Ako spoznať „Kristovu myseľ“
„‚Kto spoznal Jehovovu myseľ, aby ho poučoval‘? Ale my máme skutočne Kristovu myseľ.“ — 1. KORINŤANOM 2:16.
1, 2. Čo Jehova považoval za vhodné odhaliť o Ježišovi vo svojom Slove?
AKO Ježiš vyzeral? Akej farby mal vlasy, pleť a oči? Aký bol vysoký? Koľko vážil? V priebehu storočí vzniklo mnoho umeleckých vyobrazení Ježiša — od rozumných až po nepravdepodobné. Niektorí ho zobrazovali ako mužného a energického človeka, kým iní ho maľovali ako krehkého a bledého.
2 Biblia však nesústreďuje pozornosť na Ježišov výzor. Jehova považoval za vhodné odhaliť niečo oveľa dôležitejšie: to, akým človekom bol Ježiš. Evanjeliá podávajú správu nielen o tom, čo Ježiš povedal a urobil, ale odhaľujú aj hĺbku jeho citov a spôsob myslenia, ktorý sa odzrkadľoval v jeho slovách a skutkoch. Tieto štyri inšpirované správy nám umožňujú nazrieť do toho, čo Pavol nazval „Kristovou mysľou“. (1. Korinťanom 2:16) Je dôležité, aby sme sa oboznámili s Ježišovými myšlienkami, pocitmi a osobnosťou. Prečo? Najmenej z dvoch dôvodov.
3. Čo nám umožní spoznávanie Kristovej mysle?
3 Po prvé, Kristova myseľ nám umožňuje nahliadnuť do mysle Jehovu Boha. Ježiš poznal svojho Otca tak dôverne, že mohol povedať: „Nikto nevie, kto je Syn, iba Otec; a nikto nevie, kto je Otec, iba Syn a ten, komu ho chce Syn zjaviť.“ (Lukáš 10:22) Ježiš tu akoby hovoril: ‚Ak chcete vedieť, aký je Jehova, pozrite sa na mňa.‘ (Ján 14:9) Teda keď skúmame, čo sa píše v evanjeliách o spôsobe, akým Ježiš rozmýšľal a cítil, spoznávame vlastne to, ako rozmýšľa a cíti Jehova. Takéto poznatky nám umožňujú priblížiť sa k Bohu. — Jakub 4:8.
4. Ak máme naozaj konať ako Kristus, čo sa musíme najprv naučiť a prečo?
4 Po druhé, spoznávanie Kristovej mysle nám pomáha ‚verne nasledovať jeho šľapaje‘. (1. Petra 2:21) Nasledovať Ježiša neznamená len opakovať jeho slová a kopírovať jeho skutky. Keďže reč a skutky sú ovplyvňované myšlienkami a pocitmi, nasledovať Krista si vyžaduje, aby sme pestovali rovnaké „zmýšľanie“, aké mal on. (Filipanom 2:5) Inými slovami, ak máme naozaj konať ako Kristus, musíme sa najprv naučiť myslieť a cítiť ako on, teda do tej miery, do akej to ako nedokonalí ľudia dokážeme. Preto s pomocou pisateľov evanjelií teraz nazrime do Kristovej mysle. Najprv si niečo povieme o činiteľoch, ktoré ovplyvnili spôsob, akým Ježiš premýšľal a cítil.
Jeho predľudská existencia
5, 6. a) Ako nás môžu ovplyvniť naši spoločníci? b) Akú spoločnosť mal v nebesiach Boží prvorodený Syn, skôr ako prišiel na zem, a aký vplyv to naňho malo?
5 Naši blízki spoločníci môžu na nás pôsobiť a ovplyvňovať naše myšlienky, pocity a skutky k dobrému alebo k zlému.a (Príslovia 13:20) Pouvažujme o spoločnosti, ktorú mal Ježiš v nebesiach, skôr ako prišiel na zem. Evanjelium Jána upozorňuje, že Ježiš bol počas svojej predľudskej existencie „Slovom“, čiže Božím Hovorcom. Ján hovorí: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Slovo bolo bohom. Ten bol na počiatku u Boha.“ (Ján 1:1, 2) Keďže Jehova nemal začiatok, to, že Slovo bolo u Boha od „počiatku“, sa musí týkať začiatku Božích stvoriteľských diel. (Žalm 90:2) Ježiš je „prvorodený celého stvorenia“. Teda existoval skôr, ako boli vytvorení iní duchovní tvorovia a hmotný vesmír. — Kolosanom 1:15; Zjavenie 3:14.
