3. Aké poučenie o súdení dáva Ježiš v Kázni na vrchu?

³ V ďalšej časti Kázne na vrchu sa zhromažďovali výroky o tom, že kresťania sa musia namáhať, ak chcú Ježiša nasledovať. Tu je výrok, ktorý sa zdá jednoduchý, ale odsudzuje veľmi ťažko prekonateľný sklon: „Prestaňte súdiť, aby ste neboli súdení; lebo akým súdom súdite, takým budete súdení; a akou mierou meriate, takou bude merané aj vám. Prečo sa teda pozeráš na slamku v oku svojho brata, ale nevšímaš si trám vo vlastnom oku? Teda ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Dovoľ mi vytiahnuť slamku z tvojho oka‘, keď hľa, v tvojom vlastnom oku je trám? Pokrytec! Vyber najprv trám z vlastného oka, a potom jasne uvidíš, ako vybrať slamku z oka svojho brata.“ — Matúš 7:1–5.

 5. Prečo je o toľko ľahšie vidieť chyby na iných ako na sebe?

⁵ V prvom storočí nášho letopočtu mali farizeji v dôsledku ústneho podania všeobecný sklon druhých posudzovať veľmi prísne. Každý Ježišov poslucháč, ktorý to mal vo zvyku, to mal zanechať. Je oveľa ľahšie vidieť slamku v oku druhých, ako brvno vo svojom vlastnom – lebo to uspokojuje naše ja! Ako povedal istý muž: „Veľmi rád kritizujem druhých, lebo potom sa mi zdá, že som náramne dobrý!“ Zvyk karhať druhých v nás môže vyvolať pocit cnosti, ktorá ako keby vyvažovala naše vlastné chyby, ktoré chceme utajiť. Ale keď treba usmerniť, malo by sa to robiť v duchu miernosti. Ten, kto usmerňuje, by si mal stále uvedomovať svoje vlastné chyby. — Galaťanom 6:1.