Boh, ktorý je „ochotný odpúšťať“

1. – 3. a) Aké ťažké bremeno niesol žalmista Dávid a kde našiel útechu pre svoje utrápené srdce? b) Aké bremeno môžeme pociťovať následkom hriechu, ale o čom nás Jehova uisťuje?

„TOPÍM sa v záplave svojich previnení,“ napísal žalmista Dávid. „Sú ako ťažké bremeno, ktoré nedokážem uniesť. Som nevládny a úplne zdrvený.“ (Žalm 38:4, 8) Dávid vedel, aké ťažké môže byť bremeno svedomia zaťaženého vinou. Ale pre svoje utrápené srdce našiel útechu. Uvedomoval si, že hoci Jehova nenávidí hriech, nemá nenávisť voči hriešnikovi, ktorý robí úprimné pokánie a opustí svoje hriešne konanie. Dávid s úplnou dôverou v Jehovovu ochotu prejaviť kajúcnikom milosrdenstvo povedal: „Jehova, ty si... ochotný odpúšťať.“ (Žalm 86:5)

² Keď zhrešíme, aj my môžeme pociťovať ťaživé bremeno nečistého svedomia. Takéto výčitky svedomia sú však užitočné. Môžu nás podnietiť, aby sme urobili potrebné kroky na nápravu svojich chýb. Existuje však nebezpečenstvo, že by nás pocity viny úplne zdrvili. Naše neľútostné srdce by nám mohlo tvrdiť, že Jehova nám neodpustí, nech je naše pokánie akékoľvek hlboké. Ak nás pocity viny pohltia, Satan sa môže snažiť o to, aby sme sa vzdali, aby sme si mysleli, že Jehova nás považuje za bezcenných, nehodných slúžiť mu. (2. Korinťanom 2:5–11)

³ Pozerá sa Jehova na nás takto? Vôbec nie! Odpustenie je jedným z prejavov Jehovovej veľkej lásky. Boh nás vo svojom Slove uisťuje, že keď prejavujeme skutočné, úprimné pokánie, je ochotný odpustiť nám. (Príslovia 28:13) Aby sa nám nestalo, že Jehovovo odpustenie budeme považovať za nedosiahnuteľné, preskúmajme, prečo a ako Jehova odpúšťa.

 4. Na čo Jehova pamätá v súvislosti s našou podstatou a ako to ovplyvňuje spôsob, akým s nami zaobchádza?

⁴ Jehova si uvedomuje naše obmedzenia. „Dobre vie, ako sme vytvorení, pamätá, že sme prach,“ hovorí Žalm 103:14. Boh nezabúda, že sme vytvorení z prachu a že následkom nedokonalosti máme chyby a slabosti. Slová, že Jehova vie, „ako sme vytvorení“ a „že sme prach“, nám pripomínajú, že Biblia prirovnáva Jehovu k hrnčiarovi a nás k hlineným nádobám, ktoré tvorí. (Jeremiáš 18:2–6) Veľký Hrnčiar upravuje spôsob, akým s nami zaobchádza, podľa krehkosti našej hriešnej podstaty a podľa toho, ako reagujeme či nereagujeme na jeho vedenie.

 5. Ako list Rimanom opisuje silné zovretie hriechu?

⁵ Jehova chápe, aký silný je hriech. Jeho Slovo opisuje hriech ako mocnú silu, ktorá drží človeka v smrteľnom zovretí. Aké silné je zovretie hriechu? V liste Rimanom apoštol Pavol vysvetľuje: „Podliehame hriechu“, tak ako vojaci podliehajú svojmu veliteľovi (Rimanom 3:9); hriech „vládne“ nad ľudstvom ako kráľ (Rimanom 5:21); je v nás (Rimanom 7:17, 20); „zákon hriechu“ v nás stále pôsobí a snaží sa ovládnuť naše správanie. (Rimanom 7:23, 25) Akú veľkú moc má hriech nad naším padlým telom! (Rimanom 7:21, 24)

6., 7. a) Ako sa Jehova pozerá na tých, ktorí sa usilujú o jeho milosrdenstvo s kajúcnym srdcom? b) Prečo by sme nemali automaticky počítať s Božím milosrdenstvom?

