Ukotvení nádejou, pobádaní láskou

„Teraz však zostáva viera, nádej, láska, tieto tri; ale najväčšia z nich je láska.“ — 1. KORINŤANOM 13:13.

 1. Pred čím nás varuje apoštol Pavol?

APOŠTOL Pavol nás varuje, že naša viera môže tak ako loď stroskotať. Hovorí o zachovaní si viery a dobrého svedomia, „ktoré niektorí odvrhli a okúsili stroskotanie svojej viery“. (1. Timotejovi 1:19) V prvom storočí n. l. sa námorné lode stavali z dreva. Ich odolnosť proti morským búrkam závisela od kvality stavebného dreva a od zručnosti staviteľov.

 2. Prečo musí byť loď našej viery dobre postavená a čo si to od nás vyžaduje?

² To, čo by sme mohli nazvať loď našej viery, sa musí uprostred rozbúreného mora ľudstva udržať nad vodou. (Izaiáš 57:20; Zjavenie 17:15) Preto musí byť dobre postavená a to závisí od nás. Keď boli „moria“ židovského a rímskeho sveta pre raných kresťanov mimoriadne rozbúrené, Júda napísal: „Milovaní, tým, že sa budujete v svojej najsvätejšej viere a modlíte sa so svätým duchom, zachovávajte sa v Božej láske a očakávajte pritom milosrdenstvo nášho Pána Ježiša Krista s vyhliadkou na večný život.“ (Júda 20, 21) Keďže Júda hovoril tiež o boji za ‚vieru danú svätým‘, výraz „najsvätejšia viera“ tu zrejme označuje celú šírku kresťanského učenia vrátane dobrého posolstva o záchrane. (Júda 3) Základom tejto viery je Kristus. Ak sa máme držať pravej kresťanskej viery, potrebujeme silnú vieru.

Obstáť v búrke strachu zo siekt

 3. Ako niektorí využívajú strach zo siekt?

³ V posledných rokoch sa odohralo niekoľko strašných prípadov hromadných samovrážd, vrážd a teroristických útokov, do ktorých boli zapletené uzavreté sekty. Je pochopiteľné, že mnohí ľudia vrátane úprimných politických vodcov majú snahu chrániť pred takými nebezpečnými sektami nevinných ľudí, najmä mladých. „Boh tohto systému vecí“, ktorý je bezpochyby za týmito ohavnými zločinmi, tak vytvoril atmosféru strachu zo siekt a používa ju proti Jehovovmu ľudu. (2. Korinťanom 4:4; Zjavenie 12:12) Niektorí využili túto situáciu na vyvolanie odporu proti nášmu dielu. V niektorých krajinách zorganizovali kampaň zameranú údajne na ochranu ľudí pred „nebezpečnými sektami“, medzi ktoré nesprávne zaradili aj Jehovových svedkov, čím nás vlastne posadili na lavicu obžalovaných. To v niektorých európskych krajinách sťažilo vydávanie svedectva z domu do domu a spôsobilo to, že niektorí ľudia, ktorí s nami študovali Bibliu, prerušili štúdium. To zas malo negatívny vplyv na niektorých našich bratov.

 4. Prečo by nás odpor nemal zastrašovať?

⁴ Odpor by nás však nemal zastrašovať, ale naopak, mal by posilňovať naše presvedčenie, že sme časťou pravého kresťanstva. (Matúš 5:11, 12) Už prví kresťania boli obviňovaní z toho, že sú buričskou sektou, a všade ‚sa hovorilo proti nim‘. (Skutky 24:5; 28:22) Ale apoštol Peter svojich spoluveriacich uistil: „Milovaní, nebuďte zmätení ohňom medzi vami, ktorý je pre vás skúškou, akoby sa vám prihodilo niečo podivné. Naopak, radujte sa, ak ste účastníkmi Kristových utrpení, aby ste sa radovali a jasali aj pri zjavení jeho slávy.“ (1. Petra 4:12, 13) Niečo podobné napísal jeden člen vedúceho zboru v prvom storočí: „Považujte to len za radosť, moji bratia, keď sa stretávate s rôznymi skúškami, lebo istotne viete, že tá vyskúšaná akosť vašej viery spôsobuje vytrvalosť. Ale nech vytrvalosť dokončí svoje dielo, aby ste boli úplní a zdraví v každom ohľade a aby vám nič nechýbalo.“ (Jakub 1:2–4) Tak ako víchrica na mori skúša odolnosť lode, búrky odporu odhalia všetky slabé miesta na našej lodi viery.

