Podnecuje ťa ku konaniu to isté, čo Ježiša?

„Videl veľký zástup, prišlo mu ich však ľúto, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť.“ — MAREK 6:34.

 1. Prečo neprekvapuje, že niektorí ľudia prejavujú obdivuhodné vlastnosti?

V PRIEBEHU dejín prejavovali mnohí ľudia obdivuhodné vlastnosti. Určite vieš prečo. Jehova Boh má a prejavuje lásku, láskavosť, štedrosť a iné vlastnosti, ktoré si ceníme. Ľudia boli stvorení na Boží obraz. A tak je pochopiteľné, že mnohí prejavujú istú mieru lásky, láskavosti, súcitu a iných božských vlastností a že väčšina sa riadi do určitej miery svedomím. (1. Mojžišova 1:26; Rimanom 2:14, 15) Možno si však uvedomuješ, že niektorí prejavujú tieto vlastnosti ľahšie ako iní.

 2. Aké dobré skutky konajú niektorí ľudia, pričom si azda myslia, že napodobňujú Krista?

² Pravdepodobne poznáš mužov a ženy, ktorí často navštevujú chorých alebo im pomáhajú, ktorí prejavujú súcit k handicapovaným alebo štedro dávajú chudobným. Spomeň si aj na ľudí, ktorých súcit podnecuje, aby trávili svoj život prácou v kolóniách malomocných alebo v sirotincoch, na tých, ktorí dobrovoľne pracujú v nemocniciach a hospicoch, alebo na ľudí, ktorí sa snažia pomáhať bezdomovcom či utečencom. Niektorí z nich si pravdepodobne myslia, že napodobňujú Ježiša, ktorý dal kresťanom vzor. V evanjeliách čítame, že Kristus uzdravoval chorých a sýtil hladných. (Marek 1:34; 8:1–9; Lukáš 4:40) Ježišove prejavy lásky, nežnosti a súcitu sú prejavmi „Kristovej mysle“ a Ježiš tým napodobňoval svojho nebeského Otca. — 1. Korinťanom 2:16.

 3. Ak máme mať vyrovnaný názor na Ježišove dobré skutky, nad čím sa musíme zamyslieť?

³ Všimol si si však, že mnohí z tých, na ktorých zapôsobila Ježišova láska a súcit, dnes prehliadajú jeden kľúčový prejav Kristovej mysle? Lepšie to pochopíme, ak pozorne pouvažujeme o 6. kapitole Marka. Tu čítame, že ľudia prinášali k Ježišovi chorých, aby ich uzdravoval. Z kontextu sa tiež dozvedáme, že keď Ježiš videl tisíce ľudí, ktorí za ním prišli, že sú vyhladnutí, zázračne ich nasýtil. (Marek 6:35–44, 54–56) Uzdravovanie chorých a nasycovanie hladných boli krásne prejavy láskyplného súcitu. Ale bol to hlavný spôsob, ako Ježiš pomáhal druhým? A ako môžeme najlepšie napodobňovať jeho dokonalý príklad lásky, láskavosti a súcitu, tak ako on napodobňoval Jehovu?

Podnecovaný reagovať na duchovné potreby

 4. Za akých okolností sa odohrala príhoda zaznamenaná v Markovi 6:30–34?

⁴ Ježiš pociťoval ľútosť k ľuďom okolo seba hlavne pre ich duchovné potreby. Tieto potreby boli najdôležitejšie, dôležitejšie ako telesné potreby. Všimnime si správu v Markovi 6:30–34. Príhoda, ktorá je tu zaznamenaná, sa udiala na brehu Galilejského mora krátko pred Pesachom v roku 32 n. l. Apoštoli boli vzrušení, a mali byť prečo. Práve sa vrátili z dlhej cesty späť k Ježišovi a nepochybne sa nemohli dočkať, kedy mu porozprávajú svoje skúsenosti. No tam sa zhromaždil zástup. Bol taký veľký, že Ježiš a jeho apoštoli nemohli ani jesť, ani odpočívať. Ježiš povedal apoštolom: „Poďte na osamelé miesto a trochu si odpočiňte.“ ​(Marek 6:31) Nastúpili na čln, pravdepodobne blízko Kafarnaumu, a plavili sa po Galilejskom mori na nejaké tiché miesto. Ale zástup utekal popri brehu a prišiel tam skôr ako čln. Ako reagoval Ježiš? Bol nahnevaný, že títo ľudia rušia jeho súkromie? Nie!

 5. Čo Ježiš cítil voči zástupom, ktoré k nemu prišli, a ako na to reagoval?

⁵ Ježišovo srdce bolo dojaté pri pohľade na tento niekoľkotisícový zástup vrátane chorých, ktorí ho dychtivo očakávali. (Matúš 14:14; Marek 6:44) Marek vo svojej správe píše, čo vyvolalo Ježišov súcit a ako Ježiš zareagoval: „Videl veľký zástup, prišlo mu ich však ľúto, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohé veci.“ ​(Marek 6:34) Ježiš nevidel len množstvo ľudí. Videl jednotlivcov, ktorí majú duchovné potreby. Boli ako bezradne blúdiace ovce, ktoré nemajú pastiera, aby ich priviedol na zelené pastviny alebo ich chránil. Ježiš vedel, že chladní náboženskí vodcovia, ktorí mali byť starostlivými pastiermi, v skutočnosti opovrhujú obyčajnými ľuďmi a zanedbávajú ich duchovné potreby. (Ezechiel 34:2–4; Ján 7:47–49) Ježiš chcel s nimi zaobchádzať inak a urobiť pre nich to najlepšie. Začal ich učiť o Božom Kráľovstve.

6, 7. a) Čo bolo podľa evanjelií pre Ježiša prioritou, keď reagoval na potreby ľudí? b) S akou pohnútkou Ježiš kázal a vyučoval?

⁶ Všimni si poradie a naznačenie priority v paralelnej správe. Napísal ju Lukáš, ktorý bol lekárom a horlivo sa zaujímal o telesné zdravie druhých. „Zástupy... nasledovali [Ježiša]. A prijímal ich láskavo a hovoril im o Božom kráľovstve a uzdravoval tých, ktorí potrebovali uzdravenie.“ ​(Lukáš 9:11; Kolosanom 4:14) Hoci to nie je tak v každej správe o nejakom zázraku, čo v tomto prípade uvádza Lukášova inšpirovaná správa ako prvé? Bol to fakt, že Ježiš ľudí vyučoval.

⁷ To sa zhoduje aj s tým, čo zdôrazňuje Marek 6:34. Tento verš jasne ukazuje, k akému spôsobu prejavenia ľútosti bol v prvom rade Ježiš pohnutý. Učil ľudí, a tým reagoval na ich duchovné potreby. Na začiatku svojej služby Ježiš povedal: „Musím oznamovať dobré posolstvo o Božom kráľovstve aj iným mestám, lebo nato som bol poslaný.“ ​(Lukáš 4:43) No bolo by chybou domnievať sa, že Ježiš oznamoval posolstvo o Kráľovstve iba z povinnosti, akoby chcel iba mechanicky odbaviť kazateľské dielo, ktoré musel vykonať. Nie, jeho hlavnou pohnútkou k oznamovaniu dobrého posolstva druhým bol láskyplný súcit voči ľuďom. Najväčším dobrom, ktoré Ježiš mohol vykonať — dokonca aj slepým, posadnutým démonmi, chudobným či hladným —, bolo pomôcť im spoznať, prijať a zamilovať si pravdu o Božom Kráľovstve. Táto pravda mala prvoradý význam vzhľadom na úlohu Kráľovstva v obhájení Jehovovej zvrchovanosti a v zadovážení trvalých požehnaní pre ľudstvo.