⁶ Teda Jehova vie, že nedokážeme byť dokonale poslušní, nech sa o to akokoľvek snažíme. S láskou nás uisťuje, že keď sa s kajúcnym srdcom usilujeme o jeho milosrdenstvo, odpustí nám. Žalm 51:17 hovorí: „Obeť, ktorá sa páči Bohu, je skrúšený duch. Zdrveným a skľúčeným srdcom, Bože, nepohrdneš.“ Jehova nikdy neodmietne srdce, ktoré je „zdrvené a skľúčené“ ťarchou viny.

⁷ Znamená to, že s Božím milosrdenstvom môžeme automaticky počítať a svoju hriešnosť môžeme využívať na ospravedlnenie hriechu? Určite nie. Jehova nepodlieha sentimentalite. Jeho milosrdenstvo má hranice. Rozhodne neodpustí tým, ktorí zatvrdilo a vedome hrešia a neprejavujú žiadne pokánie. (Hebrejom 10:26) Na druhej strane, keď Jehova vidí kajúcne srdce, je ochotný odpustiť. Zamyslime sa teraz nad niektorými živými slovnými obrazmi, ktorými Biblia opisuje túto nádhernú črtu Jehovovej lásky.

 8. Čo v podstate robí Jehova, keď odpúšťa naše hriechy, a o čom nás to uisťuje?

⁸ Kajúcny Dávid povedal: „Nakoniec som ti vyznal svoj hriech a netajil som svoju vinu... Ty si ma zbavil viny za moje hriechy.“ (Žalm 32:5) Pôvodné hebrejské slovo pre „zbaviť“, ktoré je tu použité, v podstate znamená „zdvihnúť“ alebo „niesť“. V tomto kontexte to znamená zobrať „vinu, zlo, priestupok“ preč. Teda Jehova akoby zdvihol Dávidove hriechy a odniesol ich preč. To nepochybne utíšilo Dávidove pocity viny. (Žalm 32:3) Aj my môžeme mať úplnú istotu, že Boh odnáša preč hriechy tých, čo sa na základe viery v Ježišovu výkupnú obeť usilujú o jeho odpustenie. (Matúš 20:28)

 9. Ako ďaleko od nás Jehova vzďaľuje naše hriechy?

⁹ Dávid opísal Jehovovo odpúšťanie aj inými živými slovami: „Ako ďaleko je východ od západu, tak od nás vzďaľuje naše priestupky.“ (Žalm 103:12) Ako ďaleko je východ od západu? V určitom zmysle je východ vždy na najvzdialenejšom bode od západu. Tieto dva body sa nikdy nestretnú. Jeden učenec uvádza, že tento výraz znamená „čo najďalej; tak ďaleko, ako si len vieme predstaviť“. Jehova podnietil Dávida napísať tieto slová, aby nám ukázal, že keď nám odpúšťa, vzďaľuje od nás naše hriechy tak ďaleko, ako si len vieme predstaviť.

10. Prečo by sme nemali mať pocit, že aj keď nám Jehova odpúšťa hriechy, škvrny týchto hriechov budeme niesť po zvyšok svojho života?

¹⁰ Snažil si sa niekedy odstrániť zo svetlého oblečenia nejakú škvrnu? Napriek tvojej veľkej snahe škvrna možno zostala viditeľná. Všimni si, ako Jehova opisuje svoju schopnosť odpúšťať: „Hoci sú vaše hriechy ako šarlát, budú vybielené ako sneh, hoci sú krvavočervené [alebo „červené ako karmazín“, pozn. pod čiarou], budú biele ako vlna.“ (Izaiáš 1:18) Slovo „šarlát“ označuje jasnočervenú farbu.a „Karmazín“ bol jednou z najsýtejších farieb na farbených látkach. (Náhum 2:3) Vlastným úsilím nedokážeme škvrnu hriechu nikdy odstrániť. Ale Jehova dokáže hriechy, ktoré sú ako šarlát a karmazín, vybieliť tak, aby boli ako sneh alebo nefarbená vlna. Keď nám Jehova odpúšťa hriechy, nemusíme mať pocit, že škvrny takých hriechov budeme niesť po zvyšok svojho života.