6 Podľa niektorých vedeckých odhadov hmotný vesmír existuje už najmenej 12 miliárd rokov. Ak sa tieto odhady aspoň trocha blížia k pravde, Boží prvorodený Syn sa tešil z blízkeho spoločenstva so svojím Otcom celé veky pred stvorením Adama. (Porovnaj Micheáša 5:2.) Medzi nimi dvoma tak vznikol nežný a hlboký vzťah. Tento prvorodený Syn je vo svojej predľudskej existencii znázornený ako zosobnená múdrosť, ktorá hovorí: „Stala som sa tým, čo mal [Jehova] zvlášť rád deň čo deň, a celý čas som sa pred ním radovala.“ (Príslovia 8:30) Nespočetné veky strávené v blízkom spoločenstve so Zdrojom lásky mali na Božieho Syna určite hlboký vplyv! (1. Jána 4:8) Tento Syn spoznal a začal odzrkadľovať myšlienky, pocity a spôsoby svojho Otca tak ako nikto iný. — Matúš 11:27.
Pozemský život a vplyvy
7. Aký je jeden z dôvodov, prečo bolo potrebné, aby Boží prvorodený Syn prišiel na zem?
7 Boží Syn sa mal naučiť ešte viac, lebo Jehovovým predsavzatím bolo pripraviť svojho Syna na to, aby mohol byť súcitným Veľkňazom, schopným „mať pochopenie pre naše slabosti“. (Hebrejom 4:15) Splnenie požiadaviek na túto úlohu bolo jedným z dôvodov, prečo Syn prišiel na zem ako človek. Tu sa Ježiš ako človek z mäsa a kostí ocitol v okolnostiach a pod vplyvmi, aké predtým z neba iba pozoroval. Teraz mohol sám zažiť ľudské pocity a emócie. Občas sa cítil unavený, smädný a hladný. (Matúš 4:2; Ján 4:6, 7) Viac ako to, znášal všetky možné ťažkosti a trápenia. Tak sa ‚naučil poslušnosti‘ a stal sa úplne spôsobilým pre úlohu Veľkňaza. — Hebrejom 5:8–10.
8. Čo vieme o prvých rokoch Ježišovho života na zemi?
8 Čo zažil Ježiš v prvých rokoch svojho života na zemi? Správa o jeho detstve je veľmi krátka. O udalostiach spojených s jeho narodením hovorí len Matúš a Lukáš. Pisatelia evanjelií vedeli, že Ježiš pred príchodom na zem žil v nebi. Táto predľudská existencia viac než čokoľvek iné vysvetľovala to, akým človekom sa stal. No Ježiš bol normálny človek. I keď bol dokonalý, musel prejsť obdobiami rastu počínajúc dojčenským vekom, potom detstvom a dospievaním až po dospelosť, a stále sa učil. (Lukáš 2:51, 52) Biblia odhaľuje o prvých rokoch Ježišovho života určité veci, ktoré ho nepochybne ovplyvnili.
9. a) Z čoho vidno, že Ježiš sa narodil v chudobnej rodine? b) V akých podmienkach Ježiš pravdepodobne vyrastal?
9 Ježiš sa zjavne narodil do chudobnej rodiny. To naznačuje aj obetný dar, aký Jozef s Máriou priniesli do chrámu asi 40 dní po jeho narodení. Namiesto mladého barana ako zápalnej obete a mladého holuba alebo hrdličky ako obete za hriech priniesli „párik hrdličiek alebo dva mladé holuby“. (Lukáš 2:24) Podľa mojžišovského Zákona bola táto obeť opatrením pre chudobných. (3. Mojžišova 12:6–8) Časom sa táto skromná rodina rozrástla. Jozef a Mária mali po zázračnom narodení Ježiša najmenej šesť ďalších detí, ktoré sa narodili prirodzeným spôsobom. (Matúš 13:55, 56) Teda Ježiš vyrastal vo veľkej rodine, pravdepodobne v skromných podmienkach.
