Čo o tom hovorí Biblia?

Aký je kresťanský názor na omšu?

ÚPRIMNÍ katolíci súhlasia s pápežom Jánom Pavlom II., ktorý podľa novín The New York Times nedávno „znovu potvrdil, že cirkev považuje za hriech, keď katolík vynechá omšu“. Čo je vlastne omša? Zhoduje sa to, čo o nej učí cirkev, s učením Biblie?

V knihe Things Catholics Are Asked About (Otázky, ktoré dostávajú katolíci) katolícky kňaz Martin J. Scott definuje omšu nasledovne: „Omša je nekrvavá obeta Kristovho tela a krvi. Kalvária bola krvavou obetou Krista. Omša je v podstate rovnaká obeta, ako bola tá na kríži. Vôbec tu nejde o obraznú reč, metaforu ani zveličovanie.“ Ten istý kňaz tiež uviedol: „Počas omše na naše oltáre zostupuje Syn Boží a je predkladaný ako obeta Božstvu.“

Učí Biblia o omši?

Úprimní katolíci veria, že omša je založená na biblickom učení. Na dôkaz uvádzajú Ježišove slová, ktoré povedal počas slávnosti známej ako Posledná večera. Keď Ježiš dával svojim apoštolom chlieb a víno, v súvislosti s chlebom povedal: „Toto je moje telo.“ V súvislosti s vínom povedal: „Toto je moja krv.“ (Matúš 26:26–28)a Katolíci veria, že keď Ježiš vyslovil tieto slová, doslovne premenil chlieb a víno na svoje telo a krv. New Catholic Encyclopedia (1967) však upozorňuje: „Nemali by sme sa príliš spoliehať na to, že slová ‚toto je moje telo‘ a ‚toto je moja krv‘ boli mienené doslovne... Lebo v slovných spojeniach ‚žatva je koniec sveta‘ (Mt 13.39) alebo ‚ja som pravý vinič‘ (Jn 15.1) má [sloveso „byť“] význam iba znamenať či predstavovať.“ Teda aj táto všeobecne uznávaná encyklopédia pripúšťa, že slová v Matúšovi 26:26–28 nedokazujú, že chlieb a víno sa počas Poslednej večere premenili na Ježišovo doslovné telo a krv.

Niektorí si azda spomenú, že Ježiš raz povedal: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba... Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život.“ (Ján 6:51, 54) Niektorí z Ježišových poslucháčov vzali tieto slová doslovne a boli šokovaní. (Ján 6:60) Mohli by sme sa však spýtať: Premenil Ježiš pri tejto príležitosti svoje telo na chlieb? Určite nepremenil! Vyjadril sa obrazne. Prirovnal sám seba k chlebu, pretože prostredníctvom svojej obete mohol poskytnúť ľudstvu život. Ján 6:35, 40 jasne ukazuje, že spomínané jedenie a pitie sa bude vzťahovať na prejavovanie viery v Ježiša Krista.

Keďže omša patrí k hlavným obradom katolíckej cirkvi, niektorí sa azda domnievajú, že Písma ju podporujú. Ale nie je to tak. The Catholic Encyclopedia (vydanie z roku 1913) vysvetlila prečo: „Hlavným zdrojom našej náuky ... je tradícia, ktorá od najranejších čias hlása prosebnú hodnotu obety omše.“ Áno, rímskokatolícka omša je založená na tradícii, nie na Biblii.

Bez ohľadu na to, ako úprimne je táto tradícia dodržiavaná, odporuje Biblii, a preto je Bohu neprijateľná. Ježiš vyčítal náboženským vodcom svojej doby: „Zrušili ste Božie slovo pre svoje obyčaje.“ (Matúš 15:6) Keďže Ježiš si cenil Božie Slovo, preskúmajme náuku o omši vo svetle Svätého Písma.

Kristus obetovaný — ako často?

Katolícka cirkev učí, že Ježiš je obetovaný vždy, keď sa slávi omša, hoci zároveň tvrdí, že Ježiš v skutočnosti nezomiera a že obeť je nekrvavá. Súhlasí Biblia s takýmto názorom? Všimnime si, čo hovorí Hebrejom 10:12, 14: „No [Ježiš] priniesol jedinú obetu za hriechy a navždy zasadol po pravici Boha. Lebo jedinou obetou navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú.“

Úprimní katolíci však môžu namietať: ‚Nie je vari potrebné, aby sa Ježiš obetoval často? Všetci hrešíme veľakrát.‘ Odpoveď Biblie je zaznamenaná v Hebrejom 9:25, 26: „Nie žeby sa [Kristus] viac ráz obetoval ... On sa však len raz zjavil so svojou obetou na konci vekov, aby odstránil hriech.“ (Preklad Štefana Porúbčana) Pozorne si všimnite vyjadrenie: Kristus ‚sa neobetoval viac ráz‘. V liste Rimanom 5:19 apoštol Pavol vysvetľuje prečo: „Lebo ako sa neposlušnosťou jedného človeka [Adama] mnohí stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou jedného [Ježiša] sa mnohí stanú spravodlivými.“ Tak ako jeden Adamov skutok neposlušnosti spôsobil, že všetci podliehame smrti, jediný Ježišov vykupiteľský skutok položil základ na odpustenie našich hriechov teraz a na získanie večného života v budúcnosti pre nás všetkých, ktorí prejavujeme vieru v jeho obeť.

Je nejaký rozdiel v tom, či bol Ježiš obetovaný raz, alebo či je obetovaný často? Od toho závisí naše ocenenie Ježišovej obete. Je to najväčší dar, aký bol kedy daný — dar taký vzácny a taký dokonalý, že už nikdy nebude potrebné opakovať ho.

Ježišova obeť si určite zaslúži, aby sme si ju pripomínali. Ale je rozdiel medzi pripomínaním si a opakovaním nejakej udalosti. Napríklad manželská dvojica slávi výročie svadby tak, že si pripomenie deň sobáša bez toho, aby obrad opakovala. Jehovovi svedkovia každý rok slávia výročie Ježišovej smrti takým spôsobom, ako to Ježiš prikázal — „na pamiatku“, nie tak, že by ho znovu obetovali. (Lukáš 22:19) Navyše, títo kresťania sa po celý rok usilujú pestovať si vrúcny vzťah k Jehovovi Bohu prostredníctvom Ježiša Krista tým, že svoj život, skutky a presvedčenie dávajú do súladu so Svätým Písmom.

Často to znamená urobiť zmeny v spôsobe myslenia. Ale svedkovia sa tešia z poznania, že keď budú lojálne podporovať Božie Slovo, a nie ľudské tradície, budú požehnaní. A ak budú prejavovať vieru v obetovanú Ježišovu krv, ktorá bola preliata pred takmer dvetisíc rokmi raz a za všetkých, očistí ich to od každého hriechu. — 1. Jána 1:8, 9.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 26]

Omša svätého Gilesa (detail)

[Prameň ilustrácie]

Erich Lessing/​Art Resource, NY