11. V akom zmysle Jehova hádže naše hriechy za seba?

¹¹ V dojímavej ďakovnej piesni, ktorú zložil Ezechiáš po tom, čo bol ušetrený od smrteľnej choroby, povedal tento kráľ Jehovovi: „Všetky moje hriechy si zahodil za chrbát.“ (Izaiáš 38:17) Jehova je tu zobrazený, ako berie hriechy kajúcneho hriešnika a hádže ich za seba, kde ich nemôže ani vidieť, ani sa nimi zaoberať. Podľa jednej publikácie možno túto myšlienku vyjadriť aj takto: „Urobil si [moje hriechy] takými, akoby sa ani nestali.“ Nie je to upokojujúca predstava?

12. Ako prorok Micheáš ukázal, že keď nám Jehova odpúšťa, zbavuje nás našich hriechov natrvalo?

¹² Prorok Micheáš v sľube o obnove vyjadril presvedčenie, že Jehova odpustí svojmu kajúcnemu ľudu: „Kto je Boh ako ty, ktorý... prehliada priestupok ostatku svojho ľudu?... Všetky naše hriechy hodíš do hlbín mora.“ (Micheáš 7:18, 19) Predstav si, čo tieto slová znamenali pre ľudí, ktorí žili v biblických časoch. Bola nejaká pravdepodobnosť, že to, čo bolo hodené „do hlbín mora“, sa znova objaví? Micheášove slová teda ukazujú, že keď nám Jehova odpúšťa, natrvalo nás zbavuje našich hriechov.

13. Čo znamenajú Ježišove slová „odpusť nám naše dlhy“?

¹³ Ježiš znázornil Jehovovo odpúšťanie na vzťahu medzi veriteľmi a dlžníkmi. Nabádal nás modliť sa: „Odpusť nám naše dlhy.“ (Matúš 6:12) Ježiš teda prirovnal hriechy k dlhom. (Lukáš 11:4) Keď hrešíme, stávame sa Jehovovými „dlžníkmi“. Jedna publikácia hovorí o význame gréckeho slovesa prekladaného ako „odpúšťať“ toto: „Upustiť od dlhu, vzdať sa ho, čiže nepožadovať jeho splatenie.“ Keď nám Jehova odpúšťa, v určitom zmysle ruší dlh, ktorý by sme inak museli vyrovnať. Pre kajúcnych hriešnikov je to veľmi utešujúce. Jehova nikdy nebude vyžadovať vyplatenie dlhu, ktorý zrušil! (Žalm 32:1, 2)

14. Aký myšlienkový obraz navodzuje vyjadrenie „vaše hriechy boli zotreté“?

¹⁴ Jehovovo odpúšťanie je ďalej opísané v Skutkoch 3:19: „Robte pokánie a obráťte sa, aby boli vaše hriechy zotreté.“ Toto posledné slovo je prekladom gréckeho slovesa, ktoré môže znamenať „vymazať... zrušiť alebo zničiť“. Podľa niektorých učencov to navodzuje predstavu vymazávania ručne napísaných písmen. Ako sa to dalo urobiť? V staroveku sa bežne používal atrament, ktorý bol vyrobený zo zmesi uhlíka, živice a vody. Krátko po použití takého atramentu mohol človek vziať vlhkú špongiu a napísané slová vymazať. To nám vykresľuje krásny obraz Jehovovho milosrdenstva. Keď nám Boh odpúšťa hriechy, je to, akoby vzal špongiu a zotrel ich.

