Kresťanskí svedkovia božskej zvrchovanosti
„‚Aby ste široko-ďaleko oznamovali znamenitosti‘ toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho podivuhodného svetla.“ — 1. PETRA 2:9.
1. Aké pôsobivé svedectvo o Jehovovi bolo vydané v predkresťanskom období?
V PREDKRESŤANSKOM období dlhý rad svedkov odvážne svedčil, že Jehova je jediný pravý Boh. (Hebrejom 11:4–12:1) So silnou vierou nebojácne poslúchali Jehovove zákony a odmietali robiť kompromisy vo veciach uctievania. Vydali mocné svedectvo o Jehovovej univerzálnej zvrchovanosti. — Žalm 18:21–23; 47:1, 2.
2. a) Kto bol najväčším Jehovovým svedkom? b) Kto nahradil národ Izraela ako Jehovovho svedka? Ako to vieme?
2 Posledným a najväčším predkresťanským svedkom bol Ján Krstiteľ. (Matúš 11:11) Mal výsadu oznamovať príchod Vyvoleného a predstavil Ježiša ako sľúbeného Mesiáša. (Ján 1:29–34) Ježiš je najväčší Jehovov svedok, „verný a pravdivý svedok“. (Zjavenie 3:14) Pretože telesný Izrael zavrhol Ježiša, Jehova ich zavrhol a ustanovil nový národ, duchovný Boží Izrael, aby bol jeho svedkom. (Izaiáš 42:8–12; Ján 1:11, 12; Galaťanom 6:16) Peter citoval proroctvo o Izraeli a ukázal, že sa vzťahuje na „Boží Izrael“, kresťanský zbor, keď povedal: „Vy ste ‚vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud pre zvláštne vlastníctvo, aby ste široko-ďaleko oznamovali znamenitosti‘ toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho podivuhodného svetla.“ — 1. Petra 2:9; 2. Mojžišova 19:5, 6; Izaiáš 43:21; 60:2.
3. Čo je prvoradou zodpovednosťou Božieho Izraela i „veľkého zástupu“?
3 Petrove slová ukazujú, že prvoradou zodpovednosťou Božieho Izraela je vydávať verejné svedectvo o Jehovovej sláve. V našich dňoch sa k tomuto duchovnému národu pripája „veľký zástup“ svedkov, ktorí takisto verejne oslavujú Boha. Volajú silným hlasom, aby to všetci počuli: „Za záchranu vďačíme svojmu Bohu sediacemu na tróne a Baránkovi.“ (Zjavenie 7:9, 10; Izaiáš 60:8–10) Ako môže Boží Izrael a jeho spoločníci dovŕšiť svoje svedectvo? Pomocou svojej viery a poslušnosti.
Falošní svedkovia
4. Prečo boli Židia za Ježišových dní falošnými svedkami?
4 K viere a poslušnosti patrí aj život podľa zbožných zásad. Aké je to dôležité, vidno z toho, čo Ježiš povedal o židovských náboženských vodcoch za jeho dní. „Posadili [sa] na Mojžišovu stolicu“ ako učitelia Zákona. Dokonca vysielali misionárov, aby obracali na vieru neveriacich. Ale Ježiš im povedal: „Cestujete po mori a po suchej zemi, aby ste urobili jedného prozelytu, a keď sa ním stane, urobíte ho hodným gehenny dvakrát viac, ako ste vy sami.“ Títo náboženskí predstavitelia boli falošnými svedkami — boli namyslení, pokryteckí a nemali lásku. (Matúš 23:1–12, 15) Pri jednej príležitosti Ježiš niektorým Židom povedal: „Vy ste zo svojho otca, Diabla, a chcete konať žiadosti svojho otca.“ Prečo to povedal členom Božieho vyvoleného národa? Pretože nedbali na slová Jehovovho najväčšieho svedka. — Ján 8:41, 44, 47.
