Uschnutý figovník a poučenie o viere

Ježiš odchádza z Jeruzalema v pondelok popoludní a vracia sa do Betánie, ktorá leží na východnom svahu Olivového vrchu. Prenocuje zrejme u svojich priateľov – Lazara, Márie a Marty.

Teraz je ráno 11. nisana. Ježiš je s učeníkmi opäť na ceste. Smeruje naspäť do Jeruzalema, kde poslednýkrát navštívi chrám. Je to posledný deň jeho verejnej služby, predtým ako oslávi Pesach, zavedie slávnosť na pripomienku svojej smrti a napokon bude postavený pred súd a popravený.

Keď cestou z Betánie do Jeruzalema prechádzajú Olivovým vrchom, Peter si všimne figovník, ktorý Ježiš deň predtým preklial. Zvolá: „Rabbi, pozri, figovník, ktorý si preklial, uschol.“ (Marek 11:21)

Prečo to vlastne Ježiš urobil? Vysvetľuje to takto: „Uisťujem vás, že keď budete mať vieru a nebudete pochybovať, urobíte nielen to, čo som urobil s figovníkom, ale ak poviete tomuto vrchu: ‚Zodvihni sa a zrúť sa do mora,‘ stane sa to. Ak sa budete modliť s vierou, dostanete všetko, o čo budete prosiť.“ (Matúš 21:21, 22) Zopakoval tak dôležitú myšlienku o sile viery, ktorú už kedysi povedal. (Matúš 17:20)

Teda keď spôsobil, že strom uschol, názorne ukázal, aké dôležité je veriť v Boha. Hovorí: „Keď sa o niečo modlíte a prosíte, verte, akoby ste to už dostali, a dostanete to.“ (Marek 11:24) Nie je to dôležité poučenie pre všetkých Ježišových nasledovníkov? Potrebujú ho najmä apoštoli, ktorí onedlho zažijú ťažké skúšky. Medzi uschnutým figovníkom a vierou je však aj iná súvislosť.

Podobne ako ten figovník, aj izraelský národ vyvoláva klamný dojem. Členovia tohto národa sú v zmluvnom vzťahu s Bohom a navonok sa môže zdať, že dodržiavajú jeho Zákon. Ale ukázalo sa, že ako celok nemajú vieru a neprinášajú dobré ovocie. Dokonca zavrhli Božieho vlastného Syna! A tak Ježiš na neplodnom figovníku znázornil, aký koniec čaká tento neplodný národ bez viery.

Onedlho Ježiš s učeníkmi vchádza do Jeruzalema. Ide do chrámu a začne vyučovať, ako to má vo zvyku. Hlavní kňazi a starší ľudu majú ešte čerstvo v pamäti udalosti predošlého dňa, keď Ježiš vyhnal z chrámu zmenárnikov. Zrejme preto sa teraz snažia spochybniť jeho autoritu slovami: „Akým právom robíš tie veci? Kto ti na to dal oprávnenie?“ (Marek 11:28)

Ježiš odpovedá: „Niečo sa vás opýtam. Odpovedzte mi a ja vám poviem, akým právom robím tie veci. Bol Jánov krst z neba alebo od ľudí? Odpovedzte mi!“ Teraz sú jeho odporcovia zneistení. Kňazi a starší sa medzi sebou radia, ako mu odpovedať: „Ak povieme: ‚Z neba,‘ povie: ‚Tak prečo ste mu neuverili?‘ Ale odvážime sa povedať: ‚Od ľudí‘? Báli sa totiž zástupu, lebo všetci považovali Jána za proroka.“ (Marek 11:29–32)

Ježišovi odporcovia nevedia nič vhodné vymyslieť. Preto odpovedajú: „Nevieme.“ Nato im Ježiš hovorí: „Ani ja vám nepoviem, akým právom robím tie veci.“ (Marek 11:33)