Čo ťa podnecuje slúžiť Bohu?

„Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou mysľou a celou svojou silou.“ — MAREK 12:30.

 1, 2. Aké vzrušujúce veci sa uskutočňujú v spojitosti s kazateľským dielom?

SKUTOČNÚ hodnotu automobilu neurčuje iba jeho vzhľad. Farebný náter môže zlepšiť jeho vonkajšok a elegantný dizajn môže priťahovať prípadného kupca; ale oveľa dôležitejšie sú veci, ktoré na prvý pohľad nevidno — motor, ktorý vozidlo poháňa, spolu so všetkými ďalšími zariadeniami, ktoré ho ovládajú.

² Podobne je to s kresťanskou službou Bohu. Jehovovi svedkovia sa rozhojňujú v zbožných skutkoch. Každý rok venujú viac než miliardu hodín kázaniu dobrého posolstva o Božom Kráľovstve. Okrem toho sa vedú milióny biblických štúdií, a tých, ktorí sú krstení, sú státisíce. Ak si hlásateľom dobrého posolstva, máš podiel — i keď zdanlivo malý — na týchto vzrušujúcich štatistických údajoch. A môžeš si byť istý, že ‚Boh nie je nespravodlivý, aby zabudol na tvoju prácu a na lásku, ktorú si prejavoval jeho menu‘. — Hebrejom 6:10.

 3. O čo, okrem skutkov, by sa kresťania mali veľmi zaujímať a prečo?

³ Avšak skutočná hodnota našej služby — kolektívnej či individuálnej — sa nemeria iba číslami. Ako bolo povedané Samuelovi, „človek vidí iba čo sa javí jeho očiam; ale Jehova, ten vidí, aké je srdce“. (1. Samuelova 16:7) Áno, to, akí sme vo svojom vnútri, práve to má pred Bohom význam. Pravda, skutky sú nevyhnutné. Skutky zbožnej oddanosti zdobia Jehovovo učenie a priťahujú možných učeníkov. (Matúš 5:14–16; Títovi 2:10; 2. Petra 3:11) Ale naše skutky nepovedia všetko. Vzkriesený Ježiš mal dôvod na starosť v súvislosti so zborom v Efeze — a to i napriek jeho dobrým skutkom. „Poznám tvoje skutky,“ povedal mu. „Predsa mám však proti tebe to, že si opustil lásku, ktorú si mal na začiatku.“ — Zjavenie 2:1–4.

 4. a) Ako by sa naša služba Bohu mohla stať podobnou rituálu konanému z povinnosti? b) Prečo je potrebné sebaskúmanie?

⁴ Jestvuje nebezpečenstvo, že po čase by sa naša služba Bohu mohla stať podobnou rituálu konanému z povinnosti. Jedna kresťanka to opísala takto: „Chodievala som do služby, na zhromaždenia, študovala som a modlila som sa — ale to všetko som robila akosi automaticky a vôbec nič som pri tom necítila.“ Pravda, Božích služobníkov treba pochváliť, keď sa namáhajú napriek tomu, že sa cítia „zrážaní“ alebo „skrúšení“. (2. Korinťanom 4:9; 7:6) Ale keď sa naša pravidelná kresťanská činnosť zmení na rutinu, musíme sa akoby pozrieť na motor — dovnútra. Aj najlepšie automobily si vyžadujú pravidelnú údržbu; podobne je potrebné, aby všetci kresťania pravidelne robili sebaskúmanie. