Komunikovanie v kresťanskej službe
„Preto choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov.“ — MATÚŠ 28:19.
1. Ktoré poverenie dané Kristom zahŕňa potrebu komunikovať?
JEŽIŠOVO poverenie, citované vyššie, nám predkladá výzvu komunikovať s ľuďmi v našej službe, keď chodíme z domu do domu, robíme dodatočné návštevy a podieľame sa na všetkých ostatných odvetviach zvestovania Kráľovstva. V tomto poverení je obsiahnutá zodpovednosť oznamovať pravdu o Bohu Jehovovi, Ježišovi Kristovi a mesiášskom kráľovstve, v ktorom Ježiš teraz vládne. — Matúš 25:31–33.
2. Čo potrebujeme na účinné komunikovanie?
2 Ako môžeme účinne komunikovať? V prvom rade musíme veriť informáciám, o ktorých rozprávame. Inými slovami, musíme mať silnú vieru, že Jehova je jediný pravý Boh, že Biblia je skutočne Božie slovo a že Božie kráľovstvo je jedinou nádejou pre ľudstvo. Vtedy to, čo učíme, bude vychádzať zo srdca a budeme dbať na Pavlovu radu Timotejovi: „Vynasnaž sa, aby si sa predstavil Bohu ako schválený, ako robotník, ktorý sa nemá za čo hanbiť a správne zaobchádza so slovom pravdy.“ — 2. Timotejovi 2:15.
Komunikovanie bez slov
3.–5. a) Ako môžeme komunikovať aj bez vyslovenia jediného slova? b) Aké skúsenosti to potvrdzujú?
3 Komunikovanie častokrát zahŕňa slová. Ale v skutočnosti s ľuďmi komunikujeme ešte skôr, ako im niečo povieme. Ako? Svojím správaním a spôsobom, ako sa obliekame a upravujeme. Pred rokmi cestoval jeden misionár, absolvent Biblickej školy Strážnej veže Gileád, zaoceánskym parníkom na miesto svojho pridelenia v cudzine. Po niekoľkých dňoch na mori sa ho nejaký cudzí človek spýtal, prečo sa tak odlišuje od všetkých ostatných ľudí na palube. Misionár dával najavo niečo pozoruhodné — to, že má odlišné meradlá a že je prístupný — iba svojím vzhľadom a vystupovaním. To poskytlo misionárovi znamenitú príležitosť na vydanie svedectva.
4 V inom prípade sa jedna sestra, ktorá stála na ulici a ponúkala biblickú literatúru okoloidúcim, priateľsky usmiala na nejakú ženu prechádzajúcu popri nej. Táto žena začala zostupovať po schodoch do stanice metra. Vtedy zmenila svoj úmysel, vrátila sa k sestre a požiadala o domáce biblické štúdium. Čo na ňu tak zapôsobilo? Hoci jej nebola ponúknutá biblická literatúra, bola obdarená priateľským úsmevom od svedkyne, ktorá bola vo zvestovateľskej službe na ulici.
5 Tretí príklad: Skupina mladých svedkov si bola zajesť v reštaurácii. Boli prekvapení, keď k ich stolu pristúpil nejaký cudzí človek a zaplatil za ich jedlo. Prečo to urobil? Zapôsobilo na neho ich vystupovanie. Bez vyslovenia jediného slova dávali títo kresťania tomu neznámemu človeku najavo, že sú bohabojní. Je zrejmé, že svojím správaním, vzhľadom a priateľským vystupovaním komunikujeme ešte skôr, ako povieme jediné slovo. — Porovnaj 1. Petra 3:1, 2.
Rozhovor je na komunikovanie životne dôležitý
6. Znázorni, aký je rozhovor neoceniteľný na komunikovanie.
6 Aby sme ústne komunikovali s ľuďmi o dobrom posolstve, musíme byť pripravení nehovoriť dogmaticky, ale rozprávať sa s nimi. Opakovane čítame, že Pavol sa rozprával s tými, ktorým sa snažil oznámiť dobré posolstvo. (Skutky 17:2, 17; 18:19) Ako sa môžeme riadiť jeho príkladom? Zhoršujúce sa pomery vo svete môžu viesť niektorých k pochybnostiam o existencii všemohúceho a milujúceho Boha, ktorý sa stará o ľudstvo. V rozhovore s nimi však môžeme uvažovať o tom, že Boh má na všetko svoj čas. (Kazateľ 3:1–8) Preto sa v liste Galaťanom 4:4 hovorí, že keď prišiel Boží patričný čas, poslal Boh svojho Syna na zem. To bolo tisícročia po tom, čo prvýkrát sľúbil, že tak urobí. Podobne, keď príde jeho patričný čas, spôsobí koniec utrpeniu a zlu. Okrem toho Božie slovo ukazuje, že Boh má závažné dôvody na to, keď dovoľuje, aby zlo trvalo tak dlho. (Porovnaj 2. Mojžišovu 9:16.) Rozhovor týmto smerom a podpora takýchto úvah znázorneniami a silnými biblickými dôkazmi pomôže úprimným ľuďom uvedomiť si, že rozšírenie zla nemožno použiť ako argument pre tvrdenie, že Jehova neexistuje alebo že sa o ľudí nestará. — Rimanom 9:14–18.
