Pozeráš iba na vonkajší výzor?
HEINZ, chlapec v puberte, cítil takú nenávisť k svojmu nevlastnému otcovi, že ho chcel zabiť. Našťastie na to nenabral odvahu. O niekoľko rokov neskôr chcel spáchať samovraždu, ale neurobil ani to. Zaplietol sa do krádeží a do obchodovania s drogami a zavreli ho do väzenia. Potom sa mu rozpadlo manželstvo.
Dnes už Heinz nie je závislý od drog. Poctivo zarába peniaze. Má šťastné manželstvo a dobrý vzťah k svojmu nevlastnému otcovi. Čo sa u neho zmenilo? Začal študovať Bibliu s Jehovovými svedkami. Postupne sa začal meniť jeho názor na život.
Mnohí, ktorí kedysi poznali Heinza, určite nad ním mávli rukou ako nad beznádejným prípadom. Ale Boh ho nepovažoval za strateného, za takého, ktorý by nemohol byť vykúpený. Mnoho podobných ľudí má rovnaký dôvod na vďačnosť. Prečo tak Boh koná? Tu je dôvod: „Pán nehľadí, ako hľadí človek. Lebo človek hľadí na výzor, ale Pán hľadí na srdce.“ — 1. Samuelova 16:7 (Písmo sväté, Starý zákon, 1955.)
To je jeden z veľkých rozdielov medzi človekom a Bohom. My máme sklon posudzovať podľa vonkajšieho výzoru. Dokonca hovorievame, že „prvý dojem býva trvalý dojem“. Inými slovami, máme sklon zaraďovať ľudí na základe prvého stretnutia. Ale Boh, pretože vidí do srdca, má zmysel pre právo a je nestranícky. Preto poslal svojho Syna, Ježiša Krista, na zem, aby „boli ľudia každého druhu zachránení a prišli k presnému poznaniu pravdy“. (1. Timotejovi 2:4) V tomto majú oddaní kresťania výsadu byť ‚Božími spolupracovníkmi‘ a zvestovať dobré posolstvo o Božom kráľovstve celému ľudstvu. (1. Korinťanom 3:9) Kresťania majú samozrejme obmedzené možnosti — nemôžu čítať v ľudských srdciach. Preto musia byť nestranícki a musia dávať pozor, aby si na základe vonkajšieho výzoru nevytvorili nejaké predsudky.
V ranom kresťanskom zbore si toto nebezpečenstvo uvedomoval Ježišov nevlastný brat Jakob. Povedal: „Bratia moji, nedávajte prednosť osobám vo svojej viere v osláveného Pána nášho Ježiša Krista! Povedzme, že vojde ta, kde sa schádzate, muž so zlatým prsteňom, v skvelom rúchu a spolu ta vojde aj chudák v ošarpanom rúchu a vy by ste venovali pozornosť tomu, čo je odetý v skvelom rúchu . . . Či by ste v duchu nerobili rozdiely a neboli by ste zlomyseľnými sudcami?“ Neposudzujeme podľa toho niekedy nesprávne ľudí, ktorí prichádzajú prvý raz do sály kráľovstva? — Jakob 2:1–4, Porúbčan.
Ježiš bol príkladom
Ježiš nevidel v ľuďoch hriešnikov, ktorí by nemohli byť vykúpení, ale ľudí, ktorí sú možno úprimní a budú sa chcieť zmeniť, keď dostanú potrebnú pomoc a keď budú mať správny podnet. Preto „dal sám seba ako zodpovedajúce výkupné za všetkých“. (1. Timotejovi 2:6) Keď zvestoval, nepovažoval žiadneho človeka s dobrým srdcom za nečistého a nehodného pozornosti. V jeho názore na ľudí sa neprejavovali žiadne hrdé pocity samospravodlivosti. — Lukáš 5:12, 13.
Celkom iný postoj mali farizeji, o ktorých čítame: „Ale keď znalci Písma z farizejov videli, že je s hriešnikmi a s vyberačmi dane, začali hovoriť jeho učeníkom: ‚Je s vyberačmi dane a s hriešnikmi?‘ Keď to počul Ježiš, povedal im: ‚Silní nepotrebujú lekára, ale chorí. Neprišiel som povolať spravodlivých, ale hriešnikov.‘“ — Marek 2:16, 17.