10. Čo ukazuje, že Mária a Jozef boli bohabojní ľudia?
10 Ježiša vychovávali bohabojní rodičia, ktorí sa oňho starali. Jeho matka Mária bola výnimočná žena. Spomeň si, že anjel Gabriel ju pozdravil slovami: „Dobrý deň, ty vysoko poctená, Jehova je s tebou.“ (Lukáš 1:28) Aj Jozef bol zbožný muž. Každý rok verne podnikal 150-kilometrovú cestu do Jeruzalema na sviatok Pesach. Mária chodievala spolu s ním, hoci sa to vyžadovalo iba od mužov. (2. Mojžišova 23:17; Lukáš 2:41) Raz Jozef a Mária po usilovnom pátraní našli 12-ročného Ježiša v chráme medzi učiteľmi. Ježiš svojim ustarosteným rodičom povedal: „Či ste nevedeli, že musím byť v dome svojho Otca?“ (Lukáš 2:49) „Otec“ — toto slovo istotne znamenalo pre mladého Ježiša niečo vrúcne a pozitívne. Zjavne mu bolo povedané, že jeho skutočným Otcom je Jehova. Okrem toho, Jozef bol Ježišovi určite dobrým adoptívnym otcom. Jehova by istotne nevybral drsného alebo krutého muža, aby vychovával jeho drahého Syna!
11. Akému remeslu sa vyučil Ježiš a čo k tomu patrilo v biblických časoch?
11 Počas rokov, ktoré prežil Ježiš v Nazarete, sa pravdepodobne od svojho adoptívneho otca Jozefa naučil tesárskemu remeslu. Ježil ovládal toto remeslo tak dobre, že jeho samého nazývali „tesár“. (Marek 6:3) V biblických časoch sa tesári zaoberali stavbou domov, výrobou nábytku (vrátane stolov, stoličiek a lavíc) a výrobou roľníckeho náradia. Justín Mučeník, ktorý žil v druhom storočí n. l., vo svojom Dialógu s Tryfónom o Ježišovi napísal: „Keď bol medzi ľuďmi, pracoval ako tesár — vyrábal pluhy a jarmá.“ Táto práca nebola ľahká, lebo tesár v staroveku si pravdepodobne nemohol drevo kúpiť. Zrejme musel ísť do lesa, vybrať si strom, sekerou ho zoťať a dopraviť ho domov. Teda Ježiš zrejme vedel, ako ťažko sa zarába na živobytie, aké náročné je uspokojiť zákazníkov a vyjsť s peniazmi.
12. Z čoho vidno, že Jozef zjavne zomrel skôr ako Ježiš, a čo to znamenalo pre Ježiša?
12 Ako najstarší syn Ježiš pravdepodobne pomáhal starať sa o rodinu, najmä vzhľadom na to, že Jozef zrejme zomrel skôr ako Ježiš.b Zion’s Watch Tower z 1. januára 1900 uviedla: „Podľa tradície Jozef zomrel, keď bol Ježiš ešte mladý, a ten sa potom ujal tesárskeho remesla a stal sa živiteľom rodiny. To má určitú oporu v svedectve Písiem, kde je Ježiš sám nazvaný tesárom a jeho matka i bratia sú tu spomínaní, ale Jozef nie. (Marek 6:3)... Je teda dosť pravdepodobné, že veľkú časť z osemnástich rokov života nášho Pána, od príhody [zaznamenanej v Lukášovi 2:41–49] až po krst, strávil vykonávaním bežných životných povinností.“ Mária a jej deti vrátane Ježiša zrejme poznali bolesť, ktorú prináša smrť milovaného manžela a otca.
13. Prečo možno povedať, že v čase, keď Ježiš začal vykonávať svoju službu, robil to s poznaním, pochopením a hĺbkou citov, aké nemohol mať žiaden iný človek?