7, 8. Ako nám môže pomôcť rozhovor pri komunikovaní s ortodoxným židom?
7 Predpokladajme, že keď chodíš z domu do domu, povie ti jeden domáci: „Som žid. Mňa to nezaujíma.“ Ako by si mohol postupovať? Jeden brat úspešne použil tento prístup: ‚Isto budete so mnou súhlasiť, že Mojžiš bol jeden z najväčších prorokov, akého kedy Boh používal. A vedeli ste, že povedal, ako je zaznamenané v 5. Mojžišovej 31:29: „Dobre viem, že po mojej smrti... odbočíte z cesty, o ktorej som vám prikazoval; a celkom istotne vás... postihne nešťastie“? Mojžiš bol pravý prorok, a tak sa jeho slová museli splniť. Mohlo by to byť tak, že sa splnili vtedy, keď Boh poslal Židom Mesiáša, a preto ho Židia neprijali? Mohlo by to tak byť. Ak je to tak a oni urobili chybu, je to dôvodom, aby sme my dvaja urobili tú istú chybu?‘
8 Tiež si pripomeňme, že Židia od kresťanstva veľa vytrpeli, a to najmä v tomto storočí. Možno teda majiteľovi bytu povieš, že my sme sa na tom nepodieľali. Napríklad môžeš povedať: ‚Vedeli ste, že keď bol pri moci Hitler, Jehovovi svedkovia boli jedinou skupinou, ktorá vzdorovala jeho bojkotu Židov? Odmietali tiež zdraviť „Heil Hitler“ a slúžiť v jeho armáde.‘
9, 10. Ako by bolo možné rozhovorom pomôcť tomu, kto verí v pekelný oheň?
9 Keď sa snažíš komunikovať s niekým, kto verí v pekelný oheň, mohol by si v rozhovore uvažovať o tom, že ak má človek večne trpieť v pekle, musí mať nesmrteľnú dušu. Človek, ktorý verí v pekelný oheň, bude s tým ochotne súhlasiť. Potom môžeš spomenúť správu o stvorení Adama a Evy a láskavo sa spýtať, či si niekedy všimol v tejto správe nejakú zmienku o takejto nesmrteľnej duši. Pokračujúc v úvahách môžeš potom upriamiť jeho pozornosť na 1. Mojžišovu 2:7, kde nám Biblia hovorí, že Adam sa stal dušou. Povšimni si, čo Boh povedal o dôsledku Adamovho hriechu: „V pote svojej tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si bol vzatý. Lebo si prach a do prachu sa vrátiš.“ (1. Mojžišova 3:19) Preto sa Adam, duša, vrátil späť do prachu.
10 Mohol by si upriamiť jeho pozornosť aj na skutočnosť, že v správe v 1. Mojžišovej Boh nikde nehovorí o večnom utrpení v pekelnom ohni. Keď Boh varoval Adama, aby nejedol zo zakázaného ovocia, povedal: „V deň, keď z neho zješ, určite zomrieš.“ (1. Mojžišova 2:17) Nie je tu žiadna zmienka o pekelnom ohni. Ak by skutočným dôsledkom hriechu nemala byť pre Adama smrť, ‚návrat do prachu‘, ale večné utrpenie, či by to Boh nebol v súlade s právom jasne vysvetlil? Tak môže pozorný a láskavý rozhovor pomôcť úprimnému človeku, aby uvidel rozpory vo svojej viere. Kiež nikdy neprehliadame dôležitosť dovolávať sa zdravého rozumu, keď sa delíme s inými o pravdu z Božieho slova. — Porovnaj 2. Timotejovi 2:24–26; 1. Jána 4:8, 16.
Vlastnosti potrebné na účinné komunikovanie
11.–13. Aké kresťanské vlastnosti nám môžu pomôcť, aby sme účinne komunikovali?
