Starší — zaobchádzajte nežne s Božím stádom!

„Stali sme sa medzi vami jemnými, ako keď dojčiaca matka nežne pestuje svoje deti.“ — 1. Tes. 2:7.

JEHOVA je Veľký pastier. Robí hojné opatrenia pre svojich služobníkov podobných ovciam a vedie ich „po cestách spravodlivosti“ pre svoje sväté meno. Preto sa tí, ktorí konajú jeho vôľu, nemusia báť ničoho zlého a môžu u svojho súcitného Boha hľadať útechu. Áno, každý verne oddaný svedok Jehovu má dobrý dôvod cítiť sa bezpečne v Božej láskyplnej starostlivosti. — Žalm 23:1–4.

² Ježiš Kristus „je odleskom [Božej] slávy a presným znázornením jeho bytosti“. (Hebr. 1:1–4) Preto aj Ježiš, znamenitý pastier, prejavuje lásku a súcit. (Ján 10:14, 15) Pri jednej príležitosti napríklad „videl veľký zástup, prišlo mu ich ľúto, lebo boli ako ovce bez pastiera. Začal ich učiť mnohé veci.“ — Mar. 6:34.

³ Všetci kresťania by mali ‚napodobňovať Boha a ďalej chodiť v láske, podobne ako Kristus miloval ich‘. (Ef. 5:1, 2) Mali by byť teda láskyplní a súcitní. To by malo platiť najmä na nižších pastierov Božieho stáda. Apoštol Pavol povedal: „Dávajte pozor na seba i na celé stádo, v ktorom vás svätý duch ustanovil za dozorcov, aby ste pásli Boží zbor, ktorý vykúpil krvou svojho vlastného Syna. Viem, že po mojom odchode vniknú medzi vás utláčajúci vlci a nebudú nežne zaobchádzať so stádom. A z vás samých povstanú muži a budú hovoriť prevrátené veci, aby odviedli za sebou učeníkov. — Sk. 20:28–30.

⁴ Po čase sa objavili odpadlícki „utláčajúci vlci“ a ‚nezaobchádzali nežne so stádom‘. Ale ako sme radi, že starší medzi Jehovovými svedkami nie sú takí tyrani! Aké zaobchádzanie však môžu očakávať spoluveriaci od týchto duchom ustanovených dozorcov? A ako môžu takto ustanovení muži prejavovať nežný ohľad k Jehovovým ovciam?

Nevládnuť nad stádom

⁵ Od kresťanských starších môžeme právom očakávať, že budú s nami zaobchádzať so súcitom. Nie sú ako svetskí vládcovia, ktorí často povýšenecky vládnu nad svojimi poddanými. Podľa správ napríklad francúzsky kráľ Karol Veľký (ktorý vládol v rokoch 768–814 n. l.) „prinútil Sasov pod hrozbou smrti prijať krst, odsudzoval na najprísnejšie tresty tých, ktorí porušili Pôst, a všade nahrádzal presviedčanie násilím“. (Dejiny kresťanskej cirkvi od Williama Jonesa, angl.) Tyrania nemá miesto medzi Ježišovými nasledovníkmi, lebo Ježiš povedal: „Viete, že vládcovia národov sa nad nimi vypínajú a že veľkí nad nimi vykonávajú moc. Medzi vami to tak nie je, ale ktokoľvek sa chce stať medzi vami veľkým, musí byť vaším sluhom, a ktokoľvek chce byť medzi vami prvý, musí byť vaším otrokom. Práve tak Syn človeka neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoju dušu ako výkupné na výmenu za mnohých.“ — Mat. 20:25–28.