 8. Ako sa Ježiš pozeral na svoje kázanie a vyučovanie?

⁸ Aktívne kázanie o Kráľovstve bolo jedným z hlavných dôvodov, prečo Ježiš prišiel na zem. V závere svojej pozemskej služby Pilátovi povedal: „Preto som sa narodil a preto som prišiel do sveta, aby som svedčil o pravde. Každý, kto je na strane pravdy, počúva môj hlas.“ ​(Ján 18:37) V dvoch predchádzajúcich článkoch sme si všimli, že Ježiš bol človekom s nežnými citmi — starostlivý, prístupný, ohľaduplný, dôverujúci a predovšetkým naplnený láskou. Ak máme naozaj pochopiť Kristovu myseľ, musíme pochopiť tieto stránky jeho osobnosti. Rovnako dôležité je uvedomiť si, že Kristova myseľ zahŕňa aj to, že Ježiš vyhradil kazateľskému a vyučovaciemu dielu prvoradé miesto.

Nabádal druhých vydávať svedectvo

 9. Pre koho malo byť kázanie a vyučovanie prioritou?

⁹ Kázanie a vyučovanie ako vyjadrenie lásky a súcitu nemalo byť prioritou len pre Ježiša. Svojich nasledovníkov nabádal, aby napodobňovali jeho pohnútky, priority a skutky. Napríklad čo malo robiť 12 apoštolov, keď si ich Ježiš vybral? Marek 3:14, 15 hovorí: „Vytvoril skupinu dvanástich, ktorých nazval ‚apoštolmi‘, aby zostali s ním a aby ich vysielal zvestovať a mali moc vyháňať démonov.“ Vidíš tu nejaké poradie dôležitosti pre apoštolov?

10, 11. a) Čo Ježiš prikázal svojim apoštolom, keď ich vysielal medzi ľudí? b) Keď vezmeme do úvahy kontext, čo bolo pri tejto príležitosti viac zdôraznené?

¹⁰ Časom Ježiš umožnil dvanástim uzdravovať ľudí a vyháňať démonov. (Matúš 10:1; Lukáš 9:1) Potom ich vyslal na cestu k „strateným ovciam domu Izraela“. Čo mali robiť? Ježiš im povedal: „Keď pôjdete, zvestujte a hovorte: ‚Nebeské kráľovstvo sa priblížilo.‘ Uzdravujte chorých, krieste mŕtvych, očisťujte malomocných, vyháňajte démonov.“ ​(Matúš 10:5–8; Lukáš 9:2) Čo teda urobili? „Vyšli a [1] zvestovali, aby ľudia robili pokánie. [2] Vyháňali mnoho démonov a mnoho chorých natierali olejom a uzdravovali ich.“ — Marek 6:12, 13.

¹¹ Keďže vyučovanie nie je v každom prípade spomínané ako prvé, je zdôraznenie daného poradia snahou vidieť v texte viac, ako je v ňom uvedené, pokiaľ ide o priority alebo pohnútky? (Lukáš 10:1–9) Nuž, nemali by sme podceňovať to, ako často je vyučovanie spomínané skôr ako uzdravovanie. Všimnime si v tomto prípade kontext. Tesne pred vyslaním 12 apoštolov Ježiša dojala situácia, v akej sa nachádzali zástupy. Čítame: „Ježiš sa vydal na cestu po všetkých mestách a dedinách, učiac v ich synagógach a zvestujúc dobré posolstvo o kráľovstve a uzdravujúc každú chorobu a každý neduh. Keď videl zástupy, bolo mu ich ľúto, lebo boli zodratí a boli zmietaní sem a tam ako ovce bez pastiera. Potom povedal svojim učeníkom: ‚Áno, žatva je veľká, ale robotníkov je málo. Preto proste Pána žatvy, aby vyslal robotníkov do svojej žatvy.‘“ — Matúš 9:35–38.