5. Ako vieme, že takzvané kresťanstvo vydalo falošné svedectvo o Bohu?
5 Podobne v priebehu storočí od čias Ježiša stámilióny ľudí v kresťanstve tvrdili, že sú jeho učeníkmi. Nekonali však Božiu vôľu, a preto ich Ježiš neuznáva. (Matúš 7:21–23; 1. Korinťanom 13:1–3) Kresťanstvo vysielalo misionárov, z ktorých mnohí boli nepochybne úprimní. Napriek tomu učili ľudí, aby uctievali trojjediného boha, ktorý páli hriešnikov v pekelnom ohni, a väčšina ich konvertitov slabo dokazuje, že sú kresťanmi. Napríklad africká krajina Rwanda bola úrodným poľom pre rímskokatolíckych misionárov. A predsa sa rwandskí katolíci oduševnene zapojili do nedávnych etnických bojov v tejto krajine. Ovocie na tomto misionárskom poli ukazuje, že od takzvaného kresťanstva nedostali pravé kresťanské svedectvo. — Matúš 7:15–20.
Žiť podľa zbožných zásad
6. V akých ohľadoch je dobré správanie veľmi dôležitou súčasťou vydávania svedectva?
6 Zlé správanie tých, čo tvrdia, že sú kresťania, uvádza pohanu na „cestu pravdy“. (2. Petra 2:2) Pravý kresťan žije podľa zbožných zásad. Nekradne, neklame, nepodvádza, nedopúšťa sa nemravnosti. (Rimanom 2:22) Určite nezavraždí svojho blížneho. Kresťanskí manželia sa s láskou ujímajú dozoru nad svojimi rodinami. Manželky tento dozor s úctou podporujú. Rodičia školia svoje deti, a tým ich pripravujú na to, aby sa stali zodpovednými dospelými kresťanmi. (Efezanom 5:21–6:4) Pravda, všetci sme nedokonalí a robíme chyby. Ale skutočný kresťan má v úcte biblické normy a úprimne sa snaží nimi riadiť. Druhí si to môžu všimnúť, a tým sa vydá znamenité svedectvo. Niekedy sa stáva, že ľudia, ktorí predtým odporovali pravde, si všímajú dobré správanie kresťana, a sú tým získaní. — 1. Petra 2:12, 15; 3:1.
7. Aké dôležité je, aby kresťania milovali jeden druhého?
7 Ježiš ukázal veľmi dôležitú stránku kresťanského správania, keď povedal: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ (Ján 13:35) Satanov svet charakterizuje ‚nespravodlivosť, skazenosť, žiadostivosť, zlo, závisť, vraždy, sváry, podvody, zlomyseľnosť, klebetenie, ohováranie, nenávisť voči Bohu, nehanebnosť, povýšenectvo, sebaistota, vymýšľanie škodlivých vecí, neposlušnosť voči rodičom‘. (Rimanom 1:29, 30) V takomto prostredí by celosvetová organizácia vyznačujúca sa láskou bola mocným dôkazom o pôsobení Božieho ducha — a účinným svedkom. Jehovovi svedkovia tvoria takúto organizáciu. — 1. Petra 2:17.
Svedkovia sú bádateľmi Biblie
8, 9. a) Ako bol žalmista posilnený štúdiom Božieho Zákona a rozjímaním o ňom? b) Ako nás štúdium Biblie a rozjímanie o nej posilní, aby sme mohli stále vydávať svedectvo?
8 Aby kresťan mohol vydávať znamenité svedectvo, musí poznať a milovať Jehovove spravodlivé zásady a musí naozaj nenávidieť skazenosť sveta. (Žalm 97:10) Svet presvedčivo propaguje svoje zmýšľanie a môže byť ťažké odolávať jeho duchu. (Efezanom 2:1–3; 1. Jána 2:15, 16) Čo nám môže pomôcť udržať si správny myšlienkový postoj? Pravidelné a dôkladné štúdium Biblie. Pisateľ 119. žalmu veľa ráz zopakoval, že má lásku k Jehovovmu Zákonu. Čítal ho a rozjímal o ňom neustále, „celý deň“. (Žalm 119:92, 93, 97–105) Preto mohol napísať: „Nenávidel som faloš a mám k nej stále odpor. Zamiloval som si tvoj zákon.“ A jeho hlboká láska ho pobádala k činnosti. Hovorí: „Sedemkrát za deň som ťa chválil pre tvoje spravodlivé sudcovské rozhodnutia.“ — Žalm 119:163, 164.