13 Ježiš očividne nemal v živote ustlané na ružiach. Naopak, sám okúsil život bežných ľudí. Potom, v roku 29 n. l., prišiel čas, aby sa začal venovať božskému povereniu, ktoré ho čakalo. Na jeseň toho roku bol pokrstený vo vode a bol splodený ako duchovný Boží Syn. ‚Nebesia sa pred ním otvorili‘, čo ukazovalo, že teraz si mohol spomenúť na svoj predľudský život v nebi a tiež na myšlienky a pocity, ktoré vtedy mal. (Lukáš 3:21, 22) Teda keď Ježiš začal vykonávať svoju službu, robil to s poznaním, pochopením a hĺbkou citov, aké nemohol mať žiaden iný človek. Je pochopiteľné, že pisatelia evanjelií venovali väčšinu svojich spisov udalostiam z Ježišovej služby. Ale aj tak nemohli zaznamenať všetko, čo povedal a urobil. (Ján 21:25) Ale to, čo pod inšpiráciou zapísali, nám umožňuje nahliadnuť do mysle najväčšieho človeka, aký kedy žil.
Akým človekom bol Ježiš
14. Ako evanjeliá ukazujú, že Ježiš bol mužom s nežnými, vrúcnymi a hlbokými citmi?
14 Osobnosť Ježiša, ktorá sa pred nami vynára z evanjelií, je osobnosť muža, ktorý mal nežné, vrúcne a hlboké city. Prejavoval širokú škálu emócií: ľútosť s malomocným (Marek 1:40, 41); smútok nad nereagujúcim národom (Lukáš 19:41, 42); spravodlivé rozhorčenie nad chamtivými zmenárnikmi (Ján 2:13–17). Ježiš ako súcitný človek mohol byť pohnutý k slzám a neskrýval svoje city. Keď zomrel jeho drahý priateľ Lazar, pohľad na plačúcu Máriu, Lazarovu sestru, sa Ježiša tak hlboko dotkol, že jemu samému vyhŕkli slzy pred očami iných. — Ján 11:32–36.
15. Ako sa Ježišove nežné city prejavili v tom, ako sa pozeral na druhých a ako sa k nim správal?
15 Ježišove nežné city sa prejavovali najmä v tom, ako sa pozeral na druhých a ako sa k nim správal. Snažil sa pomôcť chudobným a utláčaným a pomáhal im ‚nájsť občerstvenie pre svoje duše‘. (Matúš 11:4, 5, 28–30) Nebol príliš zaneprázdnený na to, aby reagoval na potreby utrápených ľudí, či už krvácajúcej ženy, ktorá sa nenápadne dotkla jeho odevu, alebo slepého žobráka, ktorého nebolo možné umlčať. (Matúš 9:20–22; Marek 10:46–52) Ježiš hľadal v druhých dobro a chválil ich; no v prípade potreby bol tiež pripravený človeka pokarhať. (Matúš 16:23; Ján 1:47; 8:44) V čase, keď ženy mali len málo práv, Ježiš sa k nim správal vyrovnane, s dôstojnosťou a úctou. (Ján 4:9, 27) Je preto pochopiteľné, že skupina žien mu ochotne slúžila zo svojho majetku. — Lukáš 8:3.
16. Čo ukazuje, že Ježiš mal vyrovnaný názor na život a na hmotné veci?
16 Ježiš mal vyrovnaný názor na život. Hmotné veci preňho neboli prvoradé. Zdá sa, že po hmotnej stránke mal veľmi málo. Povedal, že „nemá, kde by zložil hlavu“. (Matúš 8:20) Zároveň však Ježiš vedel prispieť k radosti iných. Keď navštívil jednu svadobnú hostinu — čo je zvyčajne udalosť vyznačujúca sa hudbou, spevom a radosťou — je jasné, že tam neprišiel ľuďom pokaziť zábavu. Ježiš tam dokonca vykonal svoj prvý zázrak. Keď sa minulo víno, premenil vodu na vynikajúce víno, nápoj, ktorý „rozradostňuje srdce smrteľného človeka“. (Žalm 104:15; Ján 2:1–11) Veselie tak mohlo pokračovať a nevesta so ženíchom boli nepochybne ušetrení hanby. Ježišova vyrovnanosť sa ďalej prejavuje v tom, že je spomenutých oveľa viac príležitostí, keď Ježiš dlho a tvrdo pracoval vo svojej službe. — Ján 4:34.