Súženie spôsobuje vytrvalosť

 5. Ako si môžeme byť istí, že naša viera v súžení vydrží?

⁵ Kresťania si môžu byť istí svojou vytrvalosťou a stabilitou svojej viery iba vtedy, ak vydržia v búrkach súženia. A naša vytrvalosť „dokončí svoje dielo“ v rozbúrenom mori, iba ak sme ‚úplní a zdraví v každom ohľade a nič nám nechýba‘, teda ani silná viera. Pavol napísal: „Vo všetkom sa odporúčame ako Boží služobníci, vytrvalosťou v mnohom, súženiami, prípadmi núdze, ťažkosťami.“ — 2. Korinťanom 6:4.

 6. Prečo by sme mali ‚jasať, keď sme v súženiach‘, a ako to posilňuje našu nádej?

⁶ Víchricu súženia, ktorú možno občas zažívame, by sme mali považovať za príležitosť dokázať, že naša loď viery je v poriadku a je pevná. Kresťanom v Ríme Pavol napísal: „Jasajme, keď sme v súženiach, lebo vieme, že súženie spôsobuje vytrvalosť, vytrvalosť schválený stav, schválený stav nádej, a nádej nevedie ku sklamaniu.“ (Rimanom 5:3–5) Neochvejnosť v skúškach nám prináša Jehovovo schválenie. To zas posilňuje našu nádej.

Prečo niektorí stroskotávajú

 7. a) Ako niektorí podľa Pavlových slov duchovne stroskotali? b) Ako sa niektorí v dnešnej dobe odchýlili od pravdy?

⁷ Keď Pavol varoval pred „stroskotaním“, mal na mysli niektorých, ktorí „odvrhli“ dobré svedomie a stratili vieru. (1. Timotejovi 1:19) Medzi takými boli Hymeneus a Alexander, ktorí sa stali odpadlíkmi, lebo sa odchýlili od pravdy a vyjadrovali sa urážlivo. (1. Timotejovi 1:20; 2. Timotejovi 2:17, 18) Odpadlíci, ktorí sa dnes odchyľujú od pravdy, slovne bijú „verného a rozvážneho otroka“, čím vlastne hryzú ruku, ktorá ich predtým duchovne sýtila. Niektorí pripomínajú „zlého otroka“, keď v podstate hovoria: „Môj pán sa oneskoruje.“ (Matúš 24:44–49; 2. Timotejovi 4:14, 15) Popierajú, že koniec tohto zlého systému vecí je blízko, a kritizujú duchovne bdelú triedu otroka za to, že medzi Jehovovým ľudom udržiava vedomie naliehavosti. (Izaiáš 1:3) Takým odpadlíkom sa darí ‚podvracať vieru niektorých‘, čo potom vedie k duchovnému stroskotaniu takých ľudí. — 2. Timotejovi 2:18.

 8. Prečo loď viery niektorých stroskotala alebo ju nechali potopiť?

⁸ Loď viery ďalších oddaných kresťanov stroskotala, keď umlčali svoje svedomie a začali sa neviazane venovať pôžitkom tohto sveta a pohrúžili sa do jeho sexuálnej nemravnosti. (2. Petra 2:20–22) Ďalší zase nechávajú potopiť svoju loď viery preto, lebo z ich pohľadu sa prístav nového systému vecí ešte neobjavil na obzore. Keďže nemôžu vypočítať čas splnenia niektorých proroctiev, prestávajú myslieť na „Jehovov deň“ a opúšťajú pravé uctievanie. (2. Petra 3:10–13; 1. Petra 1:9) Čoskoro sú už opäť v kalných, rozvírených vodách súčasného systému vecí. (Izaiáš 17:12, 13; 57:20) Niektorí z tých, čo prerušili spojenie s kresťanským zborom, stále veria, že je to pravé náboženstvo. Ale očividne im chýba trpezlivosť a vytrvalosť, ktoré sú potrebné na to, aby človek čakal na nový svet, ktorý sľúbil Jehova Boh. Život v Raji pre nich neprišiel dosť rýchlo.

