v prvom i v dvadsiatom storočí.

 3. Ako Jehova dokáže uskutočniť svoje predsavzatia?

³ To neznamená, že Jehova priamo ovplyvňoval všetko dianie na zemi, aby podporil kázanie dobrého posolstva; ani to neznamená, že Jehova použil svoju predvídavosť tak, aby vedel presné podrobnosti všetkého, čo sa má stať. Samozrejme, Boh dokáže predvídať i usmerňovať budúce udalosti. (Izaiáš 46:9–11) Ale dokáže aj reagovať na momentálny vývoj udalostí. Tak ako skúsený pastier, ktorý vie, ako viesť i ako chrániť svoje stádo, Jehova vedie svoj ľud. Vedie ho v ústrety záchrane, pričom chráni duchovnosť členov svojho ľudu a podnecuje ich, aby využívali situácie a udalosti, ktoré podporujú úspešné kázanie dobrého posolstva na celom svete. — Žalm 23:1–4.

Ťažká úloha

4, 5. Prečo kázanie dobrého posolstva bolo a ešte stále je náročnou úlohou?

⁴ Tak ako stavba korábu v Noachových dňoch, aj dielo kázania o Kráľovstve je dnes obrovským projektom a bolo takým i v prvom storočí. Už aj úloha dostať sa ku všetkým ľuďom s nejakým posolstvom je dosť ťažká, ale táto úloha bola mimoriadne náročná. V prvom storočí bolo učeníkov pomerne málo. Ich Vodca, Ježiš, bol popravený ako údajný burič. Židovské náboženstvo malo silnú pozíciu. V Jeruzaleme stál veľkolepý chrám. Nežidovské náboženstvá v oblasti Stredomoria mali takisto silné pozície a mali chrámy a kňazské triedy. Podobne aj v „čase konca“, ktorý sa začal v roku 1914, bolo pomazaných kresťanov málo a prívržencov iných náboženstiev, ktoré tvrdili, že slúžia Bohu, bolo mnoho. — Daniel 12:9.

⁵ Ježiš upozorňoval svojich nasledovníkov, že budú prenasledovaní. Povedal: „Vydajú [vás] súženiu a budú vás zabíjať a budete predmetom nenávisti všetkých národov pre moje meno.“ (Matúš 24:9) Okrem týchto ťažkostí mali kresťania, najmä v „posledných dňoch“, žiť v ‚kritických časoch, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘. (2. Timotejovi 3:1) Rozsah diela, istota prenasledovania a náročnosť doby urobili dielo kázania náročným a ťažkým. Vyžadovalo si to a ešte stále si to vyžaduje veľkú vieru.

 6. Aké uistenie o úspechu dal Jehova svojmu ľudu?

⁶ Hoci Jehova vedel, že sa budú vyskytovať ťažkosti, vedel aj to, že toto dielo nič nezastaví. Úspech tohto diela bol predpovedaný v známom proroctve, ktoré sa pozoruhodne splnilo v prvom a spĺňa sa i v dvadsiatom storočí: „Toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi.“ — Matúš 24:14.

 7. Aký rozsah mala kazateľská činnosť v prvom storočí?

⁷ Boží služobníci v prvom storočí, naplnení vierou a svätým duchom, verejne vykonávali svoje poverenie. Jehova dokazoval, že je s nimi, a preto dosahovali úspech, ktorý predstihoval všetky ich očakávania. V čase, keď Pavol písal Kolosanom, teda asi 27 rokov po smrti Ježiša, mohol o dobrom posolstve povedať, že „bolo zvestované v celom stvorení, ktoré je pod nebom“. (Kolosanom 1:23) Dnes, na konci 20. storočia, je situácia podobná, lebo dobré posolstvo sa zvestuje v 233 krajinách.