11 Aké vlastnosti musíme pestovať, aby sme pravdy o Kráľovstve oznamovali čo najúčinnejšie? Čo nám hovorí príklad Ježiša? V Matúšovi 11:28–30 čítame jeho slová: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa lopotíte a ste preťažení, a ja vás občerstvím. Vezmite na seba moje jarmo a staňte sa mojimi učeníkmi, lebo ja som miernej povahy a pokorného srdca, a nájdete občerstvenie pre svoje duše. Lebo moje jarmo je jemné a môj náklad je ľahký.“ Tu vidíme jeden z kľúčov Ježišovho úspechu pri komunikovaní. Bol miernej povahy a pokorného srdca. Ľudia so správnym sklonom srdca v ňom nachádzali občerstvenie. Aj apoštol Pavol dal znamenitý príklad, lebo, ako povedal starším z Efezu, od prvého dňa, čo k nim prišiel, slúžil ako otrok Pánovi „s najväčšou pokorou mysle“. — Skutky 20:19.
12 Keď stále prejavujeme skromnosť a pokoru mysle, druhí zistia, že tiež prinášame občerstvenie, a pre nás bude ľahšie s nimi komunikovať. Akýkoľvek iný postoj zrejme postaví bariéru medzi nami a tými, s ktorými sa snažíme komunikovať. Skutočne, „múdrosť je u skromných“. — Príslovia 11:2.
13 Aby sme odovzdali informácie účinne, musíme byť tiež trpezliví a taktní. Apoštol Pavol bol určite taktný, keď svedčil filozofom zhromaždeným pred ním na Marsovom pahorku. Predkladal dobré posolstvo spôsobom, ktorému mohli rozumieť. (Skutky 17:18, 22–31) Ak chceme úspešne komunikovať s našimi poslucháčmi, musíme dbať na radu, ktorú dal apoštol Pavol Kolosanom, keď povedal: „Vaša reč nech je vždy ľúbezná, spríjemnená soľou, aby ste vedeli, jako máte jednému každému odpovedať.“ (Kolosanom 4:6, RP) Naša reč by vždy mala byť kultivovaná. Takáto reč bude viesť k otvoreniu mysle našich poslucháčov, zatiaľ čo neuvážené poznámky spôsobia uzavretie ich mysle.
14. Ako nám môže pri komunikovaní s inými pomôcť, keď sme uvoľnení a zhovorčiví?
14 Vždy chceme pôsobiť uvoľnene. To pomôže našim poslucháčom získať pocit pohody. Byť uvoľnený znamená nesnažiť sa úzkostlivo mať v rozhovore stále prvé slovo. Skôr dávame svojím nenáhlivým postojom a priateľskými otázkami poslucháčom možnosť, aby sa sami vyjadrili. Zvlášť keď vydávame príležitostné svedectvo, je múdre povzbudzovať toho druhého, aby rozprával. Jeden svedok sa raz napríklad ocitol v lietadle na sedadle vedľa rímskokatolíckeho kňaza. Viac ako hodinu svedok zahŕňal kňaza taktnými otázkami a kňaz pri odpovedaní rozprával väčšinu času. Ale kým sa rozišli, dostal kňaz niekoľko biblických publikácií. Takýto trpezlivý prístup nám pomôže prejavovať inú dôležitú vlastnosť, a to empatiu, čiže schopnosť vžiť sa do situácie iných.
15, 16. Ako nám môže pri komunikovaní pomôcť empatia?
15 Empatia znamená postaviť sa akoby na miesto iných. Apoštol Pavol si plne uvedomoval potrebu empatie, ako možno vidieť z toho, čo napísal Korinťanom: „Hoci som slobodný od všetkých, urobil som sa otrokom všetkých, aby som získal čo najviac ľudí. A tak som sa stal Židom ako Žid, aby som získal Židov; tým pod zákonom som sa stal ako pod zákonom, hoci nie som pod zákonom, aby som získal tých pod zákonom. Tým bez zákona som sa stal ako bez zákona, hoci nie som bez zákona voči Bohu, ale pod zákonom voči Kristovi, aby som získal tých bez zákona. Slabým som sa stal slabým, aby som získal slabých. Ľuďom každého druhu som sa stal všetkým, aby som každopádne niektorých zachránil.“ — 1. Korinťanom 9:19–22.
16 Keď chceme napodobňovať apoštola Pavla v týchto ohľadoch, musíme byť taktní, vedieť rozlišovať a byť všímaví. Empatia nám pomôže oznamovať pravdu našim poslucháčom v súlade so spôsobom ich myslenia a cítenia. Publikácia Rozhovory z Písma (Reasoning From the Scriptures) je veľkou pomocou v tejto oblasti. Vždy ju nos so sebou do služby.
