Jehova si želá, aby ľudia získali život — želáš si to aj ty?

1, 2. a) Čo sa učíme z Jonášovej reakcie na Jehovovo rozhodnutie ušetriť Ninivčanov? b) Prečo by sme mali spoznať Božie milosrdenstvo a jeho pohľad na život?

JEHOVA bol rád, ale prorok bol zachmúrený. Boh milosrdne zachoval nažive tisícky ľudí, ale Jonáš by ich pokojne nechal zomrieť! Jehova sa totiž rozhodol odpustiť hriechy a darovať život nepriateľom svojho ľudu.

² Ako vidíme z prípadu Jonáša, pre ľudí môže byť niekedy ťažké pochopiť rozsah Božej zhovievavosti a stotožniť sa s jeho záujmom o to, aby ľudia získali život. Jonášovi sa Jehovovo rozhodnutie ušetriť Ninivčanov „náramne nepáčilo, a rozpálil sa hnevom“. Je možné, že mu záležalo viac na vlastných pocitoch než na milosrdenstve a záchrane ľudských životov? Možno sa bál, že ak budú Ninivčania ušetrení, stratí tvár. (Jonáš 4:1, 10, 11) A čo my dnes, keď sa rýchlo približuje Jehovov deň súdu? Zamysli sa nad otázkami: ‚Ako si môžem ešte viac oceniť Božiu ochotu odpúšťať a ako môžem pomôcť kajúcnym hriešnikom, aby mali väčší úžitok z Jehovovho nežného záujmu? Áno, ako môžem dať najavo, že si tak ako Boh želám, aby ľudia získali život?‘

 3. Je medzi Božou spravodlivosťou a milosrdenstvom nejaký rozpor? Vysvetli to.

³ Niektorí ľudia majú pocit, že v dvanástich prorockých knihách sa takmer na každej strane píše o Božom hneve a potrestaní ľudí, teda o vykonávaní spravodlivosti. Pýtajú sa: ‚A kde je Jehovovo milosrdenstvo? Má Boh záujem o to, aby boli ľudia zachránení?‘ No Božia spravodlivosť v skutočnosti nie je v rozpore s Božím milosrdenstvom. Tieto vlastnosti takpovediac spolupracujú a obe prispievajú k záchrane ľudí. Spravodlivosť a milosrdenstvo sú dve stránky Božej dokonale vyváženej osobnosti. (Žalm 103:6; 112:4; 116:5) Keď Boh odstraňuje škody, ktoré spôsobujú zlí ľudia, prejavuje tým milosrdenstvo ľuďom, ktorí dávajú najavo správny postoj. Je to prejav jeho dokonalej spravodlivosti. Na druhej strane, ako úplne spravodlivý Boh berie vo svojom milosrdenstve do úvahy obmedzenia nedokonalých ľudí. Mohli by sme to vyjadriť takto: Trest tam, kde je to potrebné, milosrdenstvo tam, kde je to možné. V posolstvách prorokov môžeš nájsť mnohé vyjadrenia, ktoré potvrdzujú dokonalú vyváženosť týchto vlastností a ukazujú, že Boh chce, aby ľudia získali život. Preskúmajme tento námet a pouvažujme pritom, ako môžeme dnes praktickým spôsobom uplatniť to, čo sa dozvieme.

 4. Čo dokazuje, že Boh chce, aby ľudia získali život?

⁴ Hoci prorok Joel oznamoval odsudzujúce posolstvo, potvrdil tiež, že Boh „je milostivý a milosrdný, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti“. (Joel 2:13) Asi o sto rokov, v ôsmom storočí pred n. l., Micheáš vyzdvihol, ako veľmi potrebujeme Jehovovo odpustenie. Najprv položil otázku: „Kto je Boh ako ty?“ Potom opísal Jehovu slovami: „Určite sa nebude navždy držať svojho hnevu, lebo má potešenie z milujúcej láskavosti. Opäť nám prejaví milosrdenstvo.“ ​(Micheáš 7:18, 19) Ako môžeme vidieť z Jonášovej správy o Ninivčanoch, Boh je ochotný prehodnotiť svoje rozhodnutie potrestať tých, ktorí vyvolali jeho hnev, ak u nich vidí ľútosť a skutky, ktoré zodpovedajú pokániu.