 8. Za akých okolností prijali mnohí dobré posolstvo? Uveď príklady.

⁸ V posledných desaťročiach prijali dobré posolstvo milióny ľudí. Mnohí to urobili za nepriaznivých okolností — počas vojen, zákazu a intenzívneho prenasledovania. Tak to bolo aj v prvom storočí. Pavol a Sílas boli raz surovo zbití prútmi a hodení do väzenia. Určite to nebola situácia, v ktorej by sme očakávali, že budú robiť učeníkov! No Jehova využil túto situáciu práve na to. Pavol a Sílas boli prepustení a žalárnik spolu so svojou rodinou sa stali veriacimi. (Skutky 16:19–33) Také skúsenosti ukazujú, že dobré posolstvo nemôžu odporcovia umlčať. (Izaiáš 54:17) No dejiny kresťanstva nie sú iba dejinami neutíchajúceho nepriateľstva a prenasledovania. Sústreďme sa teraz na niektoré priaznivé udalosti, ktoré pomohli urovnať cestu úspešnému kázaniu dobrého posolstva v prvom i v dvadsiatom storočí.

Náboženské prostredie

9, 10. Ako Jehova vytvoril atmosféru očakávania výhodnú pre kázanie dobrého posolstva v prvom i v dvadsiatom storočí?

⁹ Všimnime si načasovanie týchto celosvetových kazateľských kampaní. Pokiaľ ide o situáciu v prvom storočí, proroctvo o 70 týždňoch rokov, ktoré sa nachádza v Danielovi 9:24–27, poukazovalo na rok, keď sa mal objaviť Mesiáš — rok 29 n. l. Hoci Židia v prvom storočí nerozumeli presnému načasovaniu udalostí, žili v očakávaní Mesiáša. (Lukáš 3:15) Francúzska príručka Manuel Biblique uvádza: „Ľudia vedeli, že sedemdesiat týždňov rokov, ktoré určil Daniel, sa chýli ku koncu; nikto nebol prekvapený, keď počul Jána Krstiteľa vyhlasovať, že Božie kráľovstvo sa priblížilo.“

¹⁰ Aká bola situácia v novej dobe? Došlo k významnej udalosti, k dosadeniu Ježiša na trón v nebi, čo znamenalo začiatok jeho prítomnosti v kráľovskej moci. Biblické proroctvo ukazuje, že k tomu došlo v roku 1914. (Daniel 4:13–17) Vyhliadka na túto udalosť takisto viedla niektorých nábožných ľudí v našej dobe k tomu, aby boli naplnení očakávaním. Očakávanie sa zreteľne prejavilo aj medzi úprimnými Bádateľmi Biblie, ktorí v roku 1879 začali vydávať tento časopis ako Zion’s Watch Tower and Herald of Christ’s Presence (Sionská Strážna veža a hlásateľ Kristovej prítomnosti). Teda v prvom storočí i v našej dobe náboženské očakávania pripravili prostredie pre kázanie dobrého posolstva.a

11. Aký náboženský základ pomohol pri kázaní dobrého posolstva?

¹¹ Ďalším činiteľom, ktorý pomohol tomuto kresťanskému dielu v oboch érach, bolo to, že mnohí ľudia poznali Sväté Písma. V prvom storočí boli židovské komunity roztrúsené v okolitých pohanských národoch. Tieto komunity mali synagógy, kde sa ľudia pravidelne stretávali, aby si vypočuli čítanie a rozoberanie Písiem. Preto mohli raní kresťania stavať na náboženskom poznaní, ktoré ľudia už mali. (Skutky 8:28–36; 17:1, 2) Na začiatku našej éry sa Jehovov ľud v mnohých krajinách nachádzal v podobnom prostredí. V kresťanských a najmä protestantských krajinách bola Biblia bežne dostupná. Čítala sa v mnohých kostoloch; milióny ľudí ju vlastnili. Biblia už bola v rukách ľudí, ale títo ľudia potrebovali pomoc, aby pochopili, čo vlastne majú.

Úžitok zo zákona

12. Akú ochranu zvyčajne poskytovali rímske zákony v prvom storočí?

¹² Kresťanské kázanie malo často úžitok z vládnych zákonov. Vo svete prvého storočia mala prevládajúcu moc Rímska ríša a jej písomné zákony mali silný vplyv na každodenný život. Tieto zákony poskytovali určité záruky a raní kresťania z nich mali úžitok. Napríklad keď sa Pavol odvolal na rímske zákony, viedlo to k jeho prepusteniu z väzenia a zachránilo ho to pred zbičovaním. (Skutky 16:37–39; 22:25, 29) Odvolanie sa na opatrenia rímskeho právneho systému pomohlo upokojiť rozhnevaný dav v Efeze. (Skutky 19:35–41) Raz bol Pavol ochránený pred násilnosťami v Jeruzaleme, lebo bol rímskym občanom. (Skutky 23:27) Neskôr mu rímsky zákon umožnil, aby predniesol právnu obhajobu svojej viery pred cézarom. (Skutky 25:11) Hoci niekoľko cézarov panovalo tyransky, zákony v prvom storočí obyčajne umožňovali ‚obhajobu a zákonné upevňovanie dobrého posolstva‘. — Filipanom 1:7.

