Jehova uspokojuje naše každodenné potreby

„Prestaňte byť v úzkostlivom napätí, lebo... váš Otec vie, že [tieto veci] potrebujete.“ — LUKÁŠ 12:29, 30.

 1. Ako sa Jehova stará o živočíchy?

POZOROVAL si niekedy vrabca alebo iného vtáka, ako ďobe do holej zeme? Možno si sa v duchu spýtal, čo by tam už len mohol nájsť na jedenie. Ježiš nám v Kázni na vrchu ukázal, že z toho, ako sa Jehova stará o vtáky, si môžeme vziať poučenie. Povedal: „Pozorne sledujte vtáky na nebi, lebo tie nesejú ani nežnú, ani nezhromažďujú do sýpok; a predsa ich kŕmi váš nebeský Otec. Či nemáte väčšiu cenu ako ony?“ ​(Matúš 6:26) Jehova obdivuhodným spôsobom poskytuje potravu pre každé svoje stvorenie. — Žalm 104:14, 21; 147:9.

2, 3. Aké duchovné poučenie si môžeme zobrať zo skutočnosti, že Ježiš nás učil modliť sa o každodenný chlieb?

² Ale prečo potom Ježiš zahrnul do svojej vzorovej modlitby i prosbu: „Daj nám dnes náš chlieb na tento deň“? (Matúš 6:11) Z tejto jednoduchej prosby môžeme načerpať hlboké duchovné poučenie. Po prvé, táto prosba nám pripomína, že Jehova je Veľký Darca. (Žalm 145:15, 16) Ľudia môžu sadiť a pestovať, ale iba Boh môže spôsobiť, aby niečo rástlo, duchovne i telesne. (1. Korinťanom 3:7) Teda to, čo jeme a pijeme, je dar od Boha. (Skutky 14:17) Keď ho žiadame, aby nám dal to, čo každý deň potrebujeme, ukazujeme mu, že tieto dary nepovažujeme za samozrejmosť. Ale táto prosba nás, prirodzene, nezbavuje zodpovednosti pracovať, ak môžeme. — Efezanom 4:28; 2. Tesaloničanom 3:10.

³ Po druhé, naša prosba o „chlieb na tento deň“ naznačuje, že si nemáme robiť prílišné starosti o to, čo prinesie budúcnosť. Ježiš neskôr povedal: „Nikdy nebuďte úzkostliví a nehovorte: ‚Čo máme jesť?‘ alebo ‚Čo máme piť?‘ alebo ‚Čo si oblečieme?‘ Lebo o to všetko sa dychtivo usilujú národy. Veď váš nebeský Otec vie, že to všetko potrebujete. Preto stále hľadajte najprv kráľovstvo a Jeho spravodlivosť, a toto všetko vám bude pridané. Teda nikdy nebuďte úzkostliví o nasledujúci deň, lebo nasledujúci deň bude mať svoje vlastné starosti.“ ​(Matúš 6:31–34) Modlitba o „chlieb na tento deň“ nás vedie k tomu, aby sme sa usilovali o jednoduchý život v ‚zbožnej oddanosti spolu so spokojnosťou‘. — 1. Timotejovi 6:6–8, poznámka pod čiarou v Reference Bible.

