Otázky čitateľov

„Strážna veža“ z 1. novembra 1995 zamerala pozornosť na to, čo Ježiš povedal o „tomto pokolení“, ako o tom čítame v Matúšovi 24:34. Znamená to, že sú nejaké pochybnosti o tom, že v roku 1914 bolo v nebi zriadené Božie Kráľovstvo?

Tento rozbor v Strážnej veži nepriniesol žiadnu zmenu v našom základnom učení o roku 1914. Ježiš dal znamenie, ktoré malo vyznačiť jeho prítomnosť v kráľovskej moci. Máme veľa dôkazov o tom, že toto znamenie sa spĺňa od roku 1914. Fakty o vojnách, hladomoroch, moroch, zemetraseniach a ďalších skutočnostiach potvrdzujú, že Ježiš je od roku 1914 činný ako Kráľ Božieho Kráľovstva. To ukazuje, že odvtedy sme v závere systému vecí.

Čo teda objasňovala spomenutá Strážna veža? Nuž, kľúčovou vecou bolo to, v akom zmysle Ježiš použil slovo „pokolenie“ v Matúšovi 24:34. Táto pasáž znie: „Pravdivo vám hovorím, že sa toto pokolenie určite nepominie, kým sa to všetko nestane.“ Čo Ježiš mienil výrazom „pokolenie“ — za jeho dní i za našich dní?

Mnohé biblické texty potvrdzujú, že Ježiš nepoužíval výraz „pokolenie“ na nejakú malú alebo odlišnú skupinu, majúc na mysli iba židovských vodcov alebo iba svojich lojálnych učeníkov. Používal slovo „pokolenie“, keď odsudzoval masy Židov, ktoré ho zavrhli. No našťastie jednotlivci mohli urobiť to, na čo nabádal apoštol Peter v deň Letníc — kajať sa a ‚zachrániť sa z tohto pokriveného pokolenia‘. — Skutky 2:40.

Je jasné, že Peter týmto výrokom nepoukazoval na nejaký presne určený vek alebo presne určený časový interval, ani nespájal „pokolenie“ s určitým dátumom. Nepovedal, aby sa ľudia zachránili z pokolenia, ktoré sa narodilo v tom istom roku ako Ježiš, ani z pokolenia, ktoré sa narodilo v roku 29 n. l. Peter hovoril o neveriacich Židoch toho obdobia — o niektorých možno dosť mladých, iných zasa starších —, ktorí prišli do styku s Ježišovým učením, videli Ježišove zázraky alebo o nich počuli, a neprijali ho ako Mesiáša.

Je zjavné, že Peter takto rozumel výrazu „pokolenie“, ktorý Ježiš použil na Olivovom vrchu, keď tam bol s Petrom a s troma ďalšími apoštolmi. Podľa Ježišovho prorockého výroku Židia toho obdobia — v podstate Ježišovi súčasníci — mali zažiť vojny, zemetrasenia, hladomory a ďalšie veci svedčiace o tom, že koniec židovského systému je blízko, alebo o nich mali počuť. To pokolenie skutočne nepominulo skôr, než prišiel koniec v roku 70 n. l. — Matúš 24:3–14, 34.

Treba uznať, že nie vždy sme Ježišove slová chápali v takomto zmysle. Nedokonalí ľudia majú sklon konkrétne sa vyjadrovať o čase, kedy príde koniec. Pripomeňme si, že aj apoštoli sa snažili dozvedieť niečo konkrétnejšie, keď sa pýtali: „Pane, obnovíš v tomto čase kráľovstvo Izraelu?“ — Skutky 1:6.

S podobným úprimným úmyslom sa Boží služobníci v našej dobe snažili odvodiť z toho, čo Ježiš povedal o „pokolení“, nejaký jasný časový prvok vypočítaný z roku 1914. Napríklad jedna línia úvah bola takáto: Dĺžka pokolenia môže byť 70 alebo 80 rokov a môžu ho tvoriť ľudia dosť starí na to, aby chápali význam prvej svetovej vojny a ďalších udalostí; a tak môžeme viac-menej vypočítať, ako blízko je koniec.

Nech bolo takéto uvažovanie akokoľvek dobre mienené, bolo v súlade s upozornením, ktoré Ježiš vyslovil ďalej? Ježiš povedal: „O tom dni a hodine nevie nikto, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba Otec... Preto zostaňte bdelí, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán.“ — Matúš 24:36–42.

Teda nedávne informácie o „tomto pokolení“ v Strážnej veži nezmenili naše porozumenie toho, čo sa odohralo v roku 1914. Umožnili nám však jasnejšie rozumieť tomu, ako Ježiš používal výraz „pokolenie“, a pomohli nám pochopiť, že to, ako ho používal, neposkytuje podklad na to, aby sme mohli — rátajúc od roku 1914 — vypočítať, ako blízko je koniec.