9 Podobne naše pravidelné štúdium Božieho Slova a rozjímanie o ňom bude pôsobiť na naše srdce a podnieti nás, aby sme ‚chválili Boha‘ — aby sme často, aj „sedemkrát za deň“, vydávali svedectvo o Jehovovi. (Rimanom 10:10) V súlade s tým pisateľ prvého žalmu hovorí, že ten, kto pravidelne rozjíma o Jehovových slovách, „istotne bude ako strom zasadený pri vodných tokoch, ktorý dáva svoje ovocie v svojom období a ktorého lístie neuschýna, a všetko, čo robí, sa podarí“. (Žalm 1:3) Aj apoštol Pavol poukázal na moc Božieho Slova, keď napísal: „Celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné na učenie, na karhanie, na nápravu vecí, na ukázňovanie v spravodlivosti, aby bol Boží človek celkom spôsobilý, úplne vyzbrojený pre každé dobré dielo.“ — 2. Timotejovi 3:16, 17.
10. Čo je zjavné o Jehovovom ľude v týchto posledných dňoch?
10 Rýchly vzrast počtu pravých uctievateľov v tomto 20. storočí svedčí o Jehovovom požehnaní. Je nesporné, že ako skupina si títo novodobí svedkovia božskej zvrchovanosti rozvíjajú vo svojich srdciach lásku k Jehovovmu zákonu. Tak ako žalmista aj oni sú podnecovaní k tomu, aby poslúchali Jehovov zákon a „dňom a nocou“ verne vydávali svedectvo o Jehovovej sláve. — Zjavenie 7:15.
Jehovove mocné skutky
11, 12. Čo sa dosiahlo zázrakmi, ktoré vykonal Ježiš a jeho nasledovníci?
11 V prvom storočí dal svätý duch verným kresťanským svedkom moc na vykonávanie zázrakov, ktoré poskytli silný dôkaz, že ich svedectvo je pravdivé. Keď bol Ján Krstiteľ vo väzení, poslal učeníkov, aby sa opýtali Ježiša: „Si ten Prichádzajúci, alebo máme očakávať iného?“ Ježiš neodpovedal ani áno, ani nie. Namiesto toho povedal: „Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a vidíte: Slepí opäť vidia a chromí chodia, malomocní sa očisťujú a hluchí počujú a mŕtvi sú kriesení a chudobným sa oznamuje dobré posolstvo; a šťastný je ten, kto na mne nenachádza dôvod na potkýnanie.“ (Matúš 11:3–6) Tieto mocné skutky slúžili Jánovi ako svedectvo, že Ježiš je naozaj „ten Prichádzajúci“. — Skutky 2:22.
12 Podobne aj niektorí z Ježišových nasledovníkov uzdravovali chorých, a dokonca aj vzkriesili mŕtvych. (Skutky 5:15, 16; 20:9–12) Tieto zázraky boli ako svedectvo od samotného Boha v ich prospech. (Hebrejom 2:4) A takéto skutky jasne ukázali Jehovovu všemohúcu moc. Je napríklad pravda, že Satan, „vládca sveta“, má prostriedky na spôsobenie smrti. (Ján 14:30; Hebrejom 2:14) Ale keď Peter vzkriesil vernú ženu Dorkas, mohol to urobiť iba Jehovovou mocou, pretože iba Jehova môže navrátiť život. — Žalm 16:10; 36:9; Skutky 2:25–27; 9:36–43.
13. a) Ako biblické zázraky ešte stále svedčia o Jehovovej moci? b) Ako spĺňanie proroctiev zohráva kľúčovú úlohu pri dokazovaní Jehovovho božstva?