To samozrejme neznamená, že Ježiš ospravedlňoval nepoctivé a nespravodlivé spôsoby, ktoré mali títo hriešnici a vyberači daní. Ale vedel, že ľudia sa môžu dostať na nesprávnu životnú cestu možno nevedomky alebo následkom okolností, ktoré nemôžu ovplyvniť. Preto prejavoval pochopenie a „prišlo mu ich ľúto, lebo boli ako ovce bez pastiera“. (Marek 6:34) S láskou rozlišoval ich zlé skutky a ich srdce, ktoré mohlo byť dobré.
Keď Ježiš bol so svojimi nasledovníkmi, nepozeral na vonkajší výzor. Boli to hriešnici, ktorí sa často dopúšťali chýb, ale Ježiš nebol nerozumný puntičkár a nekarhal ich stále aj za najmenší priestupok. Vedel, že majú dobrý úmysel alebo, ako by sme to povedali dnes, že majú srdce na správnom mieste. Potrebovali pomoc a povzbudenie, a na to Ježiš nikdy nebol skúpy. Určite videl ľudí tak, ako ich vidí Boh. Snažíme sa napodobňovať jeho nádherný príklad?
‚Súdiš spravodlivým súdom‘?
Raz pred Ježišom stála skupina ľudí, ktorí mali vlastnú spravodlivosť a podráždene sa sťažovali, lebo predtým v sabate Ježiš uzdravoval. Poučil ich: „Prestaňte súdiť podľa vonkajšieho výzoru, ale súďte spravodlivým súdom.“ Prečo sa netešili, keď videli Ježiša, že vie robiť zázraky a „celkom uzdraviť človeka“? Prečo sa namiesto toho ‚zúrivo hnevali‘ a považovali ho za človeka, ktorý prestupuje zákon o sabate? Súdili podľa vonkajšieho výzoru, a tak prejavili nesprávne pohnútky. Ukázalo sa, že súdia podľa vlastnej spravodlivosti, a pritom je ich súd nespravodlivý. — Ján 7:23, 24.
Ako by sa mohlo stať, že by sme urobili tú istú chybu? Keby sme sa netešili, keď niekto robí pokánie a vracia sa do zboru alebo keď človek, ktorý žil veľmi svetsky, spozná pravdu a začína mať úžitok z duchovného uzdravovania. Niekedy súdime ľudí podľa nekonvenčného oblečenia alebo účesu a povieme si, že tí sa nikdy nemôžu stať Jehovovými svedkami. Ale mnohí bývalí hippies a iní, ktorí žili nekonvenčným spôsobom života, sa nakoniec stali kresťanskými Jehovovými svedkami. Keď takíto ľudia upravujú svoj spôsob života, nechceme prehliadať ich dobrý stav srdca a ‚súdiť ich podľa vonkajšieho výzoru‘.
Oveľa lepšie je, keď sa za nich podľa Ježišovho výborného príkladu modlíme a ponúkneme im pomoc v dosahovaní kresťanskej zrelosti. Môže sa zdať ťažké nájsť v nich dôvod na radosť. Ale ak ich Jehova skrze Krista k sebe priťahuje, kto sme my, aby sme ich odmietali na základe našich vlastných obmedzených meradiel? (Ján 6:44) Keby sme niekoho odsudzovali vlastnou spravodlivosťou, hoci nepoznáme ani srdce ani okolnosti toho človeka, mohli by sme sami na seba privolať nepriaznivý rozsudok. Porovnaj Matúša 7:1–5.
Nemali by sme nových prísne odsudzovať, ale mali by sme im pomáhať, povzbudzovať ich a napomínať ich dobrým príkladom. Ale keď prejavujeme láskavosť novým ľuďom, ktorí sú možno vo svete známi, nemali by sme ich vyvyšovať. Aj to by bol istý druh straníckosti a z našej strany prejav nezrelosti. Pomohol by náš obdiv takémuto človeku, aby bol pokorný? Alebo by ho to skôr privádzalo do rozpakov? — 3. Mojžišova 19:15.
Neočakávaj viac, ako očakáva Boh
Náš názor na druhých je veľmi obmedzený v porovnaní s názorom Boha Jehovu, ktorý číta v srdci. (1. Paralipomenon 28:9) Ak si to uvedomíme, nestaneme sa novodobými samospravodlivými farizejmi a nebudeme sa snažiť vtlačiť ľudí do svojej človekom vytvorenej formy spravodlivosti, aby zodpovedali našej predstave o tom, čo je správne. Ak sa snažíme vidieť ľudí tak, ako ich vidí Boh, nebudeme od nich vyžadovať viac, ako od nich vyžaduje on. ‚Nepôjdeme nad to, čo je napísané.‘ (1. Korinťanom 4:6) To si musia zobrať k srdcu najmä kresťanskí starší. — 1. Petra 5:2, 3.