17. Prečo neprekvapuje, že Ježiš bol majstrovským Učiteľom, a čo odrážalo jeho učenie?
17 Ježiš bol majstrovským Učiteľom. Jeho učenie často odzrkadľovalo realitu každodenného života, ktorú dobre poznal. (Matúš 13:33; Lukáš 15:8) Jeho spôsob vyučovania bol neporovnateľný — vždy bol jasný, jednoduchý a praktický. Ešte dôležitejšie je to, čo učil. V jeho učení sa zračila vrúcna túžba priblížiť poslucháčom Jehovove myšlienky, pocity a spôsoby. — Ján 17:6–8.
18, 19. a) Akými živými slovnými obrazmi opisoval Ježiš svojho Otca? b) O čom budeme hovoriť v nasledujúcom článku?
18 Pomocou znázornení Ježiš často zjavoval svojho Otca živými slovnými obrazmi, ktoré sa nedali len tak zabudnúť. Jedna vec je hovoriť o Božom milosrdenstve vo všeobecných pojmoch. A niečo celkom iné je pripodobniť Jehovu k odpúšťajúcemu otcovi, ktorý vidí, že sa k nemu vracia jeho syn, a je tak hlboko pohnutý, že ‚uteká, padá synovi okolo krku a nežne ho pobozká‘. (Lukáš 15:11–24) Ježiš zamietol strnulú kultúru, v ktorej sa náboženskí vodcovia pozerali na obyčajných ľudí zvrchu, ale vysvetlil, že jeho Otec je prístupný Boh, ktorý uprednostňuje prosbu pokorného vyberača daní pred okázalou modlitbou nadutého farizeja. (Lukáš 18:9–14) Ježiš vykreslil Jehovu ako starostlivého Boha, ktorý vie, keď spadne na zem aj malý vrabec. „Preto sa nebojte,“ uistil Ježiš svojich učeníkov, „máte väčšiu cenu ako mnoho vrabcov.“ (Matúš 10:29, 31) Pochopiteľne, ľudia žasli nad Ježišovým „spôsobom vyučovania“ a boli k nemu priťahovaní. (Matúš 7:28, 29) Raz s ním „veľký zástup“ vydržal tri dni, hoci nemali so sebou jedlo! — Marek 8:1, 2.
19 Môžeme byť vďační, že Jehova zjavil vo svojom Slove Kristovu myseľ! Ako si však môžeme pestovať a prejavovať Kristovu myseľ v našom správaní k druhým? O tom bude hovoriť nasledujúci článok.
[Poznámky pod čiarou]
a To, že duchovných tvorov môžu ovplyvniť spoločníci, naznačuje Zjavenie 12:3, 4. Satan je tam zobrazený ako „drak“, ktorý dokázal využiť svoj vplyv na to, aby iné „hviezdy“, čiže duchovných synov, podnietil pripojiť sa k nemu v jeho vzbure. — Porovnaj Jóba 38:7.
b Posledná priama zmienka o Jozefovi je vtedy, keď našli 12-ročného Ježiša v chráme. Nie je žiadna zmienka o tom, že by bol Jozef prítomný na svadobnej hostine v Káne, na začiatku Ježišovej služby. (Ján 2:1–3) V roku 33 n. l. Ježiš, pribitý na kole, zveril Máriu do opatery milovanému apoštolovi Jánovi. To by Ježiš pravdepodobne neurobil, keby Jozef ešte žil. — Ján 19:26, 27.
Spomínaš si?
• Prečo je dôležité, aby sme spoznali „Kristovu myseľ“?
• Akú spoločnosť mal Ježiš, skôr ako sa stal človekom?
• Aké podmienky a vplyvy zažil Ježiš osobne počas svojho pozemského života?
• Čo zjavujú evanjeliá o Ježišovej osobnosti?
[Obrázok na strane 10]
Ježiš vyrastal vo veľkej rodine, pravdepodobne v skromných podmienkach
[Obrázky na strane 12]
Učitelia žasli nad porozumením a odpoveďami 12-ročného Ježiša