 5. Ktoré prejavy Božieho milosrdenstva a túžby zachrániť ľudí ťa povzbudzujú najviac? (Pozri aj rámček „Dali sa k dispozícii“.)

⁵ Aj keď nežijeme v čase dvanástich prorokov, môžeme byť vďační za tieto správy, ktoré ukazujú, že Jehova prejavuje milosrdenstvo a túži zachrániť ľudí. Pocit vďačnosti môže posilniť tvoj vzťah k Bohu i tvoje odhodlanie pomáhať ďalším, aby získali život. Väčšina ľudí dnes nekoná správne. Sme však uistení, že Boh „si nepraje, aby bol niekto zničený, ale si praje, aby všetci dospeli k pokániu“. (2. Petra 3:9) Túto Jehovovu túžbu dokazujú aj dojímavé vyjadrenia, ktoré vyslovil Hozeáš, keď prijal svoju nevernú manželku späť. Jehova ‚prehovoril k srdcu‘ svojho ľudu. Nebol povinný odpustiť mu, ale „z vlastnej slobodnej vôle“ to urobil. (Hozeáš 1:2; 2:13, 14; 3:1–5; 14:4) Vieš, prečo je dôležité, že Boh prejavuje takýto postoj a koná týmto spôsobom? Pretože ide o život. Ďalším dôkazom Božieho milosrdenstva a túžby, aby ľudia získali život, je dielo, ktoré dnes koná kresťanský zbor a do ktorého si zapojený aj ty.

 6. Akým základným spôsobom Boh ukazuje, že túži, aby ľudia získali život?

⁶ Prečo sa zúčastňuješ na zvestovateľskej službe? Jedným z hlavných dôvodov je, aby si pomohol druhým spoznať pravého Boha. Jehova vždy dáva jasné varovanie, skôr než pristúpi k potrestaniu — to je dôležité vedieť. Je to prejav jeho milosrdného záujmu o ľudí, záujmu o to, aby nezomreli, ale aby získali život. Dvanásti proroci oznamovali ľuďom, že Boh im dáva príležitosť napraviť sa a uniknúť jeho spravodlivému hnevu. My dnes konáme niečo podobné. Ako kresťania máme výsadu oznamovať varovanie pred blížiacim sa Božím dňom pomsty. Musíme si však dávať pozor, aby sme neprejavovali pomstychtivosť tým, že by sme chceli, aby ľudia, ktorí nereagujú, „dostali, čo si zaslúžia“. Pripomínaj si, že hlásaš predovšetkým preto, aby sa aspoň niektorí mohli dostať na cestu života. — Joel 3:9–12; Sofoniáš 2:3; Matúš 7:13, 14.

 7. a) Prečo je nesmierne dôležité zúčastňovať sa na diele vydávania svedectva? b) Ako nám môže pomôcť rozjímanie o Jehovovom postoji, keď sa stretávame s ľahostajnosťou?

⁷ Vždy, keď sa delíš o biblické pravdy s ľuďmi pri dverách, v škole, na pracovisku alebo kdekoľvek inde, ponúkaš pomoc tým, ktorí naliehavo potrebujú Božie milosrdenstvo a odpustenie. (Hozeáš 11:3, 4) Je možné, že sa stretávaš s ľahostajnosťou a nezáujmom. Ak však napriek tomu vytrvávaš, napodobňuješ nášho milosrdného Boha, ktorý prostredníctvom Zechariáša svojmu spurnému ľudu povedal: „Vráťte sa, prosím, zo svojich zlých ciest a od zlého konania.“ ​(Zechariáš 1:4) Kto vie, koľko ľudí ešte zareaguje, keď im povieš o Božom milosrdenstve a ukážeš im cestu života? Snaž sa teda pamätať na to, prečo zvestuješ — že je to preto, lebo Jehova si želá, aby ľudia získali život, a určite si to želáš aj ty.

 8. Prečo je povzbudzujúce pripomínať si, ako v minulosti niektorí reagovali na Božie milosrdenstvo?

⁸ Môže ťa povzbudzovať vedomie, že takmer vždy niektorí ľudia zareagovali na Božie posolstvo. Preto sa Hozeáš mohol zmieniť o ľuďoch, ktorí pochopili, že „Jehovove cesty sú priame“. Tento prorok potom dodal: „Chodiť po nich budú spravodliví.“ ​(Hozeáš 14:9) V priebehu stáročí mnohí zareagovali na Božie pozvanie: „Vráťte sa ku mne celým svojím srdcom.“ ​(Joel 2:12) Tieto slová boli adresované ľudu, ktorý poznal Jehovu, ale svedčia aj o Božom záujme o tých, ktorí sa o ňom ešte len dozvedajú. Boh neprestal dôverovať, že ľudia sú schopní oľutovať svoje predchádzajúce konanie, kajať sa a obrátiť sa ku konaniu dobra. Ak to urobia, získajú nádej na prežitie. — 1. Timotejovi 4:16.