Pri komunikovaní pomáha láska
17. Ktorá zo všetkých kresťanských vlastností je najcennejšia pri účinnom oznamovaní pravdy a ako sa prejaví?
17 Na účinné komunikovanie pri odovzdávaní informácií je podstatná skromnosť, pokora mysle, trpezlivosť a empatia. V prvom rade nám však pomôže úspešne dosiahnuť srdce iných nesebecká láska. Ježišovi bolo ľúto ľudí, pretože boli „zodratí a boli zmietaní sem a tam ako ovce bez pastiera“. A práve láska podnietila Ježiša k slovám: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa lopotíte a ste preťažení, a ja vás občerstvím.“ (Matúš 9:36; 11:28) Preto, že ich milujeme, chceme aj my občerstviť ľudí a pomôcť im dostať sa na cestu k životu. Naše posolstvo je posolstvom lásky, preto ho stále rozprávajme milujúcim spôsobom. Táto láska sa prejaví priateľským úsmevom, láskavosťou a jemnosťou, veselou mysľou a vrelosťou.
18. Ako môžeme napodobňovať Pavla, tak ako on napodobňoval Majstra?
18 Apoštol Pavol bol v tomto ohľade znamenitým napodobňovateľom svojho Majstra, Ježiša Krista. Prečo mal taký úspech pri zakladaní jedného zboru za druhým? Pre svoju horlivosť? Áno. Ale aj pre lásku, ktorú prejavoval. Všimni si, ako vyjadril svoju náklonnosť novému zboru v Tesalonike: „Stali sme sa medzi vami jemnými, ako keď dojčiaca matka starostlivo opatruje svoje deti. Pretože sme k vám mali nežnú náklonnosť, boli sme radi, že sme vám odovzdali nielen Božie dobré posolstvo, ale aj svoje duše, lebo ste sa stali našimi milovanými.“ Napodobňovanie Pavla nám pomôže v našom úsilí komunikovať. — 1. Tesaloničanom 2:7, 8.
19. Prečo by nás územie, na ktorom ľudia nereagujú, nemalo odradiť?
19 Ak sme urobili pre komunikovanie to najlepšie, čo môžeme, a želané výsledky neprichádzajú, malo by nás to odradiť? Vôbec nie. Bádatelia Biblie (ako sa predtým nazývali Jehovovi svedkovia) hovorievali, že na to, aby ľudia prijali pravdu, musia mať tri vlastnosti. Musia byť čestní, pokorní a hladní [duchovne]. Nemôžeme očakávať, že neúprimní ľudia, tí, ktorí nie sú čestní, budú priaznivo reagovať na pravdu; ani nemôžeme očakávať, že arogantní alebo pyšní jednotlivci budú počúvať dobré posolstvo. A aj keď niekto je do určitej miery čestný a pokorný, pravdepodobne neprijme pravdu, ak nie je duchovne hladný.
20. Prečo možno vždy povedať, že naše úsilie nie je márne?
20 Nepochybne mnohým, ktorých stretneš na svojom území, bude chýbať jedna alebo viac z týchto troch vlastností. Prorok Jeremiáš mal tú istú skúsenosť. (Jeremiáš 1:17–19; porovnaj Matúša 5:3.) Napriek tomu naše úsilie nie je nikdy márne. Prečo nie? Pretože oznamujeme Jehovovo meno a Kráľovstvo. Naším zvestovaním a už samotnou našou prítomnosťou varujeme zlých. (Ezechiel 33:33) A nikdy nezabúdajme, že z nášho úsilia oznamovať pravdu iným máme my sami úžitok. (1. Timotejovi 4:16) Udržiavame si svoju vieru silnú a svoju nádej na kráľovstvo jasnú. Okrem toho zachovávame rýdzosť, a tak sa podieľame na posväcovaní mena Boha Jehovu a rozradostňujeme jeho srdce. — Príslovia 27:11.
21. Čo možno povedať súhrnne?
21 Súhrnne: Komunikovanie je účinné odovzdávanie informácií. Umenie komunikovať je životne dôležité a následkom jeho zlyhania vzniká mnoho škody. Videli sme, že Jehova a Ježiš Kristus sú prví v komunikovaní a že Ježiš Kristus ustanovil kanál na komunikovanie v našich dňoch. Všimli sme si tiež, že komunikujeme, teda odovzdávame informácie iným aj našou upravenosťou a správaním. Dozvedeli sme sa, že dôležitú úlohu, keď sa snažíme komunikovať s ľuďmi, hrá rozhovor a že na účinné komunikovanie musíme byť skromní a pokorní, prejavovať empatiu, trpezlivosť a predovšetkým byť podnecovaní srdcom plným lásky. Ak budeme pestovať tieto vlastnosti a riadiť sa biblickými príkladmi, budeme kresťanmi, ktorí vedia úspešne komunikovať. — Rimanom 12:8–11.
Ako by si odpovedal?
◻ Akým spôsobom začína komunikovanie ešte skôr, ako sa vysloví jediné slovo?
◻ Aké sú niektoré príklady komunikovania pomocou účinného rozhovoru?
◻ Ktoré vlastnosti umožnili Ježišovi Kristovi a Pavlovi účinne komunikovať?
◻ Prečo sa nemusíme nechať odradiť, ak výsledky neprichádzajú?