Eucharistia — čo sa skrýva za týmto obradom

ĽUDIA na celom svete sa zúčastňujú na tomto obrade pravidelne — či už niekoľkokrát ročne, týždenne, alebo dokonca denne. No tento obrad je vnímaný ako tajomstvo viery a mnohí, ktorí sa na ňom zúčastňujú, ani netvrdia, že mu rozumejú. Považuje sa za niečo sväté, dokonca zázračné.

Obrad, o ktorom hovoríme, je Eucharistia — časť katolíckej omše, keď kňaz vysloví požehnanie nad chlebom a vínom a veriaci sú vyzvaní, aby prijali Krista prostredníctvom svätého prijímania.a Pápež Benedikt XVI. povedal, že pre katolíkov je tento obrad „zhrnutím a súhrnom viery“. Nedávno cirkev slávila „Rok Eucharistie“ v rámci snahy „oživiť a posilniť vieru v Eucharistiu“.

Dokonca aj u katolíkov, ktorí majú určité pochybnosti či výhrady v súvislosti so svojou vierou, vyvoláva tento obrad silné pocity. Napríklad nedávno v jednej eseji v časopise Time jedna mladá žena, ktorá sa považuje za pokrokovú katolíčku, napísala: „Bez ohľadu na naše výhrady proti princípom katolicizmu ako cirkvi, stále lipneme k tomu, čo nás zjednocuje v katolicizme ako vo viere: k našej oddanosti sláveniu Eucharistie.“

Ale čo je vlastne Eucharistia? Vyžaduje sa od Kristových nasledovníkov, aby ju slávili? Pozrime sa najprv na to, ako tradícia Eucharistie vznikla. Potom sa zameriame na ešte dôležitejšiu otázku: Naozaj je Eucharistia v súlade so slávnosťou, ktorú zaviedol Ježiš Kristus pred takmer dvetisíc rokmi?

Eucharistia a kresťanské cirkvi

Nie je ťažké pochopiť, prečo sa Eucharistia považuje za niečo zázračné. Kľúčový moment tohto obradu prichádza počas eucharistickej modlitby. V tom momente podľa Katechizmu katolíckej cirkvi „sila slov a konania Ježiša Krista a moc Ducha Svätého sviatostne sprítomňujú“ Ježišovo telo a krv. Kňaz po tom, čo prijme z chleba a vína, vyzve veriacich, aby pristúpili k prijímaniu, čo obyčajne znamená, že jedia len chlieb, čiže hostiu.

Katolícka cirkev učí, že chlieb a víno sa zázračne premieňajú na doslovné telo a krv Krista, čo je náuka nazývaná transubstanciácia. Toto učenie sa vyvíjalo postupne, pričom toto slovo bolo prvýkrát definované a oficiálne použité v 13. storočí. V čase protestantskej reformácie boli určité aspekty katolíckej Eucharistie spochybnené. Luther odmietol náuku o transubstanciácii v prospech konsubstanciácie. Rozdiel je však nepatrný. Luther učil, že chlieb a víno nie sú premenené na Ježišovo telo a krv, ale s nimi koexistujú.

V priebehu času v denomináciách kresťanstva vzniklo rôzne ponímanie významu a spôsobu slávenia Eucharistie, ako aj toho, ako často by sa mala sláviť. Napriek tomu v celom kresťanstve tento obrad v nejakej forme pretrval ako niečo, čo má podstatný význam. Ale ako vyzerala pôvodná slávnosť, ktorú zaviedol Ježiš?

Zavedenie „Pánovej večere“

Sám Ježiš zaviedol „Pánovu večeru“ alebo Slávnosť na pamiatku svojej smrti. (1. Korinťanom 11:20, 24) Zaviedol tým však akýsi tajomný obrad, pri ktorom mali jeho učeníci skutočne jesť jeho telo a piť jeho krv?

