Prečo by ste mali navštevovať kresťanské zhromaždenia
ROSARIO, ktorá žije v Južnej Amerike, sa celé mesiace tešila zo štúdia Biblie s Elizabeth. Rosario vzrušovalo učiť sa o Božom Kráľovstve a o tom, ako vytvorí na zemi rajské podmienky. Ale kedykoľvek ju Elizabeth pozvala na zhromaždenie do sály Kráľovstva, odmietla. Domnievala sa, že môže Bibliu študovať doma a to, čo sa v nej hovorí, uplatňovať bez toho, že by musela navštevovať zborové zhromaždenia. Ani vy nemáte istotu v tom, či sú kresťanské zhromaždenia pre vás naozaj užitočné? Prečo Boh zariadil, aby sa jeho ľud zhromažďoval?
Keďže kresťania v prvom storočí sa natoľko odlišovali od ľudí okolo, správne spoločenstvo bolo pre ich prežitie veľmi dôležité. Apoštol Pavol písal jednému zboru raných kresťanov: ‚Stali ste sa bezúhonnými a nevinnými, Božími deťmi bez poškvrny medzi pokriveným a prevráteným pokolením, v ktorom žiarite ako nositelia svetla vo svete.‘ (Filipanom 2:15) Neobyčajne ťažké obdobie prežívali kresťania v Judei, a práve im Pavol napísal: „Dbajme jedni o druhých, aby sme sa podnecovali k láske a k znamenitým skutkom, a neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale povzbudzujme sa navzájom, a to tým viac, keď vidíte, že sa blíži ten deň.“ (Hebrejom 10:24, 25) Ako sa navzájom podnecujeme k láske a k znamenitým skutkom tým, že sa schádzame?
Ako sa kresťania navzájom „ostria“
Grécke slovo, ktoré tu Pavol použil a ktoré je preložené výrazom „povzbudzovať“, doslova znamená „ostriť“. Jedno biblické príslovie vysvetľuje, ako sa kresťania navzájom „ostria“, keď hovorí: „Železo sa ostrí železom. Tak ostrí jeden muž tvár druhého.“ (Príslovia 27:17; Kazateľ 10:10) Sme ako nástroje, ktoré treba pravidelne ostriť. Keďže prejavovať lásku Jehovovi a robiť rozhodnutia založené na viere znamená odlišovať sa od sveta, stále si musíme, takpovediac, kliesniť inú cestu, odlišnú od cesty, po ktorej ide väčšina.
Stále úsilie odlišovať sa môže oslabiť našu horlivosť pre znamenité skutky. Ale keď sme medzi ďalšími, ktorí milujú Jehovu, navzájom sa ostríme — podnecujeme sa navzájom k láske a k znamenitým skutkom. Naproti tomu, keď sme sami, máme sklon považovať sa za niečo viac. Do našej mysle môžu vniknúť nemravné, sebecké alebo nerozumné myšlienky. „Ten, kto sa oddeľuje, bude hľadať svoju vlastnú sebeckú túžbu; vzbúri sa proti každej praktickej múdrosti.“ (Príslovia 18:1) Preto Pavol napísal zboru v Tesalonike: „Preto sa utešujte navzájom a vzájomne sa budujte, ako to aj naozaj robíte.“ — 1. Tesaloničanom 5:11.
Aj keď Rosario skončila štúdium základných biblických náuk, ešte stále sa nechcela stretávať so zborom. A tak ju Elizabeth, ktorá jej už viac nemohla pomôcť, prestala navštevovať. Rosario o niekoľko mesiacov navštívil cestujúci dozorca a spýtal sa jej: „Aj keby sa každý člen rodiny mohol dobre najesť v reštaurácii, čo by chýbalo všetkým členom rodiny, keby nejedli spolu doma?“ Rosario odpovedala: „Chýbalo by im spoločenstvo s rodinou.“ To bol pre ňu dobrý podnet a začala pravidelne chodiť na zhromaždenia. Zistila, že je to naozaj užitočné, a odvtedy bola takmer na každom zhromaždení.
Je povzbudzujúce, keď počujeme iných ľudí, ako sa vyjadrujú o svojej viere v tie isté veci, ktorým veríme my, a keď vidíme, ako táto viera zmenila ich život. Pavol to poznal z osobnej skúsenosti a zboru v Ríme napísal: „Túžim vás vidieť, aby som vám odovzdal nejaký duchovný dar, aby ste boli upevnení, alebo skôr aby ste sa vzájomne povzbudili, každý vierou druhého, tak vašou, ako aj mojou.“ (Rimanom 1:11, 12) Pavol to v skutočnosti napísal roky predtým, ako mohol navštíviť Rím, a keď už tam bol, bol väzňom v rukách Rimanov. Ale keď videl bratov z Ríma, ktorí mu prišli naproti vyše 60 kilometrov z mesta, „Pavol ďakoval Bohu a nadobudol odvahu“. — Skutky 28:15.
