Boh má o teba záujem
KRESŤANKA Mary, ktorá má takmer päťdesiat rokov, si v živote veľa vytrpela. Cudzoložstvo jej manžela viedlo pred vyše desiatimi rokmi k rozvodu. Po rozvode sa Mary zo všetkých síl snažila spĺňať si úlohu jediného rodiča svojich štyroch detí. Je však stále sama a občas jej samota pripadá neznesiteľná. Mary sa pýta sama seba: ‚Vari to znamená, že sa Boh nezaujíma o mňa a o moje deti bez otca?‘
Či už si prežil podobnú nešťastnú udalosť alebo nie, určite vieš pochopiť pocity Mary. Všetci sme už vytrvávali v náročných okolnostiach a možno sme sa pýtali, kedy a ako len Jehova bude konať v náš prospech. Niektoré také skúsenosti sú priamym výsledkom toho, že sa pridŕžame Božích zákonov. (Matúš 10:16–18; Skutky 5:29) Iné sú dôsledkom toho, že sme nedokonalí ľudia a žijeme vo svete, nad ktorým vládne Satan. (1. Jána 5:19) Apoštol Pavol napísal: „Celé tvorstvo ešte stále spolu stená a spolu trpí v bolesti.“ — Rimanom 8:22.
Ale skutočnosť, že čelíš ťažkej skúške, neznamená, že ťa Jehova opustil alebo že sa nezaujíma o tvoje blaho. Ako si tým môžeš byť istý? Čo dokazuje, že Boh sa o teba zaujíma?
Príklad zo staroveku
Biblia poskytuje jasné svedectvo o tom, že Jehova sa stará o ľudí ako o jednotlivcov. Uvažuj o Dávidovi. Jehova mal osobný záujem o tohto mladého pastiera, nájduc v ňom „muža príjemného svojmu srdcu“. (1. Samuelova 13:14) Neskôr, keď Dávid vládol ako kráľ, Jehova mu sľúbil: „Dokážem, že som s tebou, kamkoľvek pôjdeš.“ — 2. Samuelova 7:9.
Znamená to, že Dávid si žil ako v bavlnke, bez akýchkoľvek ťažkostí? Nie, Dávid zažíval ťažké skúšky, a to aj pred tým, ako začal vládnuť, aj počas svojej vlády. Niekoľko rokov pred tým, ako sa stal kráľom, ho neúnavne prenasledoval kráľ Saul dychtiaci po vražde. V tomto období svojho života Dávid napísal: „Moja duša je uprostred levov... áno, ľudských synov, ktorých zuby sú kopijami a šípmi.“ — Žalm 57:4.
Napriek tomu bol Dávid počas tohto nepriateľstva presvedčený o tom, že Jehova sa oňho osobne zaujíma. „Sám si oznámil, že som utečenec,“ vyhlásil v modlitbe k Jehovovi. Áno, Dávidovi sa to javilo tak, akoby Jehova celé to súženie dokumentoval. Potom dodal: „Vlej moje slzy do svojho koženého vaku. Či nie sú v tvojej knihe?“a (Žalm 56:8) Týmto znázornením Dávid vyjadril dôveru, že Jehova vie nielen o jeho situácii, ale aj o jej emocionálnom účinku.
Na konci svojho života mohol Dávid na základe osobnej skúsenosti napísať: „Kroky telesne schopného muža, tie prichystal Jehova, a On má potešenie v jeho ceste. Môže síce padnúť, ale nezrúti sa, lebo Jehova podopiera jeho ruku.“ (Žalm 37:23, 24) Aj ty môžeš mať dôveru, že hoci tvoje skúšky pretrvávajú a nepoľavujú, Jehova si všíma tvoju vytrvalosť a cení si ju. Pavol napísal: „Boh nie je nespravodlivý, aby zabudol na vašu prácu a na lásku, ktorú ste prejavovali jeho menu tým, že ste slúžili svätým a naďalej slúžite.“ — Hebrejom 6:10.
A navyše, Jehova môže konať v tvoj prospech tak, že ti dá silu vytrvať napriek akejkoľvek prekážke, ktorá ti môže prísť do cesty. „Mnohé sú nešťastia spravodlivého,“ napísal Dávid, „ale Jehova ho oslobodzuje zo všetkých.“ (Žalm 34:19) Naozaj, Biblia nám hovorí, že „Jehovove oči chodia sem a tam po celej zemi, aby ukázal svoju silu v prospech tých, ktorých srdce je celé voči nemu“. — 2. Paralipomenon 16:9.
Jehova ťa pritiahol
Ďalší doklad o tom, že Jehova prejavuje osobný záujem, možno nájsť v Ježišových vyjadreniach. „Nikto nemôže prísť ku mne,“ povedal Ježiš, „ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal.“ (Ján 6:44) Áno, Jehova individuálne pomáha ľuďom, aby získali úžitok z Kristovej obete. Ako? Do veľkej miery prostredníctvom diela kázania o Kráľovstve. Je pravda, že toto dielo slúži ako „svedectvo všetkým národom“, no oslovuje ľudí individuálne. Skutočnosť, že počúvaš dobré posolstvo a reaguješ naň, je dokladom Jehovovho osobného záujmu o teba. — Matúš 24:14.
