Vplývajú Ježišove slová na tvoje modlitby?
„Keď potom Ježiš dohovoril tieto slová, zástupy žasli nad jeho spôsobom vyučovania.“ (MAT. 7:28)
1., 2. Prečo zástupy žasli nad Ježišovým spôsobom vyučovania?
SLOVÁ Božieho jednosplodeného Syna, Ježiša Krista, by sme mali prijímať a uplatňovať vo svojom živote. Nikto iný nehovoril tak ako Ježiš. Ľudia žasli nad tým, ako ich vyučoval v Kázni na vrchu! (Prečítajte Matúša 7:28, 29.)
2 Jehovov Syn nevyučoval ako znalci Písma, ktorí svoje rozvláčne prejavy zakladali na učení nedokonalých ľudí. Kristus vyučoval „ako ten, kto má moc“, lebo to, čo hovoril, pochádzalo od Boha. (Ján 12:50) Preto sa pozrime, ako by ďalšie slová z Ježišovej Kázne na vrchu mohli a mali vplývať na naše modlitby.
Nemodli sa ako pokrytci
3. Povedz podstatu Ježišových slov zapísaných v Matúšovi 6:5.
3 Modlitba je dôležitá súčasť pravého uctievania a k Jehovovi by sme sa mali modliť pravidelne. Na naše modlitby by však mali vplývať Ježišove slová z Kázne na vrchu. V nej Ježiš povedal: „Keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci; pretože sa radi modlia, stojac v synagógach a na rohoch širokých ulíc, aby ich ľudia videli. Pravdivo vám hovorím: Majú svoju plnú odmenu.“ (Mat. 6:5)
4. – 6. a) Prečo sa farizeji radi modlili, „stojac v synagógach a na rohoch širokých ulíc“? b) V akom zmysle mali takí pokrytci „svoju plnú odmenu“?
4 Ježišovi učeníci nemali pri modlitbe napodobňovať takých ‚pokrytcov‘, ako boli samoľúbi farizeji, ktorých verejné prejavy pobožnosti boli len obyčajnou pretvárkou. (Mat. 23:13–32) Títo pokrytci sa radi modlili, „stojac v synagógach a na rohoch širokých ulíc“. Prečo? „Aby ich ľudia videli.“ V prvom storočí sa Židia spoločne modlievali v čase, keď sa v chráme predkladali zápalné obete (približne o deviatej ráno a o tretej popoludní). Mnoho obyvateľov Jeruzalema sa spolu modlilo v areáli chrámu. Mimo tohto mesta sa zbožní Židia modlili dvakrát denne, „stojac v synagógach“. (Porovnaj Lukáša 18:11, 13.)
5 Keďže väčšina ľudí nebola v čase týchto modlitieb v blízkosti chrámu ani synagógy, mohli sa modliť tam, kde v tom čase práve boli. Niektorí sa snažili byť v čase modlitby „na rohoch širokých ulíc“. Chceli, „aby ich ľudia videli“, keď budú prechádzať okolo. Títo svätuškári sa ‚pod nejakou zámienkou dlho modlili‘, aby ich okoloidúci obdivovali. (Luk. 20:47) Taký postoj by sme rozhodne nemali mať.
6 Podľa Ježišových slov mali takíto pokrytci „svoju plnú odmenu“. Veľmi túžili po uznaní a pochvale od ľudí — a to bolo aj všetko, čo dostali. Bola to ich plná odmena, lebo Jehova ich pokrytecké modlitby nevypočul. Na druhej strane modlitby Ježišových pravých nasledovníkov vypočul, ako to vyplýva z Ježišovho ďalšieho výroku na túto tému:
7. Čo znamená rada modliť sa vo ‚svojej izbe‘?
7 „Ale ty, keď sa modlíš, choď do svojej izby, a keď zavrieš dvere, modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti; potom ti tvoj Otec, ktorý sa pozerá v skrytosti, odplatí.“ (Mat. 6:6) Nabádaním modliť sa vo svojej izbe za zavretými dverami Ježiš nechcel povedať, že by niekto nemohol zastupovať zbor vo verejnej modlitbe. Svojou radou chcel odradiť od takých verejných modlitieb, ktorých účelom by bolo upútať pozornosť a dosiahnuť pochvalu od druhých. Na to by sme mali pamätať, keď máme výsadu zastupovať Boží ľud vo verejnej modlitbe. Preto poslúchnime aj Ježišovo ďalšie nabádanie týkajúce sa modlitby.