Duchovný pokrm na každý deň

 4. Ktoré udalosti zo života Ježiša a Izraelitov zdôrazňujú, že je dôležité prijímať duchovný pokrm?

⁴ Naša modlitba o chlieb na každý deň by nám tiež mala pripomínať, že denne potrebujeme aj duchovný pokrm. Napriek tomu, že Ježiš bol po dlhom pôste veľmi hladný, odolal Satanovmu pokúšaniu, aby premenil kamene na chlieb, a povedal: „Je napísané: ‚Nielen zo samého chleba bude žiť človek, ale z každého výroku, vychádzajúceho z Jehovových úst.‘“ ​(Matúš 4:4) Ježiš tu citoval proroka Mojžiša, ktorý o Jehovovi Izraelitom povedal: „Pokoril ťa teda a nechal ťa o hlade a kŕmil ťa mannou, ktorú si nepoznal ani ty ani ju nepoznali tvoji otcovia; aby ťa prinútil poznať, že človek žije nielen chlebom, ale že človek žije z každého výroku Jehovových úst.“ ​(5. Mojžišova 8:3) Keď Izraeliti dostávali od Jehovu mannu, dostávali nielen telesný pokrm, ale aj duchovné poučenie. Napríklad si mali ‚deň za dňom zobrať svoje množstvo‘. Ak nazbierali viac, ako potrebovali na ten deň, zvyšok začal zapáchať a sčervavel. (2. Mojžišova 16:4, 20) Ale to sa nestalo na šiesty deň, keď museli nazbierať dvojnásobok denného množstva, aby mali dostatok na sabat. (2. Mojžišova 16:5, 23, 24) Teda pomocou manny sa im hlboko do mysle vrylo to, že musia poslúchať a že ich život nezávisí iba od chleba, ale aj od „každého výroku Jehovových úst“.

 5. Ako nám Jehova poskytuje duchovný pokrm na každý deň?

⁵ Podobne sa i my potrebujeme denne sýtiť duchovným pokrmom, ktorý poskytuje Jehova prostredníctvom svojho Syna. Na tento účel Ježiš ustanovil „verného a rozvážneho otroka“, ktorý poskytuje „pokrm v pravý čas“ pre domácnosť viery. (Matúš 24:45) Trieda verného otroka nás nielen zásobuje hojnosťou duchovného pokrmu v podobe biblických študijných pomôcok, ale nás aj povzbudzuje, aby sme denne čítali Bibliu. (Jozua 1:8; Žalm 1:1–3) Aj my môžeme rovnako ako Ježiš dostávať duchovnú výživu, ak denne vynaložíme úsilie, aby sme sa učili Jehovovu vôľu a konali v súlade s ňou. — Ján 4:34.

Odpustenie hriechov

 6. O odpustenie akých dlhov sa máme modliť a za akých podmienok je Jehova ochotný zrušiť ich?

⁶ Ďalšia prosba vo vzorovej modlitbe znie: „Odpusť nám naše dlhy, ako aj my odpúšťame svojim dlžníkom.“ ​(Matúš 6:12) Ježiš tu nehovoril o finančných dlhoch. Mal na mysli odpustenie našich hriechov. V Lukášovom zázname vzorovej modlitby táto prosba znie: „Odpusť nám naše hriechy, lebo i my odpúšťame každému, kto je nám dlžen.“ ​(Lukáš 11:4) Preto keď hrešíme, je to, akoby sme si u Jehovu robili dlh. Ale náš milujúci Boh je pripravený ‚vytrieť‘, čiže zrušiť tento dlh, ak budeme úprimne robiť pokánie, ‚obrátime sa‘ a budeme ho prosiť, aby nám na základe viery v Kristovu výkupnú obeť odpustil. — Skutky 3:19; 10:43; 1. Timotejovi 2:5, 6.

 7. Prečo by sme sa mali o odpustenie hriechov modliť každý deň?

⁷ Na túto prosbu sa môžeme pozrieť aj inak. Hrešíme, keď zlyhávame v spĺňaní Jehovových noriem spravodlivosti. Keďže sme zdedili hriech, všetci hrešíme v slove, skutkoch i myšlienkach alebo zlyhávame v konaní toho, čo by sme mali robiť. (Kazateľ 7:20; Rimanom 3:23; Jakub 3:2; 4:17) Preto či už sme si vedomí toho, že sme počas dňa hrešili, alebo nie, potrebujeme do svojich denných modlitieb zahrnúť i prosbu o odpustenie svojich hriechov. — Žalm 19:12; 40:12.

 8. Čo by malo nasledovať po modlitbe o odpustenie hriechov a aký úžitok to prinesie?