13 Dnes sa už takéto zázračné skutky nedejú. Svojmu účelu už poslúžili. (1. Korinťanom 13:8) Stále však máme záznam o nich v Biblii, potvrdený mnohými, ktorí ich videli. Keď dnes kresťania upozorňujú na tieto historické správy, tieto skutky ešte stále vydávajú pôsobivé svedectvo o Jehovovej moci. (1. Korinťanom 15:3–6) Navyše, za Izaiášových dní Jehova poukázal na presné proroctvo ako na vynikajúci dôkaz, že On je pravý Boh. (Izaiáš 46:8–11) Mnohé božsky inšpirované biblické proroctvá sa spĺňajú dnes — a z nich sa mnohé spĺňajú na kresťanskom zbore. (Izaiáš 60:8–10; Daniel 12:6–12; Malachiáš 3:17, 18; Matúš 24:9; Zjavenie 11:1–13) Okrem toho, že presne vymedzujú, že žijeme v „posledných dňoch“, spĺňanie týchto proroctiev obhajuje Jehovu ako jediného pravého Boha. — 2. Timotejovi 3:1.
14. V akých ohľadoch sú novodobé dejiny Jehovových svedkov mocným svedectvom toho, že Jehova je Zvrchovaný Pán?
14 Jehova napokon stále robí pre svoj ľud veľké, obdivuhodné veci. Narastajúce svetlo osvetľujúce biblickú pravdu je riadené Jehovovým duchom. (Žalm 86:10; Zjavenie 4:5, 6) Vynikajúci vzrast, o ktorom sú podávané správy na celom svete, je svedectvom toho, že Jehova ‚to urýchľuje v patričnom čase‘. (Izaiáš 60:22) Keď počas celého obdobia posledných dní dochádza v jednej krajine za druhou k prudkému prenasledovaniu, odvážna vytrvalosť Jehovovho ľudu je možná vďaka posilňujúcej podpore svätého ducha. (Žalm 18:1, 2, 17, 18; 2. Korinťanom 1:8–10) Áno, novodobé dejiny Jehovových svedkov sú samy osebe mocným svedectvom, že Jehova je Zvrchovaný Pán. — Zechariáš 4:6.
Má byť kázané dobré posolstvo
15. Aké svedectvo väčšieho rozsahu mal vydať kresťanský zbor?
15 Jehova ustanovil Izrael za svojho svedka pre národy. (Izaiáš 43:10) Len málo Izraelitov však dostalo božský príkaz, aby išli kázať Neizraelitom — obvykle to bolo za účelom oznámenia Jehovových rozsudkov. (Jeremiáš 1:5; Jonáš 1:1, 2) Avšak proroctvá v Hebrejských Písmach ukazujú, že Jehova mal jedného dňa vo veľkej miere obrátiť svoju pozornosť na národy, a práve to urobil prostredníctvom duchovného Božieho Izraela. (Izaiáš 2:2–4; 62:2) Predtým ako Ježiš vystúpil do neba, dal svojim nasledovníkom príkaz: „Preto choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov.“ (Matúš 28:19) Zatiaľ čo Ježiš sa zameriaval na „stratené ovce domu Izraela“, jeho učeníci boli poslaní ku „všetkým národom“, ba až „do najvzdialenejšej časti zeme“. (Matúš 15:24; Skutky 1:8) Kresťanské svedectvo malo počuť celé ľudstvo.
16. Aké poverenie plnil kresťanský zbor v prvom storočí a v akom rozsahu?
16 Pavol dal najavo, že to dobre chápe. V roku 61 n. l. mohol povedať, že dobré posolstvo „prináša ovocie a vzrastá na celom svete“. Dobré posolstvo sa neobmedzovalo iba na jeden národ či na jednu sektu, napríklad na tú, ktorá sa zapájala do „uctievania anjelov“. Bolo otvorene „zvestované v celom stvorení, ktoré je pod nebom“. (Kolosanom 1:6, 23; 2:13, 14, 16–18) Boží Izrael v prvom storočí si teda spĺňal svoje poverenie, aby „‚široko-ďaleko oznamovali znamenitosti‘ toho, ktorý [ich] povolal z tmy do svojho podivuhodného svetla“.