8. Čomu by sme sa mali podľa Matúša 6:7 pri modlitbe vyhýbať?
8 „Keď sa modlíte, nehovorte znovu a znovu to isté, ako to robia ľudia z národov, domnievajúc sa, že budú vypočutí, lebo používajú mnoho slov.“ (Mat. 6:7) Týmito slovami sa Ježiš zmienil o ďalšom nesprávnom spôsobe, ako sa niektorí modlili — o opakovaní. Nechcel povedať, že by sme v modlitbe nikdy nemohli zopakovať úprimné prosby a slová vďaky. Večer pred svojou smrťou sa v Getsemanskej záhrade sám opakovane modlil „tými istými slovami“. (Mar. 14:32–39)
9., 10. Prečo by sme v modlitbách nemali dookola hovoriť to isté?
9 Nebolo by správne, keby sa naše modlitby podobali mechanicky odriekavaným modlitbám ‚ľudí z národov‘. Títo ľudia „znovu a znovu“ opakujú naučené frázy, ktoré obsahujú mnoho zbytočných slov. Ctitelia falošného boha Baala, ktorí vzývali meno svojho boha „od rána až do poludnia a hovorili: ‚Baal, odpovedz nám!‘“, svojimi modlitbami nič nedosiahli. (1. Kráľ. 18:26) Dnes sa milióny ľudí, ktorí odriekavajú dlhé modlitby, márne domnievajú, že „budú vypočutí“. Ale Ježiš nám pomáha pochopiť, že vyslovovať „mnoho slov“ v dlhých a mechanicky opakovaných modlitbách nemá z Jehovovho stanoviska vôbec žiadnu cenu. Ďalej Ježiš povedal:
10 „Preto ich nenapodobňujte, lebo Boh, váš Otec, vie, čo potrebujete, skôr ako ho vôbec prosíte.“ (Mat. 6:8) Mnoho židovských náboženských vodcov napodobňovalo pohanov tým, že sa modlili rozvláčne. Úprimná modlitba, ktorá obsahuje chválu, vďaku a prosebnú žiadosť, je dôležitou súčasťou pravého uctievania. (Fil. 4:6) Ale nebolo by správne, keby sme dookola hovorili to isté v domnení, že Boh potrebuje, aby sme mu opakovali, čo potrebujeme. Keď sa modlíme, mali by sme pamätať na to, že oslovujeme toho, kto ‚vie, čo potrebujeme, skôr ako ho vôbec prosíme‘.
11. Na čo by sme mali pamätať, keď máme výsadu vysloviť verejnú modlitbu?
11 Ježišove slová o neprijateľných modlitbách by nám mali pripomenúť, že na Boha neurobíme dojem nadnesenou rečou ani nadmerným počtom slov. Mali by sme si tiež uvedomiť, že účelom verejnej modlitby nie je zapôsobiť na poslucháčov ani v nich vyvolať otázku, kedy už konečne povieme „amen“. A duchu Ježišových slov v Kázni na vrchu by nezodpovedalo ani to, keby sme využívali modlitbu na zverejňovanie oznamov a na dávanie rád poslucháčom.
Ježiš nás učí, ako sa modliť
12. Ako by si vysvetlil prosbu „nech sa posvätí tvoje meno“?
12 Hoci Ježiš dôrazne upozornil svojich učeníkov, aby nezneužívali takú jedinečnú výsadu, akou je modlitba, ukázal im, ako sa modliť. (Prečítajte Matúša 6:9–13.) Vzorovú modlitbu sa nemali naučiť naspamäť a dookola ju odriekavať. Je to len vzor, ako sa máme modliť. Napríklad úvodnými slovami „náš Otče v nebesiach, nech sa posvätí tvoje meno“, Ježiš ukázal, že v našich modlitbách má byť na prvom mieste Boh. (Mat. 6:9) Je správne, že Boha oslovujeme „náš Otče“, lebo je naším Stvoriteľom, ktorý prebýva „v nebesiach“ ďaleko mimo zeme. (5. Mojž. 32:6; 2. Par. 6:21; Sk. 17:24, 28) To, že Ježiš použil množné číslo „náš“, by nám malo pripomínať, že aj naši spoluveriaci majú blízky vzťah k Bohu. Slová „nech sa posvätí tvoje meno“ sú prosbou o to, aby Jehova konal v záujme svojho posvätenia tým, že očistí svoje meno od všetkej pohany, ktorá naň bola navŕšená od vzbury v Edene. Túto modlitbu vypočuje tak, že odstráni zo zeme skazenosť, čím sa posvätí. (Ezech. 36:23)
13. a) Ako sa splní prosba „nech príde tvoje kráľovstvo“? b) Čo bude zahŕňať to, že sa na zemi bude diať Božia vôľa?
