Zachránení zo „zlého pokolenia“

„Ó, neveriace a prevrátené pokolenie, ako dlho musím byť s vami a znášať vás?“ — LUKÁŠ 9:41.

 1. a) Predzvesťou čoho sú naše katastrofálne časy? b) Čo hovoria Písma o prežijúcich?

ŽIJEME v katastrofálnom období. Zemetrasenia, záplavy, hladomory, choroby, nezákonnosť, bombové útoky, hrozné vojny — tieto i ďalšie katastrofy postihujú ľudstvo v našom dvadsiatom storočí. Avšak najväčšia katastrofa zo všetkých hrozí v blízkej budúcnosti. Čo je to? Je to „veľké súženie, aké nebolo od začiatku sveta až dosiaľ, áno, aké nikdy viac nebude“. (Matúš 24:21) Napriek tomu sa mnohí z nás môžu tešiť na radostnú budúcnosť! Prečo? Pretože Slovo samotného Boha opisuje „veľký zástup, ktorý nemohol nikto spočítať, zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov... ‚To sú tí, ktorí vychádzajú z veľkého súženia... Nebudú už hladní ani smädní... A Boh zotrie každú slzu z ich očí.‘“ — Zjavenie 7:1, 9, 14–17.

 2. Aké prvé prorocké splnenie mali úvodné verše 24. kapitoly Matúša, 13. kapitoly Marka a 21. kapitoly Lukáša?

² Inšpirovaný záznam v Matúšovi 24:3–22, Markovi 13:3–20 a Lukášovi 21:7–24 uvádza Ježišov prorocký opis „záveru systému vecí“.a Toto proroctvo sa prvý raz splnilo na skazenom židovskom systéme vecí v prvom storočí nášho letopočtu a vyvrcholilo neslýchaným „veľkým súžením“, ktoré prišlo na Židov. Celá náboženská a politická štruktúra židovského systému, sústredená v jeruzalemskom chráme, bola rozvrátená, aby už nikdy nebola obnovená.

 3. Prečo je dnes naliehavé venovať pozornosť Ježišovmu proroctvu?

³ Pouvažujme teraz o okolnostiach prvého splnenia Ježišovho proroctva. Pomôže nám to lepšie pochopiť podobné spĺňanie dnes. Ukáže nám to, aké naliehavé je teraz robiť konkrétne kroky, aby sme prežili najväčšie súženie, ktoré hrozí celému ľudstvu. — Rimanom 10:9–13; 15:4; 1. Korinťanom 10:11; 15:58.

„Koniec“ — kedy?

 4, 5. a) Prečo sa bohabojní Židia v prvom storočí n. l. zaujímali o proroctvo Daniela 9:24–27? b) Ako sa toto proroctvo splnilo?

⁴ Okolo roku 539 pred n. l. dostal Boží prorok Daniel videnie udalostí, ktoré sa mali diať počas posledného „týždňa“ obdobia „sedemdesiatich týždňov“ rokov. (Daniel 9:24–27) Tieto „týždne“ sa začali v roku 455 pred n. l., keď perzský kráľ Artaxerxes nariadil, aby bolo znovu postavené mesto Jeruzalem. Posledný „týždeň“ sa začal, keď sa objavil Mesiáš, Ježiš Kristus — pri jeho krste a pomazaní v roku 29 n. l.b Bohabojní Židia v prvom storočí n. l. si dobre uvedomovali tento časový rys Danielovho proroctva. Napríklad v Lukášovi 3:15 sa o zástupoch, ktoré sa v roku 29 n. l. zhromaždili počúvať kázanie Jána Krstiteľa, hovorí: „Ľudia boli v očakávaní a všetci uvažovali v srdci o Jánovi: ‚Je to azda Kristus?‘“

⁵ Sedemdesiaty „týždeň“ mal byť siedmimi rokmi zvláštnej priazne prejavovanej Židom. Začal sa v roku 29 n. l. a zahŕňal Ježišov krst a službu, jeho obetnú smrť „v polovici týždňa“ v roku 33 n. l. a ďalšiu ‚polovicu týždňa‘ po rok 36 n. l. Počas tohto „týždňa“ bola príležitosť stať sa Ježišovými pomazanými učeníkmi poskytovaná iba bohabojným Židom a židovským prozelytom. Potom v roku 70 n. l., v čase, ktorý nebol vopred známy, rímske légie pod vedením Tita vyhladili odpadlícky židovský systém. — Daniel 9:26, 27.