⁶ Kresťanský muž, ktorý sa ‚usiluje o úrad dozorcu, túži po znamenitej práci‘. (1. Tim. 3:1) Keď zoberieme do úvahy toto, a taktiež Ježišovu práve citovanú radu, vyplynú z toho tieto základné činitele: 1. Kresťanskí starší nesmú tyranizovať iných; 2. Tí, ktorí na seba berú zodpovednosť medzi Ježišovými nasledovníkmi, musia byť ich otrokmi, nie ich pánmi; a 3. muži, ktorí sa usilujú o úrad dozorcu, by sa mali na tento úrad pozerať ako na „znamenitú prácu“ a nie ako na vyvýšené postavenie. (Prísl. 25:27; 1. Kor. 1:31) Názov „starší“ nikoho nevyvyšuje nad iných Jehovových ctiteľov. Zbor má skôr dôvod očakávať, že všetci starší budú duchovne zrelí, skúsení a pokorní muži, ktorí sa ujímajú vedenia v posvätnej službe. Starší by sa na seba mali pozerať naozaj ako na pokorných otrokov Boha Jehovu, Ježiša Krista a spolukresťanov. — Rim. 12:11; Gal. 5:13; Kol. 3:24.

⁷ Keď starší pokorne pracuje ako otrok pre druhých, prirodzene mu to bráni, aby nad nimi ‚nevládol‘. A aké je dobré, že naši dozorcovia prejavujú podobný postoj ako Pavol, keď povedal kresťanom v Korinte: ‚Nie že by sme boli pánmi nad vašou vierou, ale sme spolupracovníci na vašu radosť.‘ (2. Kor. 1:24) Takže tí, ktorí uplatňujú láskyplný dozor, nezaťažujú spoluveriacich zbytočnými ľudskými predpismi. Namiesto toho sa dozorcovia medzi Jehovovými svedkami riadia biblickými zásadami a poskytujú láskavú službu a pomoc. Prejavujú aj veľký ohľad voči Božiemu stádu tak, že pohotovo uplatňujú pokyny od vedúceho zboru Jehovových svedkov. — Skutky, 15. kapitola.

⁸ Pavol mal nežnú náklonnosť k Božiemu stádu, a preto mohol povedať kresťanom v Tesalonikách: „Stali sme sa medzi vami jemnými, ako keď dojčiaca matka nežne pestuje svoje deti. Pretože sme k vám mali nežnú náklonnosť, boli sme radi, že sme vám odovzdali nielen Božie dobré posolstvo, ale aj svoje duše, lebo ste sa stali našimi milovanými.“ (1. Tes. 2:7, 8) Pavol konal ako dojčiaca matka, ktorá miluje svoje deti tak veľmi, že stavia ich záujmy pred svoje vlastné a berie na nich nežný ohľad. To by určite malo podnietiť starších v 20. storočí k nežnému zaobchádzaniu so stádom!

Zdroje úľavy a osvieženia

⁹ Keď prorok Izaiáš poukazoval na tento deň vlády kráľovstva v rukách Ježiša Krista, predpovedal, že kráľ „bude kraľovať podľa spravodlivosti“ a „kniežatá“ budú vládnuť „podľa spravodlivého súdu“. Starší v dnešnej teokratickej organizácii sa teda starajú o záujmy zriadeného nebeského kráľovstva — je to naozaj kniežacia služba! Pre týchto zodpovedných mužov platia ďalšie Izaiášove prorocké slová: „A každý bude ako skrýša pred vetrom a ako úkryt pred prívalom, ako potoky vody v suchom kraji, ako tôňa ozrutnej skaly vo vyprahlej zemi.“ — Iz. 32:1, 2, RP.

¹⁰ Na rozdiel od utláčajúcich náboženských vodcov kresťanstva sú starší medzi Jehovovými svedkami zdrojom úľavy a osvieženia. Ako rada starších mužov presadzujú pokoj, mier a bezpečnosť medzi Jehovovým ľudom. Ako jednotlivec môže každý starší prispieť k tomuto znamenitému stavu tak, že nežne zaobchádza s Božím stádom.