Nájsť duchovný pokrm v kritických časoch
Keď bol Pavol v domácom väzení, písal hebrejským kresťanom, aby neopúšťali svoje zhromaždenia. Pre nás je významné, že dodal: „A to tým viac, keď vidíte, že sa blíži ten deň.“ (Hebrejom 10:25) Jehovovi svedkovia často poukazujú z Písiem na to, že rok 1914 znamenal začiatok času konca tohto sveta a že „deň súdu a zničenia bezbožných“ sa priblížil. (2. Petra 3:7) Podľa biblickej knihy Zjavenie, keď bol na začiatku tohto času konca Diabol zvrhnutý z nebies, mal veľký hnev a „odišiel viesť vojnu so zostávajúcimi..., ktorí zachovávajú Božie prikázania a konajú dielo vydávania svedectva pre Ježiša“. (Zjavenie 12:7–17) Zachovávanie Božích prikázaní je preto ťažké najmä teraz; o to viac potrebujeme stretávať sa so spoluveriacimi. Zhromaždenia nám pomôžu posilňovať našu vieru a našu lásku k Bohu, aby sme odolali Diablovým útokom.
Láska k Bohu a viera sa nepodobajú stavbám, ktoré, keď už boli raz postavené, sú trvalé. Skôr sa podobajú živým tvorom, ktoré pomaly rastú, keď sa stále sýtia; ale keď hladujú, tak chudnú a zomierajú. Preto Jehova poskytuje pravidelne duchovný pokrm, aby posilňoval svoj ľud. Všetci potrebujeme takýto pokrm, no môžeme ho dostať niekde inde než v Božej organizácii a na jej zhromaždeniach? Nemôžeme. — 5. Mojžišova 32:2; Matúš 4:4; 5:3.
Ježiš položil otázku, ktorá nám môže pomôcť vidieť, ako sýti kresťanský zbor. Opýtal sa: „Kto je teda ten verný a rozvážny otrok, ktorého jeho pán ustanovil nad svojou čeľaďou, aby im dával pokrm v pravý čas? Šťastný je ten otrok, ak ho nájde jeho pán pri svojom príchode, že to tak robí.“ (Matúš 24:45, 46) Koho v prvom storočí Ježiš ustanovil, aby sýtil jeho nasledovníkov, a koho pri svojom návrate v moci Kráľovstva našiel, že ich verne sýti? Je zrejmé, že žiaden človek nežil počas všetkých tých storočí. Doklady poukazujú na otroka ako na zbor kresťanov pomazaných duchom, tak ako bol v predkresťanskej dobe Božím služobníkom národ Izrael. (Izaiáš 43:10) Áno, Ježiš nám poskytuje duchovný pokrm prostredníctvom tohto celosvetového zboru kresťanov pomazaných duchom. Tento zbor dnes dodáva duchovný pokrm prostredníctvom miestnych zborov Jehovových svedkov.
Ježišovo opatrenie prostriedku na poskytovanie duchovného pokrmu ďalej opísal apoštol Pavol takto: „‚Keď vystúpil do výšin, odviedol zajatcov; dal dary v podobe ľudí.‘... Dal niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, niektorých za evanjelistov, niektorých za pastierov a učiteľov so zreteľom na vyškolenie svätých pre služobné dielo, pre vybudovanie Kristovho tela, kým všetci nedospejeme k jednote vo viere a v presnom poznaní Božieho Syna, k plne dospelému mužovi, k miere vzrastu, ktorý patrí ku Kristovej plnosti.“ — Efezanom 4:8, 11–13.
Tieto „dary v podobe ľudí“ budovali bratov hlavne v miestnych zboroch — na zhromaždeniach. Napríklad v Antiochii, „pretože Judáš a Sílas boli aj prorokmi, povzbudili bratov mnohými rozhovormi a posilnili ich“. (Skutky 15:32) Prejavy duchovne spôsobilých mužov dnes podobne živia našu vieru, takže nebude chradnúť ani sa nestane nečinnou.
Môže byť pravdou, že sme vďaka osobnej pomoci niektorého člena zboru urobili dobrý pokrok, hoci sme možno ešte nezačali navštevovať zhromaždenia. Biblia hovorí, že je čas, keď „potrebujete, aby vás niekto učil od začiatku základné veci Božích svätých vyhlásení; a... potrebujete mlieko, a nie pevný pokrm“. (Hebrejom 5:12) Ale človek nemôže zostať stále závislý od mlieka. Kresťanské zhromaždenia prinášajú pokračujúci program biblického poučovania, pripraveného s cieľom udržať lásku k Bohu a vieru v neho živými, a poskytnúť tiež praktickú pomoc pri uplatňovaní „celej Božej rady“. (Skutky 20:27) To je viac ako „mlieko“. Biblia ďalej hovorí: „Pevný pokrm patrí zrelým ľuďom, ktorí cvičili svoju vnímavosť používaním, aby rozlišovali medzi správnym a nesprávnym.“ (Hebrejom 5:14) Na zhromaždeniach sa uvažuje o mnohých námetoch, ktoré nemusia byť časťou základného kurzu domáceho biblického poučovania; je to napríklad štúdium dôležitých biblických proroctiev rozoberaných verš za veršom alebo hlboké rozhovory o tom, ako môžeme vo svojom živote napodobňovať Boha.