 6. a) Ako začala „ohavnosť“ v roku 66 n. l. konať a ako na to reagovali kresťania?

⁶ Tak bolo židovské kňazstvo, ktoré poškvrnilo jeruzalemský chrám a zosnovalo vraždu Božieho Syna, vyhladené. A zničené boli aj národné a kmeňové záznamy. Potom sa už žiaden Žid nemohol právoplatne hlásiť ku kňazskému či kráľovskému dedičstvu. Našťastie však pomazaní duchovní Židia boli oddelení ako kráľovské kňazstvo, aby „široko-ďaleko oznamovali znamenitosti“ Jehovu Boha. (1. Petra 2:9) Keď rímske vojsko v roku 66 n. l. prvý raz obľahlo Jeruzalem, a dokonca i podkopalo chrámový priestor, kresťania rozpoznali v týchto vojenských jednotkách „ohavnosť pôsobiacu spustošenie, o ktorej hovoril prorok Daniel, že stojí na svätom mieste“. Poslúchnuc Ježišov prorocký príkaz, kresťania z Jeruzalema a Judska utiekli do hornatej oblasti, aby boli chránení. — Matúš 24:15, 16; Lukáš 21:20, 21.

 7, 8. Aké „znamenie“ kresťania spozorovali a čo nevedeli?

⁷ Títo verní židovskí kresťania pozorovali spĺňanie Danielovho proroctva a boli očitými svedkami tragických vojen, hladomorov, morových nákaz, zemetrasení a nezákonnosti, čo Ježiš predpovedal ako súčasť ‚znamenia záveru systému vecí‘. (Matúš 24:3) Ale povedal im Ježiš, kedy Jehova skutočne vykoná rozsudok nad tým skazeným systémom? Nie. To, čo prorokoval o vyvrcholení svojej budúcej kráľovskej prítomnosti, určite platilo aj na „veľké súženie“ v prvom storočí: „O tom dni a hodine nevie nikto, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba Otec.“ — Matúš 24:36.

⁸ Z Danielovho proroctva mohli Židia vypočítať čas, kedy sa objaví Mesiáš. (Daniel 9:25) Nedostali však žiaden dátum „veľkého súženia“, ktoré nakoniec spustošilo odpadlícky židovský systém vecí. Až po zničení Jeruzalema a jeho chrámu si uvedomili, že tým dátumom bol rok 70 n. l. Boli si však vedomí Ježišových prorockých slov: „Toto pokolenie určite nepominie, kým sa to všetko nestane.“ (Matúš 24:34) Použitie výrazu „pokolenie“ je tu zjavne odlišné ako v Kazateľovi 1:4, kde sa hovorí o pokoleniach, ktoré v priebehu času postupne prichádzajú a odchádzajú.

„Toto pokolenie“ — čo to je?

 9. Ako slovníky definujú grécke slovo genea?

⁹ Ako asi rozumeli výrazu „toto pokolenie“ štyria apoštoli, keď sedeli s Ježišom na Olivovom vrchu a počuli jeho proroctvo o „závere systému vecí“? V evanjeliách sa slovo „pokolenie“ prekladá z gréckeho slova genea, ktoré súčasné slovníky definujú takto: „Doslovne tí, ktorí pochádzajú zo spoločného predka.“ (Greek-English Lexicon of the New Testament od Waltera Bauera) „To, čo bolo splodené, rodina... po sebe idúci členovia rodokmeňa... alebo rod ľudí... alebo celé množstvo ľudí žijúcich v tom istom čase, Mat. 24:34; Mar. 13:30; Luk. 1:48; 21:32; Fil. 2:15, a zvlášť tí zo židovského rodu, ktorí žili v tom istom období.“ (Expository Dictionary of New Testament Words od W. E. Vina) „To, čo je splodené, ľudia z toho istého kmeňa, rodina... celé množstvo ľudí žijúcich v tom istom čase: Mat. xxiv. 34; Mar. xiii. 30; Luk. i. 48... použité zvl[ášť] na židovský rod žijúci v tom istom období.“ — Greek-English Lexicon of the New Testament od J. H. Thayera.