 9. Čo je nevyhnutné na záchranu života, ako vidíme z prípadu Ninivčanov?

⁹ Z toho, ako Jehova odpustil Ninivčanom, sa učíme ešte niečo iné. Čítame, že Ninivčania zobrali posolstvo o blížiacom sa vykonaní Božieho rozsudku vážne a „uverili Bohu“. (Jonáš 3:5) Na záchranu života bola nevyhnutná viera, nielen strach z rozsudku. Jehova úprimne túži, aby sa ľudia kajali a konali na základe viery, preto chce, aby sme zvestovali a pomáhali im správne sa rozhodnúť. K čomu to povedie? O Ninivčanoch čítame: „Pravý Boh uvidel ich diela, že sa odvrátili od svojej zlej cesty; a tak pravý Boh pocítil ľútosť nad nešťastím, o ktorom hovoril, že im ho spôsobí; a nespôsobil ho.“ ​(Jonáš 3:10) Jehovu nemožno oklamať nejakými slovami či prázdnymi gestami. Ninivčania museli prejaviť úprimnú ľútosť a dokázať ju skutkami. Boh videl, že sa skutočne zmenili a prejavili pravé pokánie spojené s vierou.

10. Uveď niektoré situácie, v ktorých dal Boh možnosť záchrany.

¹⁰ Rozhodne by sme si nemali myslieť, že z Jehovovho záujmu zachrániť ľudí mali úžitok len Ninivčania. Napríklad pri zničení Jeruzalema v roku 607 pred n. l., po prorockej službe Obadiáša, Náhuma a Habakuka, Jehova zaobstaral únik poslušnému Jeremiášovi a skupine jeho verných spoločníkov. (Jeremiáš 39:16–18) Navyše Boží proroci predpovedali, že kajúcny ostatok Židov sa vráti z Babylona a obnoví čisté uctievanie. (Micheáš 7:8–10; Sofoniáš 3:10–20) Tieto proroctvá sa významným spôsobom splnili aj v našej dobe. Po prvej svetovej vojne pomazaní kresťania, z ktorých mnohí začali zanedbávať pravé uctievanie, obnovili svoju horlivosť v službe Bohu, získali Jehovovu priazeň, a tým aj vyhliadku na život. Aj dnes sa ľudia z ‚mnohých národov pripájajú k Jehovovi‘ a získavajú vyhliadku, že prežijú blížiaci sa koniec tohto systému. (Zechariáš 2:11) Tvoja zvestovateľská služba teda nie je len prejavom poslušnosti voči príkazu, ktorý kresťania dostali. Ani nezvestuješ ľuďom iba preto, aby sa splnilo proroctvo. (Matúš 24:14; 28:19, 20) Cieľom tvojej služby je pomôcť ľuďom spoznať Jehovu, prejaviť vieru a získať život.

11, 12. Aký úžitok môžu mať z Božieho milosrdenstva tí, ktorí boli kedysi Božími ctiteľmi?

¹¹ Jehova sa zaujíma o ľudí, ktorí mu ešte neslúžia, a chce, aby získali život. No nezabúda ani na tých, ktorí mu už kedysi slúžili. Aj my by sme mali o nich prejavovať záujem a ukázať im, že chceme, aby ďalej išli po ceste života. Ako môžeme tento záujem prejaviť v praktickom ohľade?