 9. Čo robia niektorí oddaní kresťania a k akej úvahe by nás mali viesť tieto skutočnosti?

⁹ Niektorí oddaní kresťania v určitých častiach sveta akoby čiastočne stiahli plachty svojej lode viery. Ich loď je síce stále na vode, ale už nenapredujú v úplnej viere. Namiesto toho začali ísť pohodlným výletným tempom. Niektorých pritiahla nádej na skorý príchod Raja, a tak nešetrili silami v snahe dosiahnuť tento cieľ — boli horliví v kazateľskom diele a pravidelní v účasti na všetkých zhromaždeniach, krajských i oblastných zjazdoch. Teraz majú dojem, že uskutočnenie ich nádejí je oveľa ďalej, ako očakávali, a už nie sú ochotní platiť takú vysokú cenu. Prejavuje sa to na ich zníženej kazateľskej činnosti, na nepravidelnej účasti na zhromaždeniach a na vynechávaní častí zjazdových programov. Ďalší venujú viac času oddychu a získavaniu vecí, ktoré prinášajú hmotné pohodlie. Tieto skutočnosti nás vedú k úvahe, čo by malo byť hnacou silou v našom živote, keď chceme žiť v súlade s našou oddanosťou Jehovovi. Mala by naša horlivosť v službe Bohu závisieť od nádeje na skorý príchod Raja?

Nádej prirovnaná ku kotve

10, 11. K čomu Pavol prirovnal našu nádej a prečo bolo toto prirovnanie vhodné?

¹⁰ Pavol poukázal na to, že Jehova dal sľub, že prostredníctvom Abraháma prídu požehnania. Potom povedal: „Boh... vystúpil s prísahou, aby dvoma nezmeniteľnými vecami [jeho slovom a jeho prísahou], v ktorých je nemožné, aby Boh luhal, sme boli my, čo sme utiekli do útočišťa, silne povzbudení a chopili sa predloženej nádeje. Túto nádej máme ako kotvu duše, istú a pevnú.“ (Hebrejom 6:17–19; 1. Mojžišova 22:16–18) Táto nádej predložená pomazaným kresťanom je nádej na nesmrteľný život v nebi. Prevažná väčšina Jehovových služobníkov má dnes nádhernú nádej na večný život na rajskej zemi. (Lukáš 23:43) Bez takej nádeje človek nemôže mať vieru.

¹¹ Kotva je silný bezpečnostný prostriedok, ktorý je nevyhnutný na to, aby loď zostala na mieste a nebola unášaná preč. Žiaden námorník by si netrúfal vyplávať z prístavu bez kotvy. Keďže Pavol niekoľkokrát zažil stroskotanie lode, zo skúsenosti vedel, že život moreplavcov často závisí od lodných kotiev. (Skutky 27:29, 39, 40; 2. Korinťanom 11:25) V prvom storočí lode nemali motor, ktorý by kapitánovi umožňoval loď riadiť. S výnimkou vojnových lodí poháňaných veslami bol pohyb lodí závislý od vetra. Ak hrozilo, že vietor zaženie loď na skaly, kapitánovým jediným východiskom bolo spustiť kotvu a prečkať búrku s dôverou, že kotva sa z morského dna neuvoľní. Preto Pavol prirovnal kresťanskú nádej ku ‚kotve duše, istej a pevnej‘. (Hebrejom 6:19) Keď nás zastihne búrka odporu alebo prežívame iné skúšky, naša nádherná nádej je ako kotva, ktorá nás stabilizuje ako živé duše, aby naša loď viery nebola zahnaná na nebezpečné plytčiny pochybností alebo na hrozivé skaly odpadlíctva. — Hebrejom 2:1; Júda 8–13.