13 „Nech príde tvoje kráľovstvo. Nech sa deje tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi.“ (Mat. 6:10) V súvislosti s touto prosbou zo vzorovej modlitby by sme mali pamätať na to, že „kráľovstvo“ je nebeská mesiášska vláda v rukách Ježiša Krista a vzkriesených „svätých“. (Dan. 7:13, 14, 18; Iz. 9:6, 7) Modliť sa, nech „príde“ Božie Kráľovstvo, znamená prosiť o to, aby zasiahlo proti všetkým pozemským odporcom Božej vlády. To sa stane už čoskoro a potom už nič nebude stáť v ceste vytvoreniu celosvetového raja, v ktorom bude vládnuť spravodlivosť, pokoj a blahobyt. (Žalm 72:1–15; Dan. 2:44; 2. Petra 3:13) V nebi sa už Jehovova vôľa deje, a keď prosíme, aby sa diala aj na zemi, vyjadrujeme želanie, aby Jehova uskutočnil svoje predsavzatia s našou planétou, ku ktorým patrí aj odstránenie odporcov, tak ako to urobil v dávnych časoch. (Prečítajte Žalm 83:1, 2, 13–18.)
14. Prečo je vhodné prosiť o „náš chlieb na tento deň“?
14 „Daj nám dnes náš chlieb na tento deň.“ (Mat. 6:11; Luk. 11:3) Týmito slovami prosíme Boha o nevyhnutné jedlo „na tento deň“. Tak dávame najavo vieru v to, že Boh sa dokáže postarať o to, aby boli naše potreby každý deň uspokojené. Nie je to modlitba o zásoby na mnoho dní. Táto prosba o zabezpečenie potrieb na jeden deň nám môže pripomenúť Boží príkaz, podľa ktorého si Izraeliti mali zbierať mannu „deň za dňom... svoje množstvo“. (2. Mojž. 16:4)
15. Vysvetli, čo sa myslí prosbou „odpusť nám naše dlhy, ako aj my odpúšťame svojim dlžníkom“.
15 Ďalšia prosba zo vzorovej modlitby obracia pozornosť na to, čo máme robiť my. Ježiš povedal: „Odpusť nám naše dlhy, ako aj my odpúšťame svojim dlžníkom.“ (Mat. 6:12) Z Lukášovho evanjelia sa dozvedáme, že tieto „dlhy“ sú „hriechy“. (Luk. 11:4) Odpustenie od Jehovu môžeme očakávať len v tom prípade, ak sme už my sami ‚odpustili‘ ľuďom, ktorí proti nám zhrešili. (Prečítajte Matúša 6:14, 15.) Druhým by sme mali odpúšťať ochotne. (Ef. 4:32; Kol. 3:13)
16. Ako máme rozumieť prosbám „nepriveď nás do pokušenia“ a „osloboď nás od toho zlého“?
16 „Nepriveď nás do pokušenia, ale osloboď nás od toho zlého.“ (Mat. 6:13) Ako máme rozumieť týmto dvom súvisiacim prosbám z Ježišovej vzorovej modlitby? Jedno je isté: Jehova nás nepokúša, aby sme sa dopustili hriechu. (Prečítajte Jakuba 1:13.) ‚Pokušiteľom‘ je v skutočnosti ‚ten zlý‘, Satan. (Mat. 4:3) Ale v Biblii sa niekedy o Bohu hovorí, akoby niečo robil, hoci to iba pripúšťa. (Rút 1:20, 21; Kaz. 11:5) A tak slová „nepriveď nás do pokušenia“ sú prosbou o to, aby Jehova nedovolil, aby sme podľahli, keď sme v pokušení neposlúchnuť ho. A napokon, keď sa modlíme „osloboď nás od toho zlého“, prosíme o to, aby Jehova nedovolil Satanovi zvíťaziť nad nami. A môžeme si byť istí, že ‚Boh nepripustí, aby sme boli pokúšaní nad to, čo môžeme zniesť‘. (Prečítajte 1. Korinťanom 10:13.)
‚Stále proste, hľadajte, klopte‘
17., 18. Čo znamená ‚stále prosiť, hľadať a klopať‘?