15. Čo Jehova chce, aby sme o ňom vedeli?

¹⁵ Keď uvažujeme o týchto slovných obrazoch, nie je zrejmé, že Jehova chce, aby sme vedeli, že je naozaj pripravený odpustiť nám naše hriechy, pokiaľ u nás vidí úprimné pokánie? Nemusíme sa obávať, že by niekedy v budúcnosti tieto hriechy proti nám použil. To potvrdzuje aj ďalšia skutočnosť, ktorú Biblia odhaľuje o Jehovovom veľkom milosrdenstve: keď Jehova odpúšťa, aj zabúda.

16., 17. Čo znamená biblický výrok, že Jehova na naše hriechy zabúda, a prečo tak odpovedáš?

¹⁶ O tých, ktorí budú účastníkmi novej zmluvy, Jehova povedal: „Odpustím ich previnenie a na ich hriech si už nikdy nespomeniem.“ (Jeremiáš 31:34) Znamená to, že keď Jehova odpustí, nie je už schopný spomenúť si na hriechy? To určite nie. V Biblii sa píše o hriechoch mnohých ľudí, ktorým Jehova odpustil, vrátane Dávida. (2. Samuelova 11:1–17; 12:13) Jehova zjavne stále vie o hriechoch, ktorých sa dopustili. Záznam o ich hriechoch, ako aj o ich pokání a Božom odpustení bol uchovaný na náš úžitok. (Rimanom 15:4) Čo teda znamená biblický výrok, že Jehova si nespomenie na hriechy tých, ktorým odpustil?

¹⁷ Hebrejské sloveso prekladané ako „spomínať“ naznačuje viac ako len spomenúť si na minulosť. Príručka Theological Wordbook of the Old Testament uvádza, že k tomu patrí aj „podniknutie patričných krokov“. Teda „spomínať“ na hriechy v tomto zmysle znamená tiež podniknúť kroky proti hriešnikom. (Ozeáš 9:9) Ale keď Boh hovorí „na ich hriech si už nikdy nespomeniem“, uisťuje nás, že keď raz kajúcnym hriešnikom odpustil, v budúcnosti už nikdy pre tieto hriechy proti nim nezasiahne. (Ezechiel 18:21, 22) Jehova teda zabúda v tom zmysle, že naše hriechy opakovane nepripomína, aby nás za ne znova a znova vinil či trestal. Nie je útechou vedieť, že náš Boh odpúšťa a zabúda?

18. Prečo odpustenie neznamená, že kajúcny hriešnik je oslobodený od všetkých následkov svojho nesprávneho počínania?

¹⁸ Znamená Jehovova ochota odpustiť to, že kajúcny hriešnik je oslobodený od všetkých následkov svojho nesprávneho počínania? Nie. Nemôžeme hrešiť beztrestne. Pavol napísal: „Čo človek rozsieva, to bude aj žať.“ (Galaťanom 6:7) Niektoré následky svojich činov budeme musieť niesť. To neznamená, že Jehova nám odpustí a potom na nás privedie nejaké nešťastie. Keď vzniknú problémy, kresťan by nemal uvažovať: Jehova ma možno trestá za minulé hriechy. (Jakub 1:13) No na druhej strane Jehova nás nechráni pred všetkými následkami nášho nesprávneho konania. Rozvod, nechcené tehotenstvo, pohlavne prenášané choroby, strata dôvery či úcty – to všetko môžu byť smutné následky hriechu, ktorým sa nedá vyhnúť. Spomeň si, že hoci Jehova Dávidovi odpustil hriechy v súvislosti s Bat-Šebou a Uriášom, nechránil Dávida pred katastrofálnymi následkami, ktoré jeho konanie prinieslo. (2. Samuelova 12:9–12)

19. – 21. a) Aký úžitok mal zo zákona v 3. Mojžišovej 6:1–7 poškodený i vinník? b) Aké kroky z našej strany sa budú Jehovovi páčiť, ak sme svojimi hriechmi ublížili iným?