⁸ Modlitba o odpustenie hriechov by mala nasledovať po čestnom sebaskúmaní, pokání a vyznaní svojich hriechov na základe viery vo výkupnú silu Kristovej preliatej krvi. (1. Jána 1:7–9) Ak chceme dokázať, že naša modlitba o odpustenie bola úprimná, musíme ju potvrdiť aj ‚skutkami zodpovedajúcimi pokániu‘. (Skutky 26:20) Potom môžeme mať pevnú dôveru, že Jehova je pripravený odpustiť nám naše hriechy. (Žalm 86:5; 103:8–14) Výsledkom bude neporovnateľný pokoj mysle, „Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie“ a ktorý „bude strážiť [naše] srdce a [naše] myšlienkové sily prostredníctvom Krista Ježiša“. (Filipanom 4:7) Ale z Ježišovej vzorovej modlitby sa dozvedáme ešte viac o tom, čo musíme robiť, ak chceme, aby nám boli hriechy odpustené.

Ak chceme dosiahnuť odpustenie, musíme odpúšťať

9, 10. a) Aké vysvetlenie pripojil Ježiš k vzorovej modlitbe a čo ním zdôraznil? b) Ako Ježiš ešte ukázal, že máme odpúšťať?

⁹ Je zaujímavé, že prosba „odpusť nám naše dlhy, ako aj my odpúšťame svojim dlžníkom“, je jedinou časťou vzorovej modlitby, ktorú Ježiš vysvetlil. Keď dokončil modlitbu, dodal: „Teda ak odpustíte ľuďom ich priestupky, aj váš nebeský Otec odpustí vám; ale ak neodpustíte ľuďom ich priestupky, ani váš Otec neodpustí vaše priestupky.“ ​(Matúš 6:14, 15) Ježiš tým jasne vyjadril, že Jehova nám odpustí jedine vtedy, ak my ochotne odpustíme iným. — Marek 11:25.

¹⁰ Pri inej príležitosti Ježiš vyrozprával podobenstvo, ktoré ukazovalo, že musíme odpúšťať, ak chceme, aby Jehova odpustil nám. Porozprával príbeh o kráľovi, ktorý veľkoryso jednému otrokovi zrušil obrovský dlh. Ale neskôr toho istého otroka prísne potrestal, lebo ten muž odmietol zrušiť neporovnateľne menší dlh, ktorý voči nemu mal iný otrok. Ježiš svoje podobenstvo ukončil týmito slovami: „Rovnako bude môj nebeský Otec zaobchádzať s vami, ak nebude každý zo srdca odpúšťať svojmu bratovi.“ ​(Matúš 18:23–35) Z toho plynie jasné poučenie: Dlh v podobe hriechu, ktorý Jehova odpúšťa každému z nás, je neporovnateľne väčší ako akýkoľvek priestupok, ktorého sa niekto azda dopustí voči nám. A navyše Jehova nám odpúšťa každý deň. Teda my iste môžeme odpustiť iným, keď nás niekedy urazia.

11. Akou radou apoštola Pavla sa budeme riadiť, ak chceme, aby nám Jehova odpustil, a k akým dobrým výsledkom to povedie?

¹¹ Apoštol Pavol napísal: „Staňte sa voči sebe navzájom láskavými, plnými nežného súcitu, ochotne si vzájomne odpúšťajte, podobne ako aj vám Boh ochotne odpustil prostredníctvom Krista.“ ​(Efezanom 4:32) Vzájomné odpúšťanie prispieva k pokoju medzi kresťanmi. Pavol ďalej nabádal: „Ako Boží vyvolení, svätí a milovaní, si teda oblečte nežnú náklonnosť súcitu, láskavosť, pokoru mysle, miernosť a zhovievavosť. Ďalej sa navzájom znášajte a ochotne si vzájomne odpúšťajte, ak má niekto proti inému dôvod na sťažnosť. Podobne ako Jehova ochotne odpustil vám, tak robte aj vy. Ale okrem toho všetkého si oblečte lásku, lebo je dokonalým putom jednoty.“ ​(Kolosanom 3:12–14) Toto všetko je zahrnuté v Ježišových slovách: „Odpusť nám naše dlhy, ako aj my odpúšťame svojim dlžníkom.“

Ochrana v pokušení

12, 13. a) Čo určite neznamená predposledná prosba vo vzorovej modlitbe? b) Kto je veľký Pokušiteľ a čo znamená naša prosba, aby sme neboli privedení do pokušenia?