¹² Možno vieš o niekom, kto spoznal Jehovu, prejavil vieru v neho, aktívne sa zapojil do pravého uctievania, ale v súčasnosti Jehovovi neslúži. Z posolstiev, ktoré hlásali dvanásti proroci, vidno, že Jehova bol ochotný prejaviť milosrdenstvo tým, ktorí patrili k jeho ľudu, ale prestali sa pridŕžať pravého uctievania. Aj dnes je ochotný prejaviť milosrdenstvo tým, ktorí boli odvlečení preč alebo sa od neho sami odvrátili, či skĺzli k nesprávnemu konaniu a potrebujú robiť pokánie. (Hebrejom 2:1; 3:12) Možno títo ľudia nepociťujú šťastie v živote, keď sú oddelení od Jehovu, ale môže byť pre nich ťažké vrátiť sa. Boh ich však prosí, aby sa vrátili, ako napísal jeden z jeho prorokov: „Toto povedal Jehova vojsk: ‚Vráťte sa ku mne,‘ je výrok Jehovu vojsk, ‚a ja sa vrátim k vám.‘“ ​(Zechariáš 1:3) A aké povzbudzujúce sú slová Hozeáša: „Vráť sa, ó, Izrael, k Jehovovi, svojmu Bohu, lebo si sa potkol v svojom previnení. Vezmite so sebou slová a vráťte sa k Jehovovi. Povedzte mu všetci: ‚Kiež odpustíš previnenie; a prijmi, čo je dobré.‘“ Áno, aj tí, ktorí sa dopustili vážnych hriechov, ale sa vrátili k Bohu s úprimným pokáním, mohli zažiť jeho odpustenie a úplné duchovné uzdravenie. (Hozeáš 6:1; 14:1, 2; Žalm 103:8–10) Tak to bolo za dní prorokov a rovnako je to aj dnes.

13. Prečo máme prejavovať milosrdenstvo tým, ktorým Boh odpustil?

¹³ Čo však z toho vyplýva pre kresťanov, ktorí vytrvávajú na ceste života? Ako môžeme dať najavo, že máme na druhých rovnaký pohľad ako Jehova? Boh od nás očakáva, že budeme prejavovať milosrdenstvo nielen novým, ale aj tým, ktorí na nejaký čas prestali Bohu slúžiť. Prostredníctvom Hozeáša ukazuje, čo od nás žiada: „Veď som našiel potešenie v milujúcej láskavosti, a nie v obeti.“ Ježiš Kristus tieto Hozeášove slová vyjadril takto: „Choďte teda a učte sa, čo to znamená: ‚Milosrdenstvo chcem, a nie obeť.‘“ ​(Hozeáš 6:6; Matúš 9:13) Ak si chceme zachovať dobrý vzťah k Bohu, musíme prejavovať milosrdenstvo druhým. Všimni si, ako apoštol Pavol spojil ochotu odpustiť s napodobňovaním Boha: „Staňte sa voči sebe navzájom láskavými, plnými nežného súcitu, ochotne si vzájomne odpúšťajte, podobne ako aj vám Boh ochotne odpustil prostredníctvom Krista. Staňte sa preto napodobňovateľmi Boha ako milované deti a ďalej choďte v láske.“ ​(Efezanom 4:32–5:2) Ako sa ti darí napodobňovať Boha v tomto smere?

14, 15. Za akých okolností môže byť vyskúšaná naša ochota stotožniť sa s Jehovovými prejavmi milosrdenstva?

¹⁴ Čo ak brat, ktorý vážne zhrešil, nerobí pokánie a musí byť zo zboru vylúčený? To sa stávalo aj v prvom storočí. Kresťania, ktorí sa stali nekajúcnymi hriešnikmi, museli byť vylúčení. Keď to tak bolo, kým ešte žili Ježišovi apoštoli, nie je prekvapujúce, ak sa to z času na čas stáva aj dnes. V takých prípadoch verní členovia zboru poslúchajú biblický pokyn nestýkať sa s vylúčeným. Ich vernosť Jehovovi môže previnilcovi pomôcť, aby si uvedomil závažnosť svojho zlého konania, a podnietiť ho, aby sa kajal. V Biblii čítame, že muž v Korinte, ktorý bol vylúčený, sa neskôr kajal a zmenil sa, a tak bol znovu prijatý. (1. Korinťanom 5:11–13; 2. Korinťanom 2:5–8) Ako sa pozeráš na tých, ktorí sú znovu prijatí, a ako môžeš dať najavo, že chceš, aby získali život?