17. Ako sa vo veľkom rozsahu naďalej spĺňa Matúš 24:14?
17 Toto kazateľské dielo v prvom storočí bolo však len náznakom toho, čo sa vykoná počas posledných dní. Ježiš, hľadiac do budúcnosti, zvlášť na dnešnú dobu, povedal: „Toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom; a potom príde koniec.“ (Matúš 24:14; Marek 13:10) Spĺňa sa toto proroctvo? Áno, spĺňa. Z malého začiatku v roku 1919 sa kázanie dobrého posolstva rozšírilo teraz do vyše 230 krajín. Svedectvo počuť na mrazivom severe i v sparných trópoch. Sú prepracovávané veľké kontinenty a vyhľadávajú sa aj vzdialené ostrovy, aby ich obyvatelia mohli dostať svedectvo. Dokonca aj uprostred veľkých otrasov, ako je napríklad vojna v Bosne a Hercegovine, sa naďalej káže dobré posolstvo. Tak ako v prvom storočí svedectvo prináša ovocie „na celom svete“. Dobré posolstvo je otvorene hlásané „v celom stvorení, ktoré je pod nebom“. A aké sú výsledky? Po prvé, zostávajúci z Božieho Izraela boli zhromaždení „z každého kmeňa a jazyka a ľudu a národa“. Po druhé, zo „všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov“ začali byť privádzané milióny ľudí „veľkého zástupu“. (Zjavenie 5:9; 7:9) Matúš 24:14 sa naďalej spĺňa vo veľkom rozsahu.
18. Čo sa dosahuje celosvetovým kázaním dobrého posolstva?
18 Celosvetové kázanie dobrého posolstva pomáha dokazovať, že Ježišova kráľovská prítomnosť sa začala. (Matúš 24:3) Okrem toho je hlavným prostriedkom, pomocou ktorého prebieha žatva „úrody zeme“, pretože upriamuje ľudí na jedinú pravú nádej ľudstva, na Jehovovo Kráľovstvo. (Zjavenie 14:15, 16) Keďže na kázaní dobrého posolstva sa zúčastňujú len praví kresťania, táto dôležitá činnosť pomáha odlíšiť pravých kresťanov od falošných. (Malachiáš 3:18) Tak spôsobuje záchranu tých, ktorí kážu, ako aj tých, ktorí priaznivo reagujú. (1. Timotejovi 4:16) A čo je najdôležitejšie, kázanie dobrého posolstva prináša chválu a česť Jehovovi Bohu, tomu, ktorý prikázal, aby sa konalo, ktorý podporuje tých, ktorí ho konajú, a ktorý ho robí plodným. — 2. Korinťanom 4:7.
19. K akému odhodlaniu sú všetci kresťania povzbudzovaní teraz, keď vstupujú do nového služobného roku?
19 Nie div, že apoštol Pavol bol podnietený povedať: „Beda mi, keby som neoznamoval dobré posolstvo!“ (1. Korinťanom 9:16) Kresťania dnes to cítia takisto. Je veľkou výsadou a veľkou zodpovednosťou byť „Božími spolupracovníkmi“, ktorí šíria svetlo pravdy v tomto temnom svete. (1. Korinťanom 3:9; Izaiáš 60:2, 3) Dielo, ktoré malo v roku 1919 malý začiatok, teraz dosahuje ohromujúce rozmery. Takmer päť miliónov kresťanov vydáva svedectvo o božskej zvrchovanosti, keď ročne trávia viac než miliardu hodín tým, že prinášajú druhým ľuďom posolstvo záchrany. Akou radosťou je mať podiel na tomto diele posväcovania Jehovovho mena! Teraz, keď vstupujeme do služobného roku 1996, buďme odhodlaní nespomaliť. Naopak, budeme viac než kedykoľvek predtým dbať na Pavlove slová Timotejovi: „Zvestuj slovo, bezodkladne sa toho drž.“ (2. Timotejovi 4:2) A budeme sa pritom z celého srdca modliť, aby Jehova naďalej žehnal naše úsilie.
Pamätáš si?
◻ Kto nahradil Izrael ako Jehovovho „svedka“ pre národy?
◻ Ako prispieva kresťanské správanie k vydávaniu svedectva?
◻ Prečo je štúdium Biblie a rozjímanie o nej pre kresťanského svedka nevyhnutné?
◻ Ako slúžia novodobé dejiny Jehovových svedkov ako svedectvo, že Jehova je pravý Boh?
◻ Čo sa dosahuje kázaním dobrého posolstva?
[Obrázky na strane 15]
Dobré posolstvo ani zďaleka nie je obmedzené; je teraz oznamované „v celom stvorení, ktoré je pod nebom“