Ježiš práve oslávil židovský Pesach a poslal preč Judáša Iškariotského, apoštola, ktorý sa ho chystal zradiť. Matúš, jeden z jedenástich prítomných apoštolov, podáva správu: „A keď ďalej jedli, Ježiš vzal chlieb, a keď vyslovil požehnanie, rozlámal ho, dával ho učeníkom a povedal: ‚Vezmite, jedzte, to znamená moje telo.‘ Vzal aj pohár, a keď poďakoval [grécky eucharistesas], dal im ho povediac: ‚Pite z neho vy všetci; lebo to znamená moju „krv zmluvy“, ktorá má byť vyliata za mnohých na odpustenie hriechov.‘“ — Matúš 26:26–28.

Pre Ježiša, rovnako ako pre všetkých Božích služobníkov, bolo vyslovenie prosby o požehnanie jedla niečím prirodzeným. (5. Mojžišova 8:10; Matúš 6:11; 14:19; 15:36; Marek 6:41; 8:6; Ján 6:11, 23; Skutky 27:35; Rimanom 14:6) Je nejaký dôvod veriť, že v tomto prípade Ježiš vzdávaním vďaky urobil aj zázrak, ktorým spôsobil, aby jeho nasledovníci doslova jedli jeho telo a pili jeho krv?

„To znamená“ alebo „to je“?

Je pravda, že v niektorých biblických prekladoch sú Ježišove slová preložené takto: „Vezmite a jedzte: toto je moje telo“ a „pite z [kalicha] všetci: toto je moja krv“. (Matúš 26:26–28, Katolícky preklad, Evanjelický preklad) A je tiež pravda, že grécke slovo estin, ktoré je formou gréckeho slovesa „byť“, má základný význam „je“. Ale toto sloveso môže mať tiež význam „znamenať“. Je zaujímavé, že v mnohých prekladoch Biblie je toto sloveso často prekladané ako „znamenať“ alebo „predstavovať“.b Ak má byť preklad tohto slova presný, musí sa prekladať podľa kontextu. Napríklad v Matúšovi 12:7 je slovo estin v mnohých biblických prekladoch preložené ako „znamená“: „Keby ste vedeli, čo to znamená [grécky estin]: ‚Milosrdenstvo chcem, a nie obetu,‘ neboli by ste odsúdili nevinných.“ — KP, EP.

V tomto ohľade sa mnohí uznávaní biblickí učenci zhodujú v tom, že slovo „je“ nie je presným prekladom myšlienky, ktorú tu Ježiš vyjadril. Napríklad Jacques Dupont vzal do úvahy kultúru a spoločnosť, v ktorej Ježiš žil, a dospel k záveru, že najprirodzenejší preklad tohto verša má byť „to znamená moje telo“ alebo „to predstavuje moje telo“.

Ježiš určite nemal na mysli, aby jeho učeníci doslova jedli jeho telo a pili jeho krv. Prečo? Po potope v Noachových dňoch, keď Boh dovolil ľuďom jesť mäso zvierat, im priamo zakázal jesť krv. (1. Mojžišova 9:3, 4) Tento zákaz bol zopakovaný v mojžišovskom Zákone, ktorý Ježiš v plnej miere poslúchal. (5. Mojžišova 12:23; 1. Petra 2:22) A apoštoli boli inšpirovaní svätým duchom, aby zopakovali príkaz zdržiavať sa krvi, čím sa tento zákon stal záväzným pre všetkých kresťanov. (Skutky 15:20, 29) Zaviedol by Ježiš slávnosť, ktorá by si od jeho nasledovníkov vyžadovala, aby porušili sväté prikázanie Všemohúceho Boha? To je nemysliteľné!

Je teda jasné, že Ježiš použil chlieb a víno ako symboly. Nekvasený chlieb znamenal alebo predstavoval jeho bezhriešne telo, ktoré malo byť obetované. Červené víno predstavovalo jeho krv, ktorá mala byť vyliata „za mnohých na odpustenie hriechov“. — Matúš 26:28.