12. Ako môžeme zabrániť tomu, že by sme sa odvrátili od Jehovu?

¹² Pavol varoval hebrejských kresťanov: „Dajte si pozor, bratia, aby sa v niekom z vás niekedy nevyvinulo zlé srdce bez viery tým, že by sa odvrátil od živého Boha.“ (Hebrejom 3:12) „Odvrátiť sa“ v gréckom texte doslova znamená „postaviť sa mimo“ čiže odpadnúť. Ale my sa takému výslovnému stroskotaniu môžeme vyhnúť. Viera a nádej nám umožnia pridržiavať sa Jehovu i v tých najhorších búrkach skúšok. (5. Mojžišova 4:4; 30:19, 20) Naša viera nebude ako loď zmietaná vetrom odpadlíckeho učenia. (Efezanom 4:13, 14) A s nádejou ako našou kotvou budeme môcť prestáť búrky života ako Jehovovi služobníci.

Pobádaní láskou a svätým duchom

13, 14. a) Prečo kotva našej nádeje sama osebe nestačí? b) Čo by malo byť podnecujúcou silou v preukazovaní posvätnej služby Jehovovi a prečo?

¹³ Kresťan nebude napredovať k novému systému, ak jeho jedinou pohnútkou na službu Jehovovi je nádej na večný život na rajskej zemi. I keď sa drží kotvy nádeje ako stabilizujúceho prvku vo svojom živote, musí k nej a k svojej viere pripojiť aj podnecujúcu silu lásky. Pavol zdôraznil tento fakt, keď napísal: „Teraz však zostáva viera, nádej, láska, tieto tri; ale najväčšia z nich je láska.“ — 1. Korinťanom 13:13.

¹⁴ Silou, ktorá by nás mala podnecovať k preukazovaniu posvätnej služby, by mala byť vrúcna láska k Jehovovi, a to ako reakcia na jeho nezmernú lásku k nám. Apoštol Ján napísal: „Kto nemiluje, nespoznal Boha, lebo Boh je láska. Tak nám bola zjavená Božia láska, že Boh vyslal svojho jednosplodeného Syna do sveta, aby sme prostredníctvom neho získali život. My však milujeme, lebo on prvý miloval nás.“ (1. Jána 4:8, 9, 19) Z vďačnosti k Jehovovi by našou prvoradou túžbou nemalo byť dosiahnutie osobnej záchrany, ale túžba byť svedkom posvätenia jeho svätého mena a obhájenia jeho spravodlivej zvrchovanosti.

15. Ako naša láska k Jehovovi súvisí s otázkou jeho zvrchovanosti?

¹⁵ Jehova si želá, aby sme mu slúžili preto, lebo milujeme jeho, nie iba Raj. Biblická encyklopédia Hlbšie pochopenie Písmaa uvádza: „Jehova je hrdý na to, že jeho zvrchovanosť i podpora, ktorú jeho zvrchovanosti prejavujú tvorovia, ktorých stvoril, sú založené v prvom rade na láske. Boh túži iba po tých, ktorí milujú jeho zvrchovanosť pre jeho znamenité vlastnosti a preto, že táto zvrchovanosť je spravodlivá. Túži tiež po tých, ktorí Božej zvrchovanej vláde dávajú prednosť pred každou inou vládou. (1Ko 2:9) Nesnažia sa o nezávislosť, ale naopak, rozhodli sa, že sa podrobia Božej zvrchovanosti. Poznajú totiž Boha a jeho lásku, zmysel pre právo a múdrosť a uvedomujú si, že tieto Božie vlastnosti značne prevyšujú ich vlastnú lásku, zmysel pre právo a múdrosť. (Ža 84:10, 11)“ — Zväzok 1, strana 1082, české vydanie.