¹² Predposledná prosba Ježišovej vzorovej modlitby znie: „Nepriveď nás do pokušenia.“ ​(Matúš 6:13) Mal tým Ježiš na mysli, že Jehovu máme prosiť, aby nás nepokúšal? Jeho slová nemôžu mať takýto zmysel, pretože učeník Jakub bol inšpirovaný napísať: „Keď je niekto v skúške, nech nehovorí: ‚Pokúša ma Boh.‘ Veď Boha nemožno pokúšať zlými vecami, ani sám nikoho nepokúša.“ ​(Jakub 1:13) A žalmista zase napísal: „Ak by si pozoroval previnenia, ó, Jah, ó, Jehova, kto by mohol obstáť?“ ​(Žalm 130:3) Jehova nečaká na každú našu chybu a určite nerobí nič pre to, aby sme sa nejakej dopustili. Čo potom znamená táto časť vzorovej modlitby?

¹³ Tým, kto sa nás snaží potknúť, ľstivými skutkami spôsobiť, aby sme padli, a dokonca nás pohltiť, je Satan Diabol. (Efezanom 6:11) Je veľký Pokušiteľ. (1. Tesaloničanom 3:5) Keď sa modlíme, aby sme neboli privedení do pokušenia, prosíme Jehovu, aby nás nenechal padnúť, keď sme v pokušení. Prosíme ho o pomoc, aby sme neboli „oklamaní Satanom“, a tak nepodľahli pokušeniam. (2. Korinťanom 2:11) Modlíme sa, aby sme zostali na „tajnom mieste Najvyššieho“ a dostávali duchovnú ochranu sľúbenú tým, ktorí vo všetkom, čo robia, uznávajú Jehovovu zvrchovanosť. — Žalm 91:1–3.

14. Akými slovami nás apoštol Pavol uisťuje, že Jehova nás neopustí, ak sa na neho obraciame, keď sme v pokušení?

¹⁴ Môžeme si byť istí, že Jehova nás nikdy neopustí, ak po tom úprimne túžime a dávame to najavo v modlitbách i konaním. Apoštol Pavol nás uisťuje: „Žiadne pokušenie vás nepostihlo, len to, ktoré je bežné u ľudí. Ale Boh je verný a nepripustí, aby ste boli pokúšaní nad to, čo môžete zniesť, ale spolu s pokušením zaobstará aj východisko, aby ste to mohli vydržať.“ — 1. Korinťanom 10:13.

„Osloboď nás od toho zlého“

15. Prečo je dnes viac než kedykoľvek predtým dôležité modliť sa o oslobodenie od toho zlého?

¹⁵ Podľa najhodnovernejších rukopisov Kresťanských gréckych Písiem Ježiš ukončil vzorovú modlitbu slovami: „Osloboď nás od toho zlého.“a (Matúš 6:13) V tomto čase konca je ochrana pred Diablom ešte potrebnejšia. Satan a jeho démoni vedú vojnu proti ostatku pomazaných kresťanov, ktorý spolu so svojimi spoločníkmi spomedzi ‚veľkého zástupu‘ ‚zachováva Božie prikázania a koná dielo vydávania svedectva pre Ježiša‘. (Zjavenie 7:9; 12:9, 17) Apoštol Peter kresťanov nabádal: „Buďte triezvi, bdejte, váš protivník, Diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by pohltil. Postavte sa však proti nemu pevní vo viere.“ ​(1. Petra 5:8, 9) Satan by chcel zastaviť naše dielo zvestovania a pomocou svojich zástupcov na zemi — či už náboženských, obchodných, alebo politických — sa nás snaží zastrašiť. Ale ak zostaneme pevní, Jehova nás oslobodí. Učeník Jakub napísal: „Podriaďte sa teda Bohu; ale vzoprite sa Diablovi, a utečie od vás.“ — Jakub 4:7.