Môžeme to znázorniť na obliekaní. Biblická požiadavka, čiže Božia požiadavka je, že kresťan musí byť oblečený pekne, čisto a upravene a nemá sa u neho prejavovať nedostatok ‚skromnosti a zdravej mysle‘. (1. Timotejovi 2:9; 3:2) Z toho je jasné, že starší v jednom zbore pred niekoľkými rokmi „išli nad to, čo je napísané“, keď vyžadovali, aby každý verejný rečník ich zboru mal bielu košeľu, napriek tomu, že v tej krajine boli prijateľné aj pastelové farby. Rečníka, ktorý prišiel ako hosť a objavil sa vo farebnej košeli, požiadali, aby sa preobliekol do jednej z niekoľkých bielych košiel, ktoré boli pre takéto neočakávané situácie uložené v sálach kráľovstva. Musíme byť opatrní, aby sme iným nevnucovali svoj osobný vkus. Naozaj je vhodná Pavlova rada: „Nech sa vaša rozumnosť stane známou všetkým ľuďom.“ — Filipanom 4:5.
Je užitočné pozerať za vonkajší výzor
Ak si budeme stále uvedomovať, že nemôžeme čítať v ľudskom srdci, pomôže nám to zachovať si lepší vzťah k ľuďom v našom okolí, vnútri aj mimo kresťanského zboru. Pomôže nám to zmýšľať o druhých kladne a nespochybňovať ich pohnútky, lebo „i my sme boli kedysi nerozumní, neposlušní, zvádzaní, otroci rôznych žiadostí a rozkoší“. (Títovi 3:3) Keď si to uvedomíme, budeme ochotní zvestovať každému, aj tým, ktorí si to podľa svojho vonkajšieho výzoru nezaslúžia. Nakoniec bude záležať na ich rozhodnutí, či prijmú alebo odmietnu pravdu. Našou zodpovednosťou je zvestovať každému.
Mnohí Jehovovi svedkovia, napríklad Heinz, sú šťastní, že bratia a sestry v kresťanskom zbore ich privítali a nepozerali na ich vonkajší výzor a nesúdili ich podľa prvého dojmu.
Pozrime sa, aký bol Frank, keď sa raz v jednu nedeľu objavil v sále kráľovstva Jehovových svedkov v južnom Nemecku. Čo videli prítomní? Videli neučesaného bradatého mladého muža s vlasmi až po plecia, v špinavých šatách, muža, o ktorom sa vedelo, že je častým návštevníkom miestnych barov, že je náruživý fajčiar a že sa nestará o priateľku, s ktorou žije a s ktorou má malé dvojčiatka. A predsa ho na zhromaždení vrúcne privítali. To na neho tak zapôsobilo, že o týždeň prišiel zas. Čo videli prítomní? Pekne učesaného mladého muža v čistých šatách. Na tretí týždeň videli mladého muža, ktorý už nefajčil a prišiel tento raz so svojou priateľkou aj so svojimi dvoma deťmi. Na štvrtú nedeľu videli mladého muža a mladú ženu, ktorí práve dostali povolenie uzavrieť sobáš, aby uzákonili svoj vzťah. Na piatu nedeľu videli mladého muža, ktorý prerušil všetky putá s falošným náboženstvom. Dnes, po niekoľkých rokoch, vidia podľa opisu jedného z Jehovových svedkov „rodinu, ktorá pôsobí takým dobrým dojmom, že ich považuješ za dlhoročných bratov“.
Kvalita dajakej knihy sa nemusí prejavovať na jej väzbe a kvalita domu sa nemusí prejavovať na jeho omietke. Ani kvalita človeka sa nemusí nutne prejavovať na jeho vonkajšom výzore. Kresťania, ktorí chcú vidieť ľudí tak, ako ich vidí Boh, nebudú súdiť podľa prvého dojmu. Boh sa pozerá na ‚skrytého človeka srdca‘ a my mu za to môžeme byť vďační. — 1. Petra 3:3, 4.