10. a) Akú zhodnú definíciu podávajú dve autority, keď uvádzajú Matúša 24:34? b) Ako túto definíciu podporuje jeden teologický slovník i niektoré preklady Biblie?

¹⁰ Teda Vine i Thayer uvádzajú Matúša 24:34, keď definujú „toto pokolenie“ (hé genea hauté) ako „celé množstvo ľudí žijúcich v tom istom čase“. Theological Dictionary of the New Testament (Teologický slovník Nového Zákona, 1964) podporuje túto definíciu, keď uvádza: „Ježišovo použitie [výrazu] ‚pokolenie‘ vyjadruje jeho rozsiahly zámer: poukazuje na všetkých ľudí a uvedomuje si ich solidaritu v hriechu.“ Keď bol Ježiš na zemi, „solidarita v hriechu“ bola v židovskom národe naozaj zjavná, práve tak ako sa ňou vyznačuje dnešný svet.c

11. a) Aká autorita by nás v prvom rade mala viesť pri určovaní toho, ako uplatniť výraz hé genea hauté? b) Ako táto autorita používala tento výraz?

¹¹ Samozrejme, kresťania, ktorí túto vec skúmajú, usmerňujú svoje myslenie predovšetkým podľa toho, ako používali grécky výraz hé genea hauté čiže „toto pokolenie“ inšpirovaní pisatelia evanjelií, keď uvádzali Ježišove slová. Tento výraz bol používaný dôsledne v negatívnom zmysle. A tak Ježiš nazval židovských náboženských vodcov „hadi, potomstvo vreteníc“ a ďalej povedal, že nad „týmto pokolením“ bude vykonaný súd gehenny. (Matúš 23:33, 36) Týkal sa však tento súd iba pokryteckého duchovenstva? Rozhodne nie. Ježišovi učeníci pri viacerých príležitostiach počuli, ako Ježiš hovoril o „tomto pokolení“, pričom tento výraz vždy použil v oveľa širšom zmysle. V akom?

„Toto zlé pokolenie“

12. Ako Ježiš spájal „zástupy“ s „týmto pokolením“, ako to počuli jeho učeníci?

¹² V roku 31 n. l., v čase, keď Ježiš konal rozsiahlu službu v Galilei, krátko po Pesachu, jeho učeníci počuli, ako hovorí „zástupom“: „Ku komu prirovnám toto pokolenie? Je ako malé deti sediace na trhoviskách, ktoré volajú na svojich spoluhráčov a hovoria: ‚Hrali sme vám na flaute, ale vy ste netancovali; nariekali sme, ale vy ste sa nebili v zármutku.‘ Podobne prišiel Ján [Krstiteľ] a nejedol ani nepil, a predsa hovoria: ‚Má démona‘; prišiel Syn človeka [Ježiš] a jedol a pil, a predsa hovoria: ‚Hľa, nenásytný človek a oddaný pitiu vína, priateľ vyberačov daní a hriešnikov.‘“ Nebolo možné páčiť sa týmto bezzásadovým „zástupom“! — Matúš 11:7, 16–19.

13. Koho Ježiš za prítomnosti svojich učeníkov označil a odsúdil ako „toto zlé pokolenie“?

¹³ Neskôr v roku 31 n. l., keď sa Ježiš a jeho učeníci vydali na svoju druhú kazateľskú cestu po Galilei, „niektorí znalci Písma a farizeji“ žiadali od Ježiša znamenie. Vtedy im aj „zástupom“, ktoré tam boli, povedal: „Zlé a cudzoložné pokolenie stále hľadá nejaké znamenie, ale nebude mu dané žiadne znamenie okrem znamenia proroka Jonáša. Lebo tak ako bol Jonáš v bruchu obrovskej ryby tri dni a tri noci, tak bude Syn človeka v srdci zeme tri dni a tri noci... Tak to bude aj s týmto zlým pokolením.“ (Matúš 12:38–46) Do „tohto zlého pokolenia“ zjavne patrili náboženskí vodcovia i „zástupy“, ktoré nikdy nedospeli k pochopeniu znamenia, ktoré sa splnilo Ježišovou smrťou a vzkriesením.d