S právom a spravodlivosťou

¹¹ Aj keď v niektorých kresťanských zboroch v prvom storočí vznikali problémy, ich všeobecný stav bol pokojný, zjednotený a radostný. (1. Kor. 1:10–12; 3:5–9; Ef. 1:2; Jak. 2:1–9; 3:2–12; 1. Jána 1:3, 4) Znamenitý duchovný stav existuje aj vo väčšine dnešných zborov Jehovových svedkov vďaka Božiemu požehnaniu, Kristovmu vedeniu a vernej práci menovaných dozorcov. Aby zaistili pokoj, jednotu a radosť, hľadajú títo muži božskú pomoc a usilovne sa snažia udržať Božiu organizáciu mravne i duchovne čistú. (Iz. 52:11) Nečistá organizácia by nikdy nemohla byť pokojná a radostná a iste by nemala Božie schválenie a požehnanie. Boh má „pričisté oči, než aby hľadel na zlé“, než aby trpel nesprávne konanie. (Hab. 1:13, RP) Preto sa od starších okrem iného očakáva, že budú riešiť právne záležitosti priamym, biblickým spôsobom. Na čo však treba pamätať pri riešení takýchto prípadov?

¹² Tam, kde ide o osobné rozpory, mohli by snáď jednotlivci vyriešiť vec súkromne. (Mat. 18:15–17) Pretože starší nie sú ‚pánmi nad našou vierou‘, neočakáva sa, že budú skúmať čisto osobné záležitosti, keď nedošlo k porušeniu biblických zákonov alebo zásad. Ak sú však dôkazy, že niekto ‚urobil nejaký chybný krok skôr, ako si to uvedomí‘, tí, čo sú duchovne spôsobilí, by sa mali snažiť „obnoviť takého človeka v duchu miernosti“. — Gal. 6:1.

¹³ Starší majú slúžiť vždy „pre spravodlivosť“, byť vždy nestranícki. Mali by teda konať na základe dôkazov o nesprávnom konaní, nie len podľa počutia. Pavol radil: „Neprijímaj obvinenie proti staršiemu, iba ak na výpovedi dvoch alebo troch svedkov.“ (1. Tim. 5:19) Podľa Jehovovej normy mala byť osoba, obvinená z hrdelného zločinu, usmrtená ‚na ústach dvoch alebo troch svedkov, nie jedného‘. Naviac mal obžalovaný zrejme príležitosť postaviť sa tvárou v tvár svojim žalobcom, a ak boli dôkazy dostatočné, ‚ruka svedkov bude na ňom prvá zabiť ho‘. — 5. Mojž. 17:6, 7, RP.

¹⁴ Pre právne konanie musí byť zdravý biblický základ. Sme veľmi radi, že zboroví starší nie sú ako pyšný Diotrefes z 1. storočia n. l. Nesprávne sa pokúšal „vylúčiť . . . zo zboru“ tých, ktorí chceli pohostinne prijať cestujúcich bratov. Apoštol Ján sa na tento prečin ani na iné nepozeral ľahkovážne, ale varoval: „Preto ak prídem, pripomeniem jeho skutky.“ (3. Jána 9, 10) Novodobý právny výbor sa teda musí ubezpečiť, že existuje biblický základ pre akékoľvek odňatie pospolitosti, ku ktorému prikročí.a Boh samozrejme očakáva, že kresťanskí starší budú zaobchádzať s druhými podľa práva. Áno, tí, ktorí spravujú záležitosti Jehovovej pozemskej organizácie, musia byť „chrabrí muži, ktorí sa boja Boha, muži pravdy“. — 2. Mojž. 18:21, RP.

¹⁵ Každý kresťanský právny výbor by mal hľadať Jehovovu pomoc v modlitbe zo srdca. Schôdzka s bratom alebo sestrou, ktorí sú obvinení z vážneho priestupku, by sa mala začať modlitbou. Bolo by dokonca správne modliť sa kedykoľvek v priebehu rozhovoru, keď vznikne zvláštna potreba Božej pomoci. — Jak. 5:13–18.