16. V akom zmysle je láska k Ježišovi podnecujúcou silou v našom živote?

¹⁶ Ako kresťania prejavujeme tiež lásku k Ježišovi, čím reagujeme na jeho lásku k nám. Pavol napísal: „Podnecuje [nás] láska, ktorú má Kristus, pretože sme usúdili, že jeden človek zomrel za všetkých; tak potom všetci zomreli; a zomrel za všetkých, aby tí, ktorí žijú, nežili už viac pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a bol vzkriesený.“ (2. Korinťanom 5:14, 15) Kristus je základom, na ktorom je postavený náš duchovný život, naša viera a naša nádej. Láska ku Kristovi Ježišovi posilňuje našu nádej a stabilizuje našu vieru najmä v čase skúšok podobných búrkam. — 1. Korinťanom 3:11; Kolosanom 1:23; 2:6, 7.

17. Akú dynamickú silu nám dáva Jehova a ako je dôležitosť tejto sily vyzdvihnutá v Skutkoch 1:8 a v Efezanom 3:16?

¹⁷ Hoci naša láska k Bohu a k jeho Synovi je hlavnou podnecujúcou silou v našom živote ako kresťanov, Jehova poskytuje aj niečo iné, čo nás pobáda ísť vpred, čo nám dodáva energiu a silu pokračovať v jeho službe. Je to jeho činná sila čiže svätý duch. Hebrejské a grécke slová prekladané ako „duch“ sa v podstate vzťahujú na dynamický pohyb vzduchu, ako je vietor. Plachetnice, na akých cestoval aj Pavol, boli na svojej ceste k cieľu závislé od tejto neviditeľnej sily vetra. Ak má naša loď viery napredovať v Jehovovej službe, potrebujeme lásku a pôsobenie Božej neviditeľnej činnej sily. — Skutky 1:8; Efezanom 3:16.

Vpred k nášmu cieľu!

18. Čo nám umožní zniesť akékoľvek skúšky našej viery v budúcnosti?

¹⁸ Skôr ako dospejeme k novému systému vecí, naša viera a láska môžu byť ešte podrobené ťažkým skúškam. Ale Jehova nám zaobstaral „istú a pevnú“ kotvu — našu nádhernú nádej. (Hebrejom 6:19; Rimanom 15:4, 13) Keď zažívame odpor alebo iné skúšky, môžeme vytrvať, ak sme bezpečne ukotvení prostredníctvom našej nádeje. Keď jedna búrka ustane, skôr ako sa priblíži ďalšia, buďme rozhodnutí upevniť si našu nádej a posilniť si vieru.

19. Ako môžeme udržiavať správny kurz lode našej viery a dostať sa do prístavu Božieho nového sveta?

¹⁹ Skôr ako sa Pavol zmienil o „kotve duše“, napísal: „Túžime však po tom, aby každý z vás prejavoval tú istú usilovnosť [„aby ste zrýchlili“, poznámka pod čiarou v Reference Bible], aby ste tak mali plnú istotu nádeje až do konca, aby ste nezleniveli, ale aby ste boli napodobňovateľmi tých, ktorí vierou a trpezlivosťou zdedia sľuby.“ (Hebrejom 6:11, 12) Pobádaní láskou k Jehovovi a k jeho Synovi a posilňovaní svätým duchom, udržiavajme správny kurz lode našej viery, až kým sa nedostaneme do prístavu Božieho sľúbeného nového sveta.

[Poznámka pod čiarou]

Na zopakovanie

◻ Aké varovanie dal Pavol, čo sa týka našej viery?

◻ Ako niektorí duchovne stroskotali a ako iní spomaľujú?

◻ Ktorú božskú vlastnosť treba pripojiť k našej viere?

◻ Čo nám umožní dostať sa do prístavu Božieho sľúbeného nového sveta?

[Obrázok na strane 16]

Loď našej viery musí byť dobre postavená, aby vydržala v búrkach života

[Obrázok na strane 17]

Naša viera by mohla stroskotať

[Obrázok na strane 18]

Nádej je kotvou v našom kresťanskom živote