¹⁵ Kajúcny previnilec môže byť zahanbený a zúfalý, a tak môže potrebovať od Boha i od svojich bratov uistenie, že ho milujú a chcú, aby získal život. Všimni si, ako nežne Boh uistil svoj staroveký ľud, ktorý prejavil ochotu kajať sa: „Ja si ťa zasnúbim vo vernosti; a určite poznáš Jehovu.“ ​(Hozeáš 2:20) Keď sa Boh takto pozerá na previnilca, ktorý sa vrátil, nemali by sme prejavovať rovnaký postoj? Tak budeme v súlade s naším Bohom, ktorého Zechariáš opísal ako Boha, ktorý ‚prejavuje milosrdenstvo‘. — Zechariáš 10:6.

16. Ako by sme mali reagovať, keď je niekto znovu prijatý do zboru?

¹⁶ Boh chce, aby ľudia získali život, a preto sa teší, keď sa hriešnik kajá alebo keď jeho služobník, ktorý bol nejaký čas nečinný, znovu prejavuje horlivosť.a (Lukáš 5:32) Keď bol spomínaný muž v Korinte znovu prijatý, Pavol nabádal členov zboru, aby mu odpustili a povzbudili ho, a tak mu dali najavo svoju lásku: „Toto pokáranie dané od väčšiny je dostatočné pre takého človeka, aby ste mu... teraz láskavo odpustili a potešili ho, aby taký človek nebol nejako pohltený svojím prílišným smútkom. Preto vás nabádam, aby ste mu potvrdili svoju lásku.“ ​(2. Korinťanom 2:6–8) Pamätaj, čo Jehova povedal o bývalých hriešnikoch prostredníctvom Hozeáša: „Uzdravím ich neveru. Budem ich milovať z vlastnej slobodnej vôle.“ ​(Hozeáš 14:4) Budeš napodobňovať Jehovu s radosťou, že môžeš prispieť k takémuto uzdraveniu ľudí, a tým aj k tomu, aby neskôr získali večný život?

17, 18. Ako môžeme láskyplne pomáhať ľuďom, ktorí sa vrátili k Jehovovi, i príbuzným niekoho, kto bol zo zboru vylúčený?

¹⁷ Jehova jasne ukazuje, že s tými, ktorí sa k nemu vracajú, zaobchádza dôstojne, prijíma ich späť a plne ich zahŕňa láskou, podobne ako Hozeáš ochotne prijal späť svoju manželku, ktorá mu bola predtým neverná. O tom, ako v minulosti zaobchádzal so svojimi služobníkmi, hovorí: „[Stal] som sa pre nich... ako tí, ktorí zdvíhajú jarmo na ich čeľustiach, a jemne som každému prinášal jedlo.“ ​(Hozeáš 11:4) S akou láskou a nehou Jehova priťahuje k sebe tých, ktorí sú ochotní vrátiť sa k nemu! Môžeme ho napodobňovať tak, že nebudeme tvrdí ani chladní voči spoluveriacemu, ktorý prejavil zbožný zármutok a pravé pokánie. Keď už bol znovu prijatý do zboru, nemali by sme prejavovať voči nemu nevôľu ani zaujatosť pre jeho predošlé chyby, ale vždy, keď to potrebuje, mali by sme s ním hovoriť utešujúco. — 1. Tesaloničanom 5:14.

¹⁸ Vedel by si povedať, akými ďalšími spôsobmi môžeme napodobňovať Jehovu, ak je niekto vylúčený zo zboru? Mohli by sme pomôcť členom jeho rodiny, ktorí zostali verní, či už je to jeho manželský partner, alebo deti? Možno je pre nich náročné ďalej chodiť na zhromaždenia a do služby. Poskytneme im oporu, ktorú akiste potrebujú? Nežné milosrdenstvo môžeme verným príbuzným vylúčeného prejaviť aj tak, že im povieme ‚dobré a utešujúce slová‘, ktoré môžu viesť k povzbudzujúcemu rozhovoru. (Zechariáš 1:13) Na takýto rozhovor je mnoho príležitostí pred zhromaždením i po ňom, pri spoločnej zvestovateľskej službe, ako aj pri iných príležitostiach. Sú to naši spolupracovníci, milovaní členovia nášho zboru, ktorí by sa nemali cítiť odstrčení ani izolovaní. V niektorých prípadoch sa snažia ďalej slúžiť Jehovovi len deti vylúčených rodičov. Úprimne túžime, aby získali život. Ako im to môžeme dať najavo?