14. Aké odsúdenie saducejov a farizejov počuli od Ježiša jeho učeníci?

¹⁴ Po Pesachu v roku 32 n. l., keď Ježiš a jeho učeníci prišli do galilejskej oblasti Magadan, saduceji a farizeji opäť žiadali od Ježiša znamenie. Ježiš im zopakoval: „Zlé a cudzoložné pokolenie stále hľadá znamenie, ale okrem Jonášovho znamenia nedostane žiadne iné znamenie.“ (Matúš 16:1–4) Títo náboženskí pokrytci si ako vodcovia neverných „zástupov“, ktoré Ježiš odsúdil ako „toto zlé pokolenie“, istotne veľmi zaslúžili pokarhanie.

15. Ako sa Ježiš a jeho učeníci stretli s „týmto pokolením“ krátko pred premenením a opäť hneď po premenení?

¹⁵ Ku koncu svojej služby v Galilei si Ježiš zavolal zástup i svojich učeníkov a povedal: „Ktokoľvek sa... hanbí za mňa a za moje slová v tomto cudzoložnom a hriešnom pokolení, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka.“ (Marek 8:34, 38) Teda v tom čase masy nekajúcnych Židov očividne tvorili „cudzoložné a hriešne pokolenie“. O niekoľko dní, po Ježišovom premenení, Ježiš a jeho učeníci „prišli k zástupu“ a nejaký muž prosil Ježiša, aby mu uzdravil syna. Ježiš sa vyjadril: „Ó, neveriace a prevrátené pokolenie, ako dlho ešte musím byť s vami? Ako dlho vás musím znášať?“ — Matúš 17:14–17; Lukáš 9:37–41.

16. a) Aké odsúdenie „zástupov“ Ježiš zopakoval v Judei? b) Ako „toto pokolenie“ spáchalo najhorší zločin zo všetkých zločinov?

¹⁶ A pravdepodobne v Judsku po sviatku stánkov v roku 32 n. l., „keď sa zhromaždili zástupy“ okolo Ježiša, im zopakoval svoje odsúdenie vzťahujúce sa na nich: „Toto pokolenie je zlé pokolenie; vyhľadáva znamenie. Ale nedostane žiadne znamenie okrem Jonášovho znamenia.“ (Lukáš 11:29) Keď náboženskí vodcovia nakoniec priviedli Ježiša pred súd, Pilát ponúkol jeho prepustenie. Správa hovorí: „Hlavní kňazi a starší nahovorili zástupy, aby žiadali Barabáša, ale Ježiša aby dali zničiť... Pilát im povedal: ‚Čo teda mám urobiť s Ježišom, zvaným Kristus?‘ Všetci povedali: ‚Nech je pribitý na kôl!‘ Povedal: ‚Nuž, čo zlé urobil?‘ Oni však tým viac kričali: ‚Nech je pribitý na kôl!‘“ To „zlé pokolenie“ žiadalo Ježišovu krv! — Matúš 27:20–25.

17. Ako zareagovali niektorí z „tohto pokriveného pokolenia“ na Petrovo kázanie na Letnice?

¹⁷ „Neveriace a prevrátené pokolenie“, podnecované svojimi náboženskými vodcami, teda zohralo kľúčovú úlohu pri usmrtení Pána Ježiša Krista. O päťdesiat dní, na Letnice v roku 33 n. l., učeníci dostali svätého ducha a začali hovoriť rôznymi jazykmi. Keď ľudia počuli zvuk, „zišlo sa ich množstvo“ a apoštol Peter ich oslovil „judskí muži a všetci obyvatelia Jeruzalema“ a povedal: ‚Tohto muža [Ježiša] ste pribili na kôl rukou nezákonných ľudí a zmárnili.‘ Ako zareagovali niektorí z tých, čo to počuli? „Bodlo ich v srdci.“ Peter ich potom vyzval, aby sa kajali. „Dôkladne svedčil a neprestajne ich nabádal a hovoril: ‚Zachráňte sa z tohto pokriveného pokolenia.‘“ Asi tritisíc ich zareagovalo — „srdečne prijali jeho slovo [a] boli pokrstení“. — Skutky 2:6, 14, 23, 37, 40, 41.