13. Ako malo kazateľské dielo v našej dobe často úžitok zo zákonov?

¹³ To isté platí v mnohých dnešných krajinách. Hoci niektoré ‚prostredníctvom rozhodnutí vytvárajú ťažkosti‘, vo väčšine krajín je sloboda náboženstva zakotvená v písaných zákonoch ako základné právo. (Žalm 94:20) Mnohé vlády, ktoré zistili, že Jehovovi svedkovia nijako neohrozujú spoločenský poriadok, nás právne uznali. V Spojených štátoch, kde sa tlačí veľká časť literatúry svedkov, existujúce zákony umožnili, aby sa tu časopis Strážna veža vyrábal nepretržite 120 rokov a aby ho mohli čítať ľudia na celom svete.

Obdobia pokoja a tolerancie

14, 15. Ako relatívna spoločenská stabilita podporila kazateľskú činnosť v prvom storočí?

¹⁴ Kazateľskej činnosti tiež prospeli obdobia relatívneho pokoja. Hoci Ježiš správne predpovedal, že v čase prvých kresťanov i dnes „povstane národ proti národu“, boli aj obdobia stability, ktoré umožnili intenzívne kázanie o Kráľovstve. (Matúš 24:7) Kresťania v prvom storočí žili pod Pax Romana, čiže pod Rímskym mierom. Jeden historik napísal: „Rím si natoľko podrobil národy Stredomoria, že v týchto krajinách ukončil vek takmer neprestajných vojen.“ Táto stabilita otvorila raným kresťanom možnosť pomerne bezpečne cestovať po celom rímskom svete.

¹⁵ Rímska ríša sa snažila pod svojou silnou rukou zjednotiť národy. Táto politika podporovala nielen cestovanie, toleranciu a výmenu názorov, ale aj predstavu medzinárodného bratstva. Kniha On the Road to Civilization (Na ceste k civilizácii) píše: „Jednota [Rímskej] ríše vytvorila priaznivé podmienky [pre kresťanské kázanie]. Národnostné bariéry boli prelomené. Rímsky občan bol občanom sveta... Okrem toho, štát, ktorý vytvoril ideu univerzálneho občianstva, mal pochopenie pre náboženstvo, ktoré učilo o bratstve ľudí.“ — Porovnaj Skutky 10:34, 35; 1. Petra 2:17.

16, 17. Čím sú dnes motivované snahy na podporu mieru a pokoja a k akému záveru prichádzajú mnohí ľudia?

¹⁶ Ako je to v našej dobe? Dvadsiate storočie bolo svedkom najničivejších vojen v dejinách a v niektorých krajinách ešte stále zúria miestne vojny. (Zjavenie 6:4) No boli aj obdobia relatívneho pokoja. Významné mocnosti sveta nebojovali medzi sebou v totálnej vojne už viac ako 50 rokov. Táto situácia veľmi pomohla pri kázaní dobrého posolstva v týchto krajinách.

¹⁷ Hrôzy vojen v 20. storočí priviedli mnohých ľudí k tomu, že si uvedomujú potrebu svetovej vlády. Strach zo svetovej vojny viedol k vytvoreniu Spoločnosti národov i Organizácie Spojených národov. (Zjavenie 13:14) Verejne oznámeným cieľom oboch organizácií bolo podporovať medzinárodnú spoluprácu a mier. Ľudia, ktorí cítia takú potrebu, často priaznivo reagujú na dobré posolstvo o svetovej vláde, ktorá prinesie pravý a trvalý mier — o Božom Kráľovstve.