16. Aké prostriedky má Jehova k dispozícii, aby pomohol svojim služobníkom v skúške?

¹⁶ Jehova pripustil, aby bol jeho Syn pokúšaný. Ale keď sa Ježiš vzoprel Diablovi a použil pri tom ako ochranu Božie Slovo, Jehova poslal anjelov, aby ho posilnili. (Matúš 4:1–11) Podobne Jehova používa svojich anjelov, aby pomohol nám, ak sa s dôverou modlíme a robíme ho svojím útočišťom. (Žalm 34:7; 91:9–11) Apoštol Peter napísal: „Jehova vie, ako oslobodiť zo skúšky ľudí zbožnej oddanosti, ale nespravodlivých ľudí zachovať pre deň súdu, aby boli odrezaní.“ — 2. Petra 2:9.

Úplné oslobodenie je blízko

17. Ako Ježiš určil poradie dôležitosti vo vzorovej modlitbe?

¹⁷ Vo vzorovej modlitbe Ježiš zoradil veci podľa dôležitosti. Naším prvoradým záujmom by malo byť posvätenie Jehovovho veľkého a svätého mena. Keďže nástrojom na to je mesiášske Kráľovstvo, modlíme sa, aby prišlo a zničilo všetky nedokonalé ľudské kráľovstvá, čiže vlády, a zaistilo, aby sa Božia vôľa plne diala tak v nebi, ako i na zemi. Naša nádej na večný život na rajskej zemi závisí od posvätenia Jehovovho mena a od toho, či v celom vesmíre bude uznávaná jeho spravodlivá zvrchovanosť. Keď sa pomodlíme o tieto najdôležitejšie veci, môžeme prosiť o to, čo každý deň potrebujeme, o odpustenie svojich hriechov a oslobodenie od pokušení a úskokov toho zlého, Satana Diabla.

18, 19. Ako nám Ježišova vzorová modlitba pomáha, aby sme zostali bdelí a udržali si nádej „pevne až do konca“?

¹⁸ Naše úplné oslobodenie od toho zlého a jeho skazeného systému vecí sa blíži. Satan si veľmi dobre uvedomuje, že má iba „krátky čas“ na to, aby vylial svoj „veľký hnev“ na zem, zvlášť na Jehovových verných služobníkov. (Zjavenie 12:12, 17) Ježiš v zloženom znamení „záveru systému vecí“ predpovedal vzrušujúce udalosti, z ktorých časť sa má ešte len splniť. (Matúš 24:3, 29–31) Keď uvidíme, že sa dejú, naša nádej na oslobodenie bude ešte jasnejšia. Ježiš povedal: „Keď sa to začne diať, vzpriamte sa a zodvihnite hlavy, lebo sa približuje vaše vyslobodenie.“ — Lukáš 21:25–28.

¹⁹ Stručná vzorová modlitba, ktorú Ježiš povedal svojim učeníkom, nám poskytuje v čase konca spoľahlivé vedenie v tom, o čo sa môžeme modliť. Môžeme si byť až do konca istí, že Jehova bude uspokojovať naše každodenné potreby, duchovné aj telesné. Keď sa budeme stále s bdelosťou modliť, pomôže nám to ‚až do konca pevne sa pridŕžať dôvery, ktorú sme mali na začiatku‘. — Hebrejom 3:14; 1. Petra 4:7.

[Poznámka pod čiarou]

Na zopakovanie

• Čo všetko zahŕňa naša prosba o „chlieb na tento deň“?

• Vysvetli slová modlitby „odpusť nám naše dlhy, ako aj my odpúšťame svojim dlžníkom“.

• Čo to znamená, keď Jehovu prosíme, aby nás nepriviedol do pokušenia?

• Prečo je potrebné v modlitbe prosiť Jehovu, aby ‚nás oslobodil od toho zlého‘?

[Obrázky na strane 15]

Musíme odpúšťať iným, ak chceme, aby bolo odpustené nám

[Prameň ilustrácie na strane 13]

Lydekker