Jehovove pripomienky ako ‚hlas za tebou‘
Prostredníctvom takého zborového štúdia nám Jehova pravidelne pripomína, akými ľuďmi by sme mali byť. Takéto pripomienky sú životne dôležité. Bez nich by sme poľahky skĺzli k sebectvu, pýche a chamtivosti. Pripomienky z Písiem nám pomôžu tešiť sa z úspešných vzťahov s inými ľuďmi i so samým Bohom. „Uvažoval som o svojich cestách, aby som obrátil nohy k tvojim pripomienkam,“ vyznáva pisateľ Žalmu 119:59.
Keď pravidelne navštevujeme kresťanské zhromaždenia, zažívame spĺňanie Jehovovho proroctva zapísaného Izaiášom, ktoré znie: „Tvoj Vznešený učiteľ sa už nebude skrývať a tvoje oči sa stanú očami, ktoré uvidia tvojho Vznešeného učiteľa. A tvoje uši počujú za tebou slovo, ktoré hovorí: ‚Toto je tá cesta. Choďte po nej.‘“ Jehova dohliada na náš pokrok a láskyplne nás napráva, ak urobíme nejaký chybný krok. (Izaiáš 30:20, 21; Galaťanom 6:1) Ale okrem tejto pomoci nám poskytuje ešte ďalšiu pomoc.
Prostredníctvom zboru dostávame svätého ducha
Pravidelnou návštevou kresťanských zhromaždení s Jehovovými svedkami sme posilňovaní Božím svätým duchom, ktorý spočíva na jeho ľude. (1. Petra 4:14) Svätým duchom boli tiež vymenovaní kresťanskí dozorcovia v zbore. (Skutky 20:28) Táto činná sila od Boha má na kresťana mocný vplyv. Biblia hovorí: „Ovocie ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, viera, miernosť, sebaovládanie.“ (Galaťanom 5:22, 23) Svätý duch, pôsobiaci prostredníctvom Božej organizácie, nám tiež pomôže získať pozoruhodne jasné porozumenie toho, čo Jehova pripravil pre tých, ktorí ho milujú. Keď Pavol vysvetlil, že poprední ľudia tohto systému vecí nemôžu porozumieť Božím predsavzatiam, napísal: „Nám to Boh zjavil svojím duchom.“ — 1. Korinťanom 2:8–10.
Okrem duchovného pokrmu posilňujúceho vieru poskytuje zbor školenie pre tých, ktorí si prajú zúčastňovať sa hlavnej činnosti zboru. Aká je to činnosť?
Školenie poskytované prostredníctvom zboru
Kresťanský zbor nie je spoločenským klubom, kde sa ľudia iba zabávajú a možno sa navzájom povzbudzujú k lepšiemu životu. Ježiš poveril zbor, aby prinášal dobré posolstvo o Kráľovstve tým, ktorí žijú v duchovnej tme. (Skutky 1:8; 1. Petra 2:9) Odo dňa, keď bol zbor na Letnice roku 33 n. l. založený, bol organizáciou kazateľov. (Skutky 2:4) Snažili ste sa niekomu hovoriť o Jehovových predsavzatiach, ale nemohli ste ho presvedčiť? Na zborových zhromaždeniach dostávame osobné školenie v umení vyučovať. Štúdiom biblických príkladov sa učíme, ako položiť spoločný základ, z ktorého sa môže odvíjať ďalší rozhovor, ako používať Písma ako základ pre logické dokazovanie, a ako používať otázky a znázornenia, a tak pomôcť iným ľuďom, aby uvažovali. Takáto spôsobilosť vám môže pomôcť zažiť nevýslovnú radosť vyplývajúcu z pomoci druhému človeku, aby porozumel biblickej pravde.
V tomto nemravnom svete zmietanom rozpormi je kresťanský zbor naozajstným duchovným útočišťom. Aj keď pozostáva z nedokonalých ľudí, je prístavom pokoja a lásky. Preto pravidelne navštevujte všetky jeho zhromaždenia a osobne zakúste pravdu žalmistových slov: „Hľa, aké je to dobré a aké príjemné, keď bratia bývajú spolu v jednote!... Jehova prikázal, aby bolo požehnanie, ba aj život až na neurčitý čas.“ — Žalm 133:1, 3.