Účel Pánovej večere

Ježiš uzavrel prvé slávenie Pánovej večere týmito slovami: „Stále to robte na moju pamiatku.“ ​(Lukáš 22:19) Táto slávnosť nám teda pripomína Ježiša a úžasné veci, ktoré sa dosiahli jeho smrťou. Pripomína nám to, že Ježiš obhájil zvrchovanosť svojho Otca, Jehovu. Pripomína nám to tiež, že Ježiš ako dokonalý bezhriešny človek svojou smrťou „dal svoju dušu ako výkupné na výmenu za mnohých“. Výkupné umožňuje, aby všetci, ktorí budú prejavovať vieru v jeho obeť, boli oslobodení od hriechu a mohli získať večný život. — Matúš 20:28.

No Pánova večera je predovšetkým jedlom spoločenstva. Jeho účastníkmi sú (1) Jehova Boh, ktorý zabezpečil výkupné, (2) Ježiš Kristus, „Boží Baránok“, ktorý výkupné poskytol, a (3) Ježišovi duchovní bratia. Prijímaním chleba a vína dávajú títo Ježišovi duchovní bratia najavo, že sú plne zjednotení s Kristom. (Ján 1:29; 1. Korinťanom 10:16, 17) Dávajú tým tiež najavo, že sú zahrnutí do ‚novej zmluvy‘ ako Ježišovi učeníci pomazaní duchom. Oni budú s Kristom vládnuť v nebi ako králi a kňazi. — Lukáš 22:20; Ján 14:2, 3; Zjavenie 5:9, 10.

Kedy sa má sláviť Pamätná slávnosť? Odpoveď na túto otázku je jasná z toho, že Ježiš vybral na zavedenie tejto slávnosti konkrétny deň — Pesach. Túto slávnosť Boží ľud slávil už vyše 1 500 rokov raz ročne, 14. nisana podľa hebrejského kalendára, a pripomínal si ňou pozoruhodnú záchranu, ktorú Jehova vykonal pre svoj ľud. Je zjavné, že Ježiš svojich nasledovníkov viedol k tomu, aby si v ten istý deň pripomínali oveľa väčší skutok Božej záchrany, ktorá mala byť umožnená vďaka jeho smrti. Ježišovi praví nasledovníci preto slávia Pánovu večeru každý rok v deň, ktorý zodpovedá 14. nisanu v hebrejskom kalendári.

Robia to preto, že sa im páčia obrady? Úprimne povedané, práve to je pre mnohých príťažlivé na slávení Eucharistie. Autorka spomínanej eseji uverejnenej v časopise Time povedala: „Keď sa človek zúčastňuje na starých obradoch, ktorých sa zúčastňuje toľko ľudí, je v tom niečo, čo prináša pocit hlbokého pokoja.“ Podobne ako viacerí dnešní katolíci, aj táto autorka by bola radšej, keby sa omša konala v latinčine, tak ako to bolo v minulosti. Prečo? Napísala: „Chcem počuť omšu spievanú v jazyku, ktorému nerozumiem, lebo to, čo počujem v angličtine, sa mi až príliš často nepáči.“

Jehovovi svedkovia spolu s miliónmi ľudí, ktorí prejavujú záujem o duchovné veci, sa všade na svete tešia zo slávenia Pánovej večere vo svojom vlastnom jazyku. Tešia sa z toho, keď stále lepšie rozumejú tomu, aký význam a hodnotu má Kristova smrť. Takéto pravdy sú hodné toho, aby o nich ľudia uvažovali a hovorili po celý rok. Svedkovia zisťujú, že slávenie Pamätnej slávnosti je najlepší spôsob, ako si pripomínať hlbokú lásku Jehovu Boha a jeho Syna, Ježiša Krista. Pomáha im stále ‚rozhlasovať Pánovu smrť, dokiaľ nepríde‘. — 1. Korinťanom 11:26.

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 27]

Ako vyzerala pôvodná slávnosť, ktorú zaviedol Ježiš?

[Obrázok na strane 28]

Ježiš zaviedol Slávnosť na pamiatku svojej smrti

[Obrázok na strane 29]

Slávnosť na pamiatku smrti Ježiša Krista