¹⁹ Naše hriechy môžu mať aj ďalšie následky, najmä ak sme svojím konaním ublížili iným. Zamysli sa napríklad nad tým, čo sa píše v 3. Mojžišovej 6. kapitole. Mojžišovský Zákon sa tu zaoberá situáciou, keď sa človek dopustí vážnej chyby tým, že inému Izraelitovi krádežou, vydieraním alebo podvodom niečo zoberie. Hriešnik potom svoju vinu popiera a dokonca sa opováži falošne prisahať. Je to slovo jedného človeka proti slovu druhého. Neskôr však hriešnika trápi svedomie a vyzná svoj hriech. Aby získal Božie odpustenie, musí urobiť ďalšie tri veci: vrátiť to, čo vzal, zaplatiť obeti pokutu vo výške 20 percent hodnoty ukradnutých vecí a obetovať barana ako obeť za vinu. Potom zákon hovorí: „Kňaz zaňho dosiahne zmierenie pred Jehovom a bude mu odpustené.“ (3. Mojžišova 6:1–7)

²⁰ Tento zákon bol milosrdným opatrením od Boha. Úžitok z neho mal poškodený Izraelita, ktorému bol vrátený majetok a ktorý určite pocítil veľkú úľavu, keď previnilec napokon priznal svoj hriech. Zákon zároveň priniesol úžitok tomu, koho svedomie nakoniec podnietilo priznať svoju vinu a napraviť zlo. Keby to odmietol urobiť, nezískal by u Boha odpustenie.

²¹ Hoci my nie sme pod mojžišovským Zákonom, tento Zákon nám umožňuje nahliadnuť do Jehovovej mysle, a tým aj pochopiť, ako sa Jehova pozerá na odpúšťanie. (Kolosanom 2:13, 14) Ak sme svojimi hriechmi druhým ublížili, Boh je rád, keď urobíme, čo je v našich silách, aby sme škodu napravili. (Matúš 5:23, 24) To môže znamenať, že uznáme svoj hriech, pripustíme svoju vinu a obeti sa ospravedlníme. Potom sa môžeme s prosbami obrátiť na základe Ježišovej obete na Jehovu s istotou, že nám odpustí. (Hebrejom 10:21, 22)

22. S čím môže byť spojené Jehovovo odpustenie?

²² Tak ako každý milujúci rodič, aj Jehova môže odpustenie spojiť s určitým karhaním. (Príslovia 3:11, 12) Kajúcny kresťan sa možno bude musieť vzdať svojej služby staršieho, služobného pomocníka či zvestovateľa celým časom. Stratiť na určitý čas úlohy, ktoré sme si veľmi cenili, môže byť bolestné. Takýto trest však neznamená, že Jehova nám neodpustil. Musíme pamätať na to, že naprávanie od Jehovu je dôkazom jeho lásky k nám. Prijať ho je v našom najlepšom záujme. (Hebrejom 12:5–11)

23. Prečo by sme nikdy nemali prísť k záveru, že Jehova nám nemôže odpustiť, a prečo by sme mali napodobňovať jeho ochotu odpúšťať?

²³ Akým osviežením je vedieť, že náš Boh je „ochotný odpúšťať“! Napriek chybám, ktoré sme možno urobili, by sme nikdy nemali prísť k záveru, že Jehova nám nemôže odpustiť. Ak robíme úprimné pokánie, ak sa snažíme napraviť vzniknutú škodu a vrúcne sa modlíme o odpustenie na základe Ježišovej preliatej krvi, môžeme mať úplnú istotu, že Jehova k nám bude milosrdný. (1. Jána 1:9) Napodobňujme jeho ochotu odpúšťať aj medzi sebou navzájom. Veď ak Jehova, ktorý nehreší, nám môže tak láskavo odpustiť, nemali by sme sa my, hriešni ľudia, čo najviac snažiť odpúšťať jeden druhému?