18. Aký postoj voči náboženstvu priaznivo ovplyvnil kazateľské dielo?

¹⁸ Hoci niekedy boli kresťania kruto prenasledovaní, v prvom i v dvadsiatom storočí boli aj obdobia náboženskej tolerancie. (Ján 15:20; Skutky 9:31) Rimania s otvoreným náručím prijímali bohov a bohyne národov, ktoré si podmanili, a prispôsobovali sa im. Profesor Rodney Stark napísal: „Rím v mnohých ohľadoch zabezpečil taký vysoký stupeň náboženskej slobody, že obdobná sloboda sa potom objavila až po americkej revolúcii.“ V dnešnej dobe sa ľudia v mnohých krajinách stali prístupnejšími novým názorom, a preto sú aj ochotní vypočuť si biblické posolstvo, ktoré prinášajú Jehovovi svedkovia.

Úloha techniky

19. Ako prví kresťania využívali kódex?

¹⁹ Na záver si všimnime, ako Jehova umožnil svojmu ľudu využiť technický pokrok. Hoci prví kresťania nežili v ére rýchleho technického pokroku, jeden vynález predsa len využili, a to bol kódex, čiže kniha so stránkami. Kódex nahradil nešikovné zvitky. Kniha The Birth of the Codex (Zrod kódexu) uvádza: „Na rozdiel od pomalého a postupného procesu, ktorým kódex vytlačil používanie zvitkov v svetskej literatúre, zdá sa, že kresťania začali kódex používať hneď a všade.“ Táto publikácia tiež hovorí: „Kresťania používali v druhom storočí kódex v takom veľkom rozsahu, že musel byť vynájdený už dávno pred rokom 100 n. l.“ S kódexom sa narábalo ľahšie ako so zvitkom. Biblické texty sa dali rýchlejšie vyhľadať. To určite pomáhalo prvým kresťanom, ktorí tak ako Pavol nielen vysvetľovali Písma, ale to, čo učili, aj ‚dokazovali pomocou odkazov‘. — Skutky 17:2, 3.

20. Ako Boží ľud využíva modernú techniku pri celosvetovej kazateľskej činnosti a prečo?

²⁰ V našom storočí bol dosiahnutý ohromujúci technický pokrok. Rýchlobežné tlačové stroje umožnili simultánne vydávanie biblickej literatúry v desiatkach jazykov. Moderná technika urýchlila aj prácu na prekladoch Biblie. Nákladné autá, vlaky, lode a lietadlá umožňujú rýchlo prepravovať biblickú literatúru po celej zemi. Vďaka telefónom a faxom môžu ľudia okamžite komunikovať. Jehova svojím duchom podnecuje svojich služobníkov, aby túto techniku prakticky využili na šírenie dobrého posolstva po celom svete. Tento vývoj nevyužívajú z túžby poznať a použiť všetko, čo je v tomto svete najmodernejšie. Zaujíma ich v prvom rade to, čo im pomôže čo najefektívnejšie vykonávať ich kazateľské poverenie.

21. Čím si môžeme byť istí?

²¹ „Toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi,“ predpovedal Ježiš. (Matúš 24:14) Tak ako prví kresťania boli svedkami splnenia tohto proroctva, aj my dnes vidíme jeho splnenie v obrovskom rozsahu. Napriek rozmerom a náročnosti tohto diela, v priaznivom i nepriaznivom období, uprostred meniacich sa zákonov a postojov, v čase vojny i mieru a uprostred technického pokroku každého druhu dobré posolstvo bolo a je kázané. Nenapĺňa ťa to úžasom nad Jehovovou múdrosťou a úžasnou predvídavosťou? Môžeme mať absolútnu istotu, že kazateľské dielo bude dokončené podľa Jehovovho časového rozvrhu a že jeho láskyplné predsavzatie bude uskutočnené na požehnanie spravodlivých. Tí zaujmú zem a budú na nej žiť večne. (Žalm 37:29; Habakuk 2:3) Ak uvedieme svoj život do súladu s Jehovovým predsavzatím, budeme medzi nimi aj my. — 1. Timotejovi 4:16.

[Poznámka pod čiarou]

Myšlienky na opakovanie

◻ Prečo kázanie dobrého posolstva bolo a je náročnou úlohou?

◻ V akých ohľadoch malo kresťanské dielo úžitok z vládneho usporiadania a z relatívnej spoločenskej stability?

◻ O akom vývoji do budúcnosti nás uisťuje to, že Jehova požehnáva kazateľské dielo?