17 Apoštol Pavol nabádal spoluveriacich: „Vytrvávajte v modlitbe.“ (Rim. 12:12) Ježiš vyjadril mocnú myšlienku v tom istom duchu, keď povedal: „Stále proste, a bude vám dané; stále hľadajte, a nájdete; stále klopte, a otvoria vám. Lebo každý, kto prosí, dostáva, a každý, kto hľadá, nachádza, a každému, kto klope, otvoria.“ (Mat. 7:7, 8) ‚Stále prosiť‘ o čokoľvek, čo je v súlade s Božou vôľou, je správne. Podobnú myšlienku ako Ježiš vyjadril aj apoštol Ján: „Toto je tá dôvera, ktorú máme v [Boha], že nás počuje, nech prosíme o čokoľvek podľa jeho vôle.“ (1. Jána 5:14)
18 Ježišova rada „stále proste a... stále hľadajte“ znamená, že sa máme modliť úpenlivo a vytrvalo. ‚Stále klopať‘ je tiež nevyhnutné, aby sme mohli vojsť do Kráľovstva a tešiť sa z jeho požehnaní. Ale môžeme mať istotu, že Boh vypočuje naše modlitby? Môžeme, ak sme Jehovovi verní, lebo Kristus povedal: „Každý, kto prosí, dostáva, a každý, kto hľadá, nachádza, a každému, kto klope, otvoria.“ Mnoho skúseností Jehovových služobníkov svedčí o tom, že Jehova je skutočne ‚Ten, ktorý vypočúva modlitbu‘. (Žalm 65:2)
19., 20. V čom sa podľa Ježišových slov zapísaných v Matúšovi 7:9–11 Jehova podobá láskavému otcovi?
19 Ježiš prirovnal Boha k láskavému otcovi, ktorý poskytuje svojim deťom dobré veci. Predstav si, že by si na vlastné uši počul, ako Ježiš v Kázni na vrchu povedal: „Je medzi vami taký človek, ktorý by synovi, keď ho prosí o chlieb — podal kameň? Alebo keď ho poprosí o rybu — či mu vari podá hada? Preto ak vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo viac váš Otec, ktorý je v nebesiach, dá dobré veci tým, ktorí ho prosia?“ (Mat. 7:9–11)
20 Hoci ľudský otec je pre zdedený hriech v určitom zmysle ‚zlý‘, prirodzene prejavuje lásku svojim deťom. Nepodviedol by svoje dieťa, ale snažil by sa mu dať „dobré dary“. Podobný postoj má k nám aj náš láskavý nebeský Otec, Jehova, ktorý nám dáva „dobré veci“, napríklad svätého ducha. (Luk. 11:13) Tento duch nás môže posilňovať, aby sme mohli Jehovovi, Darcovi ‚všetkého dobrého, čo dostaneme, a každého dokonalého daru‘, preukazovať prijateľnú službu. (Jak. 1:17)
Ďalej čerpaj úžitok z Ježišových slov
21., 22. Čím je Kázeň na vrchu pozoruhodná a aké pocity v tebe vyvoláva?
21 Kázeň na vrchu je skutočne najvýznamnejší prejav, aký kedy na zemi odznel. Je pozoruhodný svojím duchovným obsahom a výstižnosťou. Myšlienky z Kázne na vrchu rozobraté v tejto sérii článkov nám ukazujú, aký veľký úžitok môžeme mať z uplatňovania rád, ktoré táto kázeň obsahuje. Tieto Ježišove slová môžu už dnes skvalitniť náš život a môžu nám dať nádej na šťastnú budúcnosť.
22 V týchto článkoch sme preskúmali len niekoľko duchovných klenotov z Ježišovej Kázne na vrchu. Neprekvapuje nás, že ľudia, ktorí ju počuli, „žasli nad [Ježišovým] spôsobom vyučovania“. (Mat. 7:28) Určite aj my tak zareagujeme, keď si budeme napĺňať myseľ a srdce týmito, ako aj ďalšími nesmierne cennými slovami Najväčšieho Učiteľa, Ježiša Krista.
Ako by si odpovedal?
• Čo Ježiš povedal o pokryteckých modlitbách?
• Prečo by sme sa mali vyhýbať mechanickému opakovaniu fráz v modlitbách?
• Aké prosby obsahuje Ježišova vzorová modlitba?
• Ako môžeme ‚stále prosiť, hľadať a klopať‘?
[Obrázok na strane 15]
Ježiš odsúdil pokrytcov, ktorí sa modlili len preto, aby ich ľudia videli a počuli
[Obrázok na strane 17]
Vieš, prečo je vhodné modliť sa o chlieb na každý deň?