¹⁶ Starší vedia, že spoluveriaci obvinený z nesprávneho konania je „ovca“ v Božom stáde a že by sa s ňou malo zaobchádzať nežne. (Porovnaj Ezechiela 34:7–14.) Doslovné ovce potrebujú nežnú starostlivosť, lebo sú to plaché stvorenia závislé na svojom pastierovi, aby ich chránil. Ako je to s obraznými ovcami v miestnom zbore? Cítia sa určite bezpečne v opatere Veľkého pastiera Boha Jehovu a znamenitého pastiera Ježiša Krista. Ale nižší pastieri stáda musia konať tak, aby to prispievalo k vnútornému pokoju a pocitu bezpečia Jehovových služobníkov podobných ovciam. Ak si kresťanským nižším pastierom, cítia sa tvoji bratia a sestry bezpečne a pokojne v tvojej starostlivosti? Starší sa samozrejme musia pevne zastávať biblických zákonov a zásad. Ale Biblia od nich vyžaduje, aby s ovcami zaobchádzali láskyplne a viedli právne konanie kľudne, usporiadane, láskavo a ohľaduplne.

¹⁷ Sme nedokonalí, a preto „sa všetci mnohokrát potkýname“ v tom, čo hovoríme. (Jak. 3:2) Každý z nás potrebuje Božie milosrdenstvo a Kristovu „zmierovaciu obeť“. (1. Jána 1:8–2:2; Žalm 130:3) Kresťanský nižší pastier by mal teda o sebe zmýšľať pokorne. Mal by tiež pamätať na Ježišove slová: „Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im.“ (Luk. 6:31) Táto rada by sa mala uplatňovať najmä pri právnom konaní. Duchovne spôsobilí muži by sa mali snažiť usmerniť kresťana, ktorý robí chybu ‚v duchu miernosti, zatiaľ čo sám na seba dávaš pozor, aby si tiež nebol pokúšaný‘. — Gal. 6:1; 1. Kor. 10:12.

¹⁸ Keby starší zaobchádzali s druhými pri právnom konaní drsne, mohlo by to týmto osobám poškodiť. Ale aj keby to neviedlo k citovej alebo fyzickej škode, mohlo by dôjsť k vážnej duchovnej ujme a mohla by tiež vzniknúť otázka, či sú dozorcovia spôsobilí. (Porovnaj Jakoba 2:13.) Preto by mali byť starší v priebehu právneho konania a v každom inom čase láskaví, a musia si dať pozor, aby nepriviedli druhých k potknutiu. V tomto ohľade však musia byť bdelí všetci kresťania, lebo Ježiš povedal: „Ktokoľvek privedie k potknutiu jedného z týchto maličkých, ktorí veria, pre takého by bolo lepšie, keby mu dali na šiju mlynský kameň, akým otáča osol, a hodili ho do mora.“ (Mar. 9:42) Vrchný mlynský kameň bol taký veľký, že na jeho otáčanie bola normálne potrebná sila zvieraťa, a nikto hodený do mora s takouto záťažou na krku by neprežil. Starší by teda mal dať pozor, aby nespôsobil potknutie, ktoré by mohlo viesť k trvalej duchovnej ujme pre neho i pre toho, koho priviedol k potknutiu. — Fil. 1:9–11.

Ďalej prejavuj nežný ohľad

¹⁹ Apoštol Peter ukázal, ako majú jeho druhovia, dozorcovia, pásť Božie stádo: „Paste Božie stádo, ktoré je vo vašej starostlivosti, nie z donútenia, ale ochotne; ani nie z lásky k nepoctivému zisku, ale horlivo; ani nie ako panujúci nad tými, ktorí sú Božím dedičstvom, ale staňte sa príkladom stádu. A keď sa stane hlavný pastier zjavným, dostanete nevädnúcu korunu slávy.“ (1. Petra 5:2–4) Len keď budú uplatňovať túto radu a prejavovať nežný ohľad voči Božiemu stádu, môžu pomazaní dozorcovia získať nebeskú odmenu ako nesmrteľní duchovní tvorovia; a starší s pozemskou nádejou môžu získať večný život v budúcom svetašírom raji.