12. Ešte akému účelu mohli slúžiť zázračné skutky Ježiša a apoštolov?

¹² Apoštoli, ktorí trávili čas s Ježišom, si mohli osvojiť niektoré črty Kristovej mysle. Mohli vycítiť, že byť naozaj láskavý a súcitný k ľuďom znamená kázať a učiť o Kráľovstve — to malo byť hlavnou súčasťou ich dobrých skutkov. V súlade s tým dobré skutky v telesnom ohľade, napríklad uzdravovanie chorých, prinášali niečo viac ako len pomoc biednym. Určite si vieš predstaviť, že niektorých ľudí mohlo priťahovať uzdravovanie a zázračne zabezpečená potrava. (Matúš 4:24, 25; 8:16; 9:32, 33; 14:35, 36; Ján 6:26) Okrem fyzickej pomoci však tieto skutky v skutočnosti podnecovali pozorovateľov uznať, že Ježiš je Boží Syn a „prorok“, ktorého predpovedal Mojžiš. — Ján 6:14; 5. Mojžišova 18:15.

13. Akú úlohu očakávaného „proroka“ zdôraznilo proroctvo v 5. Mojžišovej 18:18?

¹³ Prečo bolo dôležité to, že Ježiš je „ten prorok“? Akú hlavnú úlohu mal podľa predpovede splniť? Mal byť tento „prorok“ známy zázračným uzdravovaním alebo súcitným nasycovaním hladných? Piata Mojžišova 18:18 predpovedala: „Vzbudím im proroka zo stredu ich bratov, podobného tebe [Mojžišovi]; a skutočne mu vložím do úst moje slová a istotne im bude hovoriť všetko, čo mu prikážem.“ Teda tak ako sa apoštoli naučili pestovať a prejavovať nežné city, zároveň mohli dospieť k záveru, že Kristova myseľ sa má prejavovať aj v kazateľskej a vyučovacej činnosti. To bolo to najlepšie, čo mohli pre ľudí urobiť. Tak mohli chorým i chudobným pomôcť natrvalo, nielen na obdobie krátkeho ľudského života alebo jedným či dvoma jedlami. — Ján 6:26–30.

Pestuj si dnes Kristovu myseľ

14. Ako súvisí Kristova myseľ s naším kázaním?

¹⁴ Nikto z nás nepovažuje Kristovu myseľ za niečo typické iba pre prvé storočie — pre Ježiša a raných učeníkov, ktorým apoštol Pavol napísal: „My máme skutočne Kristovu myseľ.“ ​(1. Korinťanom 2:16) A bez váhania uznávame, že sme povinní kázať dobré posolstvo a robiť učeníkov. (Matúš 24:14; 28:19, 20) Predsa však je užitočné porozmýšľať o našich osobných pohnútkach na konanie tejto práce. Nemali by sme to robiť len z pocitu povinnosti. Hlavným dôvodom, prečo chodíme do služby, je láska k Bohu, a byť naozaj ako Ježiš znamená byť ku kázaniu a vyučovaniu podnecovaný súcitom. — Matúš 22:37–39.

15. Prečo je súcit vhodnou súčasťou našej verejnej služby?

¹⁵ Samozrejme, nie je vždy ľahké pociťovať súcit k tým, ktorí nemajú rovnaké presvedčenie ako my, najmä keď sa stretávame s ľahostajnosťou, odmietaním či odporom. No keby sme stratili lásku a súcit k ľuďom, stratili by sme veľmi dôležitú motiváciu do kresťanskej služby. Ako si teda môžeme pestovať súcit? Môžeme sa snažiť vidieť ľudí tak, ako ich videl Ježiš — že boli „zodratí a boli zmietaní sem a tam ako ovce bez pastiera“. (Matúš 9:36) Nehodí sa tento opis na mnohých ľudí v dnešnej dobe? Falošní náboženskí pastieri ich zanedbávajú a duchovne zaslepujú. Následkom toho nevedia o rozumných radách v Biblii ani o rajských podmienkach, ktoré Božie Kráľovstvo čoskoro vytvorí na zemi. Zápasia s problémami každodenného života — vrátane chudoby, rodinných nezhôd, chorôb a smrti — bez nádeje na Kráľovstvo. My máme presne to, čo potrebujú: životodarné dobré posolstvo o Božom Kráľovstve, ktoré je teraz už zriadené v nebi!