Prostredníctvom svätého ducha Jehova priťahuje jednotlivcov k svojmu Synovi a k nádeji na večný život. To každému umožňuje chápať a uplatňovať duchovné pravdy napriek akýmkoľvek zdedeným obmedzeniam a nedokonalosti. Naozaj, človek nemôže porozumieť Božím predsavzatiam bez pomoci Božieho ducha. (1. Korinťanom 2:11, 12) Ako napísal Pavol Tesaloničanom, „viera nie je vlastníctvom všetkých“. (2. Tesaloničanom 3:2) Jehova poskytuje svojho ducha iba tým, ktorí prejavujú ochotu nechať sa ním pritiahnuť.
Jehova priťahuje ľudí, lebo ich miluje ako jednotlivcov a chce, aby boli zachránení. Aký je to spoľahlivý doklad o Jehovovom osobnom záujme! Ježiš povedal: „Nie je prianím môjho Otca, ktorý je v nebi, aby zahynul jeden z týchto maličkých.“ (Matúš 18:14) Áno, v Božích očiach je dôležitý každý človek ako odlišný jedinec. Preto mohol Pavol napísať: „On odplatí každému podľa jeho skutkov.“ (Rimanom 2:6) A apoštol Peter povedal: „Boh nie je predpojatý, ale v každom národe je mu prijateľný ten [jednotlivý človek], kto sa ho bojí a koná spravodlivosť.“ — Skutky 10:34, 35.
Ježišove zázraky
Boží osobný záujem o ľudí sa dojímavo prejavil v zázrakoch, ktoré konal Boží Syn Ježiš. Jeho uzdravovanie ľudí bolo spojené s hlbokým citom. (Marek 1:40, 41) Keďže Ježiš „nemôže nič robiť sám od seba, ale iba to, čo vidí robiť Otca“, jeho súcit vykresľuje dojímavý obraz Jehovovho záujmu o každého z jeho služobníkov. — Ján 5:19.
Zamysli sa nad správou o jednom Ježišovom zázraku, zaznamenanou v Markovi 7:31–37. Ježiš tu uzdravil muža, ktorý bol hluchý a trpel poruchou reči. Biblia uvádza, že Ježiš „vzal [muža] samého nabok od zástupu“. Potom „s pohľadom do neba hlboko vzdychol a povedal mu: ‚Effata‘ čiže: ‚Otvor sa.‘“
Prečo Ježiš vzal tohto muža nabok od zástupu? Nuž, je pravdepodobné, že hluchý človek, ktorý sotva vie rozprávať, by sa pred pozorovateľmi cítil nesvoj. Ježiš si možno všimol tento mužov nepokoj, a preto sa rozhodol uzdraviť ho v súkromí. „Celý tento príbeh nám veľmi názorne ukazuje,“ komentuje to jeden biblický učenec, „že Ježiš tohto muža nepovažoval iba za určitý prípad; považoval ho za určitého jednotlivca. Ten muž mal osobitnú potrebu a osobitný problém a Ježiš s ním zaobchádzal s tou najcitlivejšou ohľaduplnosťou spôsobom šetrným voči jeho citom, ktorému mohol rozumieť.“
Táto správa ukazuje, že Ježiš mal osobný záujem o ľudí. Môžeš si byť istý, že sa rovnako zaujíma i o teba. Je pravda, že jeho obetná smrť bola výrazom lásky k celému svetu vykúpiteľného ľudstva. Predsa však môžeš brať tento skutok osobne, tak ako Pavol, ktorý napísal: ‚Boží Syn ma miloval a dal za mňa sám seba.‘ (Galaťanom 2:20) A keďže Ježiš sa vyjadril, že ten, „kto videl [jeho], videl aj Otca“, môžeme si byť istí, že Jehova má rovnaký záujem o každého zo svojich služobníkov. — Ján 14:9.
Jehova sa stáva Darcom odmeny
K prijímaniu poznania o Bohu patrí spoznávanie každej stránky jeho osobnosti, ako ju odhaľuje Biblia. Samotné Jehovovo meno znamená „Pôsobí, že sa stane“, z čoho vyplýva, že Jehova sa môže stať kýmkoľvek, kým sa rozhodne stať, aby uskutočnil svoju vôľu. Počas dejín bral na seba rôzne úlohy, vrátane úlohy Stvoriteľa, Otca, Zvrchovaného Pána, Pastiera, Jehovu vojsk, Toho, ktorý vypočúva modlitbu, Sudcu, Vznešeného učiteľa a Výplatcu.b
Aby sme si mohli oceniť plný význam Božieho mena, musíme spoznať Jehovu aj v úlohe Darcu odmeny. Pavol napísal: „Bez viery nie je možné páčiť sa mu, lebo ten, kto sa približuje k Bohu, musí veriť, že je a že sa stáva darcom odmeny tým, ktorí ho vážne hľadajú.“ — Hebrejom 11:6.
Jehova sľúbil večný život na rajskej zemi tým z dnešných ľudí, ktorí sa rozhodli slúžiť mu celým srdcom. Tešiť sa na splnenie tohto veľkolepého sľubu nie je sebecké, ani nie je trúfalé predstavovať si seba, ako tam žijeme. Mojžiš „uprene hľadel v ústrety vyplateniu odmeny“. (Hebrejom 11:26) Pavol podobne dychtivo očakával splnenie Božieho sľubu pre verných pomazaných kresťanov. Napísal: „Snažím sa o cieľ, cenu Božieho povolania hore prostredníctvom Krista Ježiša.“ — Filipanom 3:14.
Aj ty sa môžeš tešiť na odmenu, ktorú Jehova sľubuje tým, ktorí vytrvávajú. Očakávanie tejto odmeny je neoddeliteľnou súčasťou tvojho poznania Boha a tvojej vytrvalosti v jeho službe. Preto denne rozjímaj o požehnaniach, ktoré má Jehova pre teba prichystané. Mary, o ktorej sme sa zmienili na začiatku, vyvinula mimoriadne úsilie, aby to robila. Hovorí: „Nedávno som prvý raz v živote prijala skutočnosť, že Ježišova výkupná obeť sa vzťahuje aj na mňa. Začínam cítiť, že Jehova sa o mňa zaujíma ako o osobu. Som kresťankou už vyše 20 rokov, ale iba nedávno som tomu naozaj začala veriť.“
Pomocou štúdia a hlbokého rozjímania o Biblii si Mary spolu s miliónmi iných ľudí uvedomuje, že Jehova sa zaujíma o svoj ľud nielen ako o skupinu, ale aj ako o jednotlivcov. Apoštol Peter bol o tom natoľko presvedčený, že napísal: „Uvrhnite [na Boha] všetku svoju úzkostlivú starosť, lebo sa o vás stará.“ (1. Petra 5:7) Áno, Boh má o teba záujem!
[Poznámky pod čiarou]
a Kožený vak bola nádoba zo zvieracej kože, ktorá sa používala na uchovávanie takých vecí, ako je voda, olej, mlieko, víno, maslo a syr. Staroveké vaky sa od seba veľmi odlišovali veľkosťou a tvarom; patrili medzi ne kožené vrecia aj nádoby s úzkym hrdlom a so zátkou.
b Pozri Sudcov 11:27; Žalm 23:1; 65:2; 73:28; 89:26; Izaiáša 8:13; 30:20; 40:28; 41:14; a tiež New World Translation of the Holy Scriptures—With References, Dodatok 1J, strana 1568, ktorý vydala Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc.
[Rámček na strane 6]
Vzkriesenie — dôkaz Božieho záujmu
PRESVEDČIVÝ dôkaz o tom, že Boh sa zaujíma o každého jednotlivca, sa nachádza v Biblii v Jánovi 5:28, 29: „Prichádza hodina, keď všetci v pamätných hrobkách budú počuť [Ježišov] hlas a vyjdú.“
Je zaujímavé, že je tu použité grécke slovo mnémeion (pamätná hrobka) namiesto slova tafos (hrob). Slovo tafos vyjadruje jednoducho myšlienku pohrebu. Ale slovo mnémeion naznačuje, že o osobe, ktorá zomrela, ostane uchovaný záznam.
Len si v súvislosti s tým pomysli, čo si bude vzkriesenie vyžadovať od Jehovu Boha. Aby mohol niekoho opäť priviesť k životu, musí o tom človeku poznať všetko — včítane jeho zdedených čŕt a celej pamäti. Iba vtedy by dotyčný jednotlivec mohol byť obnovený s tou istou osobnosťou.
Prirodzene, z ľudského hľadiska je to nemožné, ale „u Boha je všetko možné“. (Marek 10:27) Boh dokonca môže zistiť, čo je v srdci človeka. Hoci je nejaký človek už stáročia mŕtvy, Božia pamäť vzhľadom na neho nezlyháva, neslabne. (Jób 14:13–15) Keď sa teda Ježiš zmienil o Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi, aj stáročia po ich smrti mohol povedať, že Jehova „nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo všetci sú preňho živí“. — Lukáš 20:38.
Teda miliardy ľudí, ktorí zomreli, sú do najmenších podrobností uchované v pamäti Jehovu Boha. Aký je to úžasný dôkaz, že Boh sa zaujíma o ľudí ako o jednotlivcov!
[Obrázok na strane 7]
Ježiš prejavoval osobný záujem o tých, ktorých uzdravoval