Otázky čitateľov
Tri evanjeliá hovoria o sťažovaní sa na to, že na Ježiša bol vyliaty drahý olej. Sťažovali sa viacerí apoštoli, alebo to bol predovšetkým Judáš?
Opis tejto udalosti nachádzame v Matúšovom, Markovom a Jánovom evanjeliu. Zdá sa, že sa sťažoval najmä Judáš a prinajmenšom niekoľkí ďalší apoštoli s ním súhlasili. Táto príhoda názorne ukazuje, prečo môžeme byť vďační za to, že máme štyri záznamy evanjelia. To, čo každý z pisateľov zapísal, bolo presné, ale nie všetci uviedli tie isté podrobnosti. Porovnávaním paralelných správ získavame plnší, detailnejší prehľad o mnohých udalostiach.
Správa v Matúšovi 26:6–13 udáva miesto — dom malomocného Šimona v Betánii —, ale nemenuje ženu, ktorá liala vonný olej na Ježišovu hlavu. Matúš uvádza: „Keď to videli učeníci, rozhorčili sa“ a sťažovali sa, že olej sa mohol draho predať a peniaze sa mohli dať chudobným.
Markova správa uvádza väčšinu detailov z Matúšovho evanjelia. Ale dodáva, že žena nádobku rozbila. Nádobka obsahovala vonný olej, „pravý nard“, taký, aký sa azda dovážal z Indie. O sťažovaní sa Marek hovorí, že „niektorí preto vyjadrili... rozhorčenie“ a „pocítili k nej veľkú nevôľu“. (Marek 14:3–9) Tieto dve správy teda ukazujú, že do sťažovania sa boli zapojení viacerí apoštoli. Ako sa však toto sťažovanie začalo?
Očitý svedok Ján doplnil podrobnosti súvisiace s touto udalosťou. Uvádza meno tej ženy — Mária, sestra Marty a Lazara. Ján udáva aj detail, ktorý môžeme považovať za doplňujúci a nie za protirečivý: „Natrela Ježišove nohy a osušila mu nohy svojimi vlasmi.“ Po zlúčení týchto správ vidíme, že Mária dala olej — a Ján potvrdzuje, že to bol „pravý nard“ — Ježišovi na hlavu i na nohy. Ján mal k Ježišovi blízky vzťah a mal sklon rozhorčiť sa, keď niekto Ježiša znevažoval. Čítame: „Judáš Iškariotský, jeden z jeho učeníkov, ktorý sa ho chystal zradiť, povedal: ‚Prečo sa ten vonný olej nepredal za tristo denárov a tie sa nedali chudobným?‘“ — Ján 12:2–8.
Pochopiteľne, Judáš bol „jeden z jeho učeníkov“, ale môžeš vycítiť Jánovo rozhorčenie, že niekto s týmto postavením mal v úmysle zradiť Ježiša. Prekladateľ Dr. C. Howard Matheny o Jánovi 12:4 poznamenal: „Prítomné príčastie ‚chystá sa‘ [alebo ‚chystal sa‘], ako aj prítomný infinitív ‚zrádzať‘ [alebo ‚chystal sa ho zradiť‘] vyjadruje priamočiare alebo pokračujúce konanie. Z toho vidieť, že Judášova zrada Ježiša nebola nejakým momentálnym skutkom vykonaným impulzívne, lebo bola zvažovaná a plánovaná v priebehu mnohých dní.“ Jánova správa nám umožňuje pochopiť, že Judáš sa nesťažoval „preto, že mu záležalo na chudobných, ale pretože bol zlodej a mal pokladničku a odnášal peniaze, ktoré do nej vkladali“.
Preto sa zdá logické, že podnet na sťažnosť dal zlodej Judáš, lebo ak by sa drahý olej predal a peniaze by sa vložili do pokladničky, ktorú nosil, mohol by ukradnúť viac. Keď už Judáš túto sťažnosť nadhodil, niektorí apoštoli azda reptali a zastávali sa tejto zdanlivo správnej veci. Hlavným podnecovateľom sťažovania sa bol však Judáš.