16. Prečo by sme mali chcieť oznamovať dobré posolstvo druhým?

¹⁶ Keď teda uvažuješ o duchovných potrebách ľudí v tvojom okolí, nepodnecuje ťa srdce robiť všetko, čo môžeš, aby si im povedal o Božom láskyplnom predsavzatí? Áno, naše dielo je dielom súcitu. Keď máme s ľuďmi súcit tak ako Ježiš, prejaví sa to v tóne nášho hlasu, vo výraze našej tváre, v našom spôsobe vyučovania. To všetko urobí naše posolstvo príťažlivejším pre tých, ktorí sú „správne naklonení k večnému životu“. — Skutky 13:48.

17. a) Napríklad akými spôsobmi môžeme prejavovať lásku a súcit k druhým? b) Prečo to nie je tak, že buď konáme dobré skutky, alebo sa zúčastňujeme na verejnej službe?

¹⁷ Naša láska a súcit by sa mali, samozrejme, prejavovať v celom našom živote. To znamená byť láskavý tiež k znevýhodneným, chorým a chudobným — robiť v rozumnej miere, čo môžeme, aby sme im uľahčili ich trápenie. K tomu patrí aj naša snaha slovom i skutkom rozptýliť smútok tých, ktorí smrťou stratili svojich blízkych. (Lukáš 7:11–15; Ján 11:33–35) No také prejavy lásky, láskavosti a súcitu sa nesmú stať hlavným obsahom našich dobrých skutkov, ako je to u niektorých humanitárnych aktivistov. Oveľa trvalejší význam má úsilie motivované podobnými božskými vlastnosťami, ktoré sa prejavuje účasťou na diele kresťanského kázania a vyučovania. Spomeň si, čo povedal Ježiš o židovských náboženských vodcoch: „Dávate desiatky z mäty, kôpru, rasce, ale nedbáte na závažnejšie veci Zákona, totiž na právo a milosrdenstvo a vernosť. Toto bolo treba konať, ale to ostatné sa nemalo zanedbávať.“ ​(Matúš 23:23) Pre Ježiša neexistovalo buď jedno, alebo druhé — buď pomoc ľuďom v telesnom ohľade, alebo vyučovanie o životodarných duchovných veciach. Ježiš robil oboje. No je zrejmé, že vyučovacie dielo bolo preňho prvoradé, lebo ľuďom mohlo priniesť trvalé dobro. — Ján 20:16.

18. K čomu by nás mala podnietiť úvaha o Kristovej mysli?

¹⁸ Akí vďační môžeme byť, že Jehova nám odhalil Kristovu myseľ! Prostredníctvom evanjelií môžeme lepšie spoznať myšlienky, city, vlastnosti, skutky a priority najväčšieho človeka, aký kedy žil. Je len na nás, aby sme čítali, čo Biblia hovorí o Ježišovi, rozjímali o tom a uplatňovali to. Pamätajme, že ak máme naozaj konať tak ako Ježiš, musíme sa najprv naučiť myslieť, cítiť a hodnotiť veci tak ako on, a to do tej miery, do akej to ako nedokonalí ľudia dokážeme. Buďme teda rozhodnutí pestovať a prejavovať „Kristovu myseľ“. Neexistuje lepší spôsob života, lepší spôsob zaobchádzania s druhými ani lepší spôsob, ako by sme sa mohli my aj iní priblížiť k tomu, koho Ježiš dokonale odzrkadľoval, k nášmu nežnému Bohu, Jehovovi. — 2. Korinťanom 1:3; Hebrejom 1:3.

Ako by si odpovedal?

• Ako Ježiš podľa Biblie často reagoval na ľudí, ktorí boli v núdzi?

• Čo zdôrazňoval Ježiš, keď dával pokyny svojim nasledovníkom?

• Ako môžeme prejavovať Kristovu myseľ v našej činnosti?

[Celostránkový obrázok na strane 23]

[Obrázok na strane 24]

Aké najväčšie dobro môžu kresťania urobiť druhým?