²⁰ Boh Jehova i Ježiš Kristus sú láskyplní, súcitní pastieri. Preto musia kresťanskí nižší pastieri síce pevne zachovávať božské normy, ale zároveň prejavovať lásku a súcit, keď zaobchádzajú so svojimi spoluveriacimi podobnými ovciam. Všetci verne oddaní svedkovia Jehovu si iste veľmi vážia príkladnú službu takýchto obetavých starších, ktorí strážia, čo im bolo zverené, a nežne zaobchádzajú s Božím stádom. Toto ocenenie spolu s náležitou úctou sa môže dávať najavo poslušnosťou voči tým, ktorí sa medzi nami ujímajú vedenia.

[Poznámky pod čiarou]

Čo myslíš?

+ Ako ukázal Ježiš, že tyrania nemá miesto medzi jeho nasledovníkmi?

+ Čo by mali robiť starší, keď dostanú pokyny od vedúceho zboru?

+ Zdrojom čoho by mali byť starší podľa Izaiáša 32:1, 2?

+ Ako ukazuje Písmo, že by starší nemali konať len na základe počutia?

+ Ako by mali kresťanskí nižší pastieri zaobchádzať so stádom?

[Študijné otázky]

 1. Prečo sa môže každý verne oddaný svedok Jehovu cítiť bezpečne?

 2. Aké vlastnosti prejavuje Ježiš ako odlesk Božej slávy?

 3. a) Aké vlastnosti podobné ako Boh Jehova a Ježiš Kristus by mali prejavovať nižší kresťanskí pastieri? b) Akú radu a výstrahu dal apoštol Pavol dozorcom?

 4. a) Čo sa časom stalo v súlade s Pavlovou výstrahou v Skutkoch 20:29, 30? b) Aké otázky si teraz zaslúžia úvahu?

 5. a) Ako zaobchádzajú často so svojimi poddanými svetskí vodcovia? b) Ako ukázal Ježiš, že tyrania nemá miesto medzi jeho nasledovníkmi?

 6. a) Aké základné činitele sa vynárajú ohľadom starších? b) Čo zbor očakáva od starších a ako by sa na seba mali pozerať títo muži?

 7. a) Ako by mali starší pri zaobchádzaní s druhými uplatňovať radu z 2. Korinťanom 1:24? b) Čo by mali robiť starší s pokynmi od vedúceho zboru?

 8. Aký postoj mal Pavol k spoluveriacim a ako by to malo zapôsobiť na starších v dvadsiatom storočí?

 9. Aké podmienky v Jehovovom novodobom ľude predpovedal Izaiáš 32:1, 2?

10. Zdrojom čoho by mal byť každý starší medzi Jehovovými svedkami?

11. a) Aký všeobecný stav, ktorý existoval medzi kresťanmi v prvom storočí, prevláda dnes vo väčšine zborov Jehovových svedkov? b) Akú zodpovednosť majú voči zboru dozorcovia a prečo?

12. Čo by sa malo robiť vzhľadom na list Galaťanom 6:1, aj keď sa od starších nevyžaduje, aby sa zaoberali osobnými záležitosťami?

13. Ako ukazujú Písma, že by starší mali konať len na základe dôkazov o nesprávnom konaní, nie podľa počutia?

14. a) O čo sa nesprávne pokúšal Diotrefes? b) Čo očakáva Boh od starších, keď riešia právne záležitosti?

15. Akú úlohu by mala hrať pri právnom konaní modlitba?

16. Ako by mali viesť starší právne konanie a prečo?

17. Aké biblické myšlienky by mali mať starší na pamäti najmä v priebehu právnych konaní?

18. a) K čomu by mohlo viesť drsné zaobchádzanie starších s inými v priebehu právneho konania? b) Pred čím by sa mali starší a iní kresťania chrániť vzhľadom na Marka 9:42?

19. Akú radu dal Peter spolustarším a aký vplyv na ich vyhliadky má patričná reakcia na ňu?

20. a) Ako musia zaobchádzať kresťanskí nižší pastieri so spoluveriacimi? b) Ako zmýšľaš o príkladnej službe a nežnej starostlivosti láskyplných starších?