Ježiš vyučuje ľudí v oblasti Filipovej Cézarey, ktorá sa nachádza asi 25 kilometrov od vrchu Hermon. Teraz povie niečo, čo apoštolov prekvapí: „Niektorí z tých, čo tu stoja, nezomrú, kým neuvidia Syna človeka, ako prichádza vo svojom Kráľovstve.“ (Matúš 16:28)

Učeníci určite premýšľajú, čo tým Ježiš myslí. Asi o týždeň spolu s tromi apoštolmi, Petrom, Jakubom a Jánom, vystupuje na vysoký vrch. Prichádzajú tam zrejme neskoro v noci, lebo tí traja sú už ospalí. Ježiš sa modlí a vtom sa začne pred nimi premieňať. Apoštoli vidia, že tvár mu žiari ako slnko a jeho odev je oslnivo biely.

Toto videnie určite veľmi posilnilo Ježiša i apoštolov. Bol to predobraz Kristovej slávy v jeho Kráľovstve. Tak učeníci videli „Syna človeka, ako prichádza vo svojom Kráľovstve“, čím sa splnil Ježišov sľub. (Matúš 16:28) Na vlastné oči videli „jeho veľkolepú slávu“. Hoci farizeji chceli od Ježiša nejaké znamenie na dôkaz toho, že je Božím vyvoleným Kráľom, žiadne im nedal. No Ježišovi blízki učeníci mali výsadu byť svedkami Ježišovho premenenia, ktoré potvrdzuje splnenie proroctiev o Kráľovstve. Tak mohol Peter neskôr napísať: „Preto sme si prorockým slovom ešte istejší.“ (2. Petra 1:16–19)