19. Akú duchovnú pomoc poskytol Sofoniáš Joziášovi, ktorý bol vlastne „chlapcom bez otca“?

¹⁹ Sofoniáš, ktorý slúžil v polovici siedmeho storočia pred n. l., nám dal príklad v poskytovaní pomoci „chlapcovi bez otca“. Tento prorok možno patril do judskej kráľovskej rodiny, teda bol vzdialeným príbuzným kráľa Joziáša. Joziáš bol dosadený na trón, keď mal len osem rokov, pretože jeho otca zavraždili. Stál pred náročnou úlohou, lebo národ bol zapletený do modlárstva a ohavných praktík. (Sofoniáš 3:1–7) Mladý Joziáš, ktorý stratil otca, potreboval dobré vedenie a spoľahlivé rady, aby mohol vládnuť nad týmto spurným národom. Jehova mu poskytol múdre vedenie prostredníctvom Jeremiáša a Sofoniáša, ako sme už spomínali v 3. a 5. kapitole tejto knihy. Je zaujímavé, že hoci Jehova prostredníctvom svojho proroka Sofoniáša hovoril proti judským „kniežatám“, nekritizoval samotného kráľa. (Sofoniáš 1:8; 3:3) To môže naznačovať, že mladý kráľ Joziáš už dal nejakým spôsobom najavo záujem o čisté uctievanie. Výstrahy tohto proroka nepochybne posilnili Joziášovo odhodlanie očistiť Judsko od nečistého spôsobu uctievania.

20. Ako môže byť pre mladých „bez otca“ užitočné, ak majú v zbore niekoho, kto im pomáha?

²⁰ Sofoniášov záujem o Joziáša nám ukazuje, že Jehova sa zaujíma o zraniteľných mladých, ktorí potrebujú pomoc, napríklad keď sú ich rodičia vylúčení. Hozeáš vyhlásil: „[Božím] prostredníctvom sa prejavuje milosrdenstvo chlapcovi bez otca.“ ​(Hozeáš 14:3) Poznáš nejakých chlapcov alebo dievčatá „bez otca“, ktorí potrebujú, aby sa ich niekto ujal a poskytoval im duchovnú i praktickú pomoc? Možno sú v duchovnom ohľade sirotami, sú vychovávaní len jedným rodičom alebo slúžia Jehovovi bez podpory rodiny. To, do akej miery zostávajú spojení so zborom a duchovne napredujú, veľmi často závisí od toho, či majú niekoho, kto im duchovne pomáha. Z mnohých „chlapcov bez otca“ už vyrástli vyrovnaní duchovní ľudia, keď o nich zrelí kresťania v zbore prejavovali láskyplný záujem. — Žalm 82:3.

21. Akú pomoc môžu zrelí kresťania poskytnúť mladým?

²¹ Aj pre osamelé matky môže byť pomocou, ak zrelí kresťania prejavujú záujem o ich deti. (Jakub 1:27) Ak dozorcovia a iní rešpektujú ich postavenie hlavy rodiny a dávajú si pozor, aby sa správali vhodne, môžu byť pre takto znevýhodnené rodiny duchovnou oporou. Možno by si mohol so svojím manželským partnerom či s rodinou stráviť nejaký čas s niektorým chlapcom či dievčaťom bez otca. Mohol by si prejaviť záujem o mladých, ktorí pociťujú osamelosť? Možno sa potrebujú porozprávať s niekým, komu by mohli dôverovať a kto im prejaví pochopenie. Môžeš im dať na to príležitosť, keď s nimi pôjdeš do zvestovateľskej služby. Zrejme si dosť zaneprázdnený, a preto pravidelné poskytovanie pomoci niekomu z mladých počas dlhšieho obdobia môže byť ‚skúškou pravosti tvojej lásky‘. (2. Korinťanom 8:8) Svojím úsilím však dáš najavo záujem o to, aby aj iní získali život.

22. Ako na teba pôsobí Jehovov záujem o to, aby ľudia získali život?

²² Je veľmi povzbudzujúce uvažovať o Božom záujme o ľudí a o jeho túžbe pomôcť im, aby získali večný život! Jehova je radšej, keď môže prejaviť náklonnosť spravodlivým ľuďom, ktorí ho milujú, a umožniť im získať život, než keď musí prejaviť neľúbosť voči tým, ktorí sa nechcú napraviť, a tým vlastne odmietajú večný život. Zatiaľ čo túžobne očakávame Jehovov deň, napodobňujme nášho Boha tak, že budeme pomáhať druhým dostať sa na cestu života.