„Toto pokolenie“ identifikované

18. Na čo sa vždy vzťahuje Ježišovo používanie výrazu „toto pokolenie“?

¹⁸ Teda čo je tým „pokolením“, o ktorom sa Ježiš tak často zmieňoval v prítomnosti svojich učeníkov? Ako chápali jeho slová: „Toto pokolenie určite nepominie, kým sa to všetko nestane“? Ježiš sa istotne neodkláňal od ním zavedeného použitia výrazu „toto pokolenie“, ktorý dôsledne vzťahoval na súdobé masy s ich „slepými vodcami“, ktorí spolu tvorili židovský národ. (Matúš 15:14) „Toto pokolenie“ zažilo všetku tieseň, ktorú Ježiš predpovedal, a potom pominulo v neporovnateľnom „veľkom súžení“, ktoré postihlo Jeruzalem. — Matúš 24:21, 34.

19. Kedy a ako pominuli „nebesia a zem“ židovského systému?

¹⁹ V prvom storočí Jehova súdil židovský ľud. Tí, ktorí sa kajali a dospeli k prejavovaniu viery v Jehovovo milosrdné opatrenie prostredníctvom Krista, boli zachránení z toho „veľkého súženia“. V zhode s Ježišovými slovami sa uskutočnilo všetko, čo bolo prorokované, a potom „nebesia a zem“ židovského systému vecí — celý národ s jeho náboženskými vodcami a zlou ľudskou spoločnosťou — pominuli. Jehova vykonal súd! — Matúš 24:35; porovnaj 2. Petra 3:7.

20. Aké aktuálne nabádanie je naliehavé pre všetkých kresťanov?

²⁰ Tí Židia, ktorí venovali pozornosť Ježišovým prorockým slovám, si uvedomili, že ich záchrana nezávisí od snahy vypočítať dĺžku „pokolenia“ alebo nejakých datovaných „časov alebo období“, ale od toho, či sa budú zachovávať oddelení od zlého súdobého pokolenia a horlivo konať Božiu vôľu. I keď sa záverečné slová Ježišovho proroctva vzťahujú na hlavné splnenie v našich dňoch, aj židovskí kresťania v prvom storočí museli dbať na nabádanie: „Preto zostaňte bdelí a v každom čase pokorne proste, aby sa vám podarilo uniknúť všetkému, čo sa má stať, a stáť pred Synom človeka.“ — Lukáš 21:32–36; Skutky 1:6–8.

21. Akú náhlu udalosť môžeme očakávať v blízkej budúcnosti?

²¹ Dnes je „Jehovov veľký deň... blízko a veľmi sa ponáhľa“. (Sofoniáš 1:14–18; Izaiáš 13:9, 13) Náhle, v „deň a hodinu“, ktorú Jehova sám vopred určil, vyleje svoju zúrivosť na náboženské, politické a obchodné prvky sveta i na svojvoľných ľudí, ktorí tvoria toto súčasné „zlé a cudzoložné pokolenie“. (Matúš 12:39; 24:36; Zjavenie 7:1–3, 9, 14) Ako môžeš byť zachránený z „veľkého súženia“? Odpoveď je v našom nasledujúcom článku, kde sa bude hovoriť o veľkolepej nádeji do budúcnosti.

[Poznámky pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

◻ Čo sa učíme zo splnenia Daniela 9:24–27?

◻ Ako súčasné slovníky definujú výraz „toto pokolenie“, keď sa používa v Biblii?

◻ Ako Ježiš dôsledne používal výraz „pokolenie“?

◻ Ako sa Matúš 24:34, 35 splnil v prvom storočí?

[Obrázok na strane 12]

Ježiš prirovnal „toto pokolenie“ k zástupom spurných detí

[Obrázok na strane 15]

Iba Jehova vopred poznal hodinu vykonania rozsudku nad zlým židovským systémom