117. KAPITOLA
Pánova večera
MATÚŠ 26:21–29 MAREK 14:18–25 LUKÁŠ 22:19–23 JÁN 13:18–30
JEŽIŠ OZNAČÍ SVOJHO ZRADCU
ZAVÁDZA SLÁVNOSŤ NA PRIPOMIENKU SVOJEJ SMRTI
Počas tohto večera dal Ježiš svojim apoštolom poučenie o pokore, keď im umyl nohy. Teraz, očividne po pesachovej večeri, cituje Dávidove prorocké slová: „Môj blízky priateľ, ktorému som dôveroval a ktorý jedol môj chlieb, sa obrátil proti mne.“ Potom vysvetľuje: „Jeden z vás ma zradí.“ (Žalm 41:9; Ján 13:18, 21)
Apoštoli pozrú na seba a jeden po druhom sa Ježiša pýtajú: „Pane, však to nie som ja?“ Pýta sa dokonca aj Judáš Iškariotský. Peter naznačí Jánovi, ktorý je pri stole hneď vedľa Ježiša, aby sa ho na to opýtal. A tak sa Ján nakloní k Ježišovi a pýta sa ho: „Pane, kto to je?“ (Matúš 26:22; Ján 13:25)
Ježiš odpovedá: „Je to ten, ktorému podám namočený kúsok chleba.“ Namočí kúsok chleba do misy, ktorá je na stole, a podáva ho Judášovi so slovami: „Syn človeka odchádza, ako je o ňom napísané, ale beda človeku, ktorý ho zrádza! Pre toho by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“ (Ján 13:26; Matúš 26:24) Potom do Judáša vstupuje Satan. Tento muž, ktorý sa v priebehu času stal skazeným, sa teraz stáva nástrojom v rukách Satana, čiže „synom zničenia“. (Ján 6:64, 70; 12:4; 17:12)
Ježiš hovorí Judášovi: „Čo robíš, urob rýchlejšie.“ Keďže Judáš má na starosti pokladničku, ostatní apoštoli si myslia, že mu tým Ježiš chcel povedať: „‚Kúp, čo potrebujeme na sviatok,‘ alebo že má dať niečo chudobným.“ (Ján 13:27–30) Ale Judáš v skutočnosti odchádza zradiť Ježiša.
V tento večer, keď sa je pesachová večera, zavádza Ježiš úplne novú slávnosť. Berie chlieb, v modlitbe zaň poďakuje, láme ho a podáva svojim apoštolom. Hovorí: „To znamená moje telo, ktoré má byť dané za vás. Robte to na moju pamiatku.“ (Lukáš 22:19) Chlieb koluje medzi apoštolmi a každý z neho kúsok zje.
Teraz Ježiš berie pohár vína, poďakuje zaň Bohu a podáva ho apoštolom. Každý si z neho odpije. Ježiš hovorí: „Tento pohár znamená novú zmluvu potvrdenú mojou krvou, ktorá má byť vyliata za vás.“ (Lukáš 22:20)
Tak Ježiš zavádza slávnosť na pamiatku svojej smrti, ktorú si majú jeho nasledovníci pripomínať každý rok 14. nisana. Pripomenú si ňou to, čo Ježiš a jeho Otec urobili, aby ľudia, ktorí prejavujú vieru, mohli byť oslobodení z otroctva hriechu a smrti. Pesach pripomínal Židom oslobodenie z otroctva, ale táto nová slávnosť má obrátiť pozornosť na skutočné oslobodenie verného ľudstva.
Ježiš hovorí, že jeho krv „má byť vyliata za mnohých, aby im boli odpustené hriechy“. Budú k nim patriť jeho verní apoštoli a ďalší, ktorí s ním budú vládnuť v Kráľovstve jeho Otca. (Matúš 26:28, 29)