2, 3. Odkiaľ sa vzal „ten zlý otrok“ a ako sa ním stal?

² Ježiš hovoril o zlom otrokovi hneď, ako sa zmienil o „vernom a rozvážnom otrokovi“. Povedal: „Keby si ten zlý otrok azda povedal vo svojom srdci: ‚Môj pán sa oneskoruje,‘ a začal by svojich spoluotrokov biť a jesť a piť s nepolepšiteľnými opilcami, pán toho otroka príde v deň, keď to nečaká, a v hodinu, ktorú nepozná, a čo najprísnejšie ho potresce a určí mu miesto s pokrytcami. Tam bude jeho plač a škrípanie zubov.“ ​(Matúš 24:48–51) Vyjadrenie „ten zlý otrok“ obracia našu pozornosť na Ježišove predchádzajúce slová o vernom a rozvážnom otrokovi. Áno, „zlý otrok“ vyšiel z radov verného otroka.a Ako sa to stalo?

4. Ako Ježiš zaobchádzal so „zlým otrokom“ a so všetkými, ktorí prejavili ducha „zlého otroka“?

⁴ Títo bývalí kresťania dostali označenie „zlý otrok“ a Ježiš ich ‚čo najprísnejšie potrestal‘. Ako? Zavrhol ich, a tým prišli aj o nebeskú nádej. No neboli ihneď zničení. Najskôr museli isté obdobie plakať a škrípať zubami ‚vonku v tme‘, mimo kresťanského zboru. (Matúš 8:12) Od toho času aj niekoľkí ďalší pomazaní prejavili podobného zlého ducha a pridali sa k „zlému otrokovi“. Ich nevernosť napodobnili tiež niektorí z „iných oviec“. (Ján 10:16) Všetci títo Kristovi nepriatelia končia v rovnakej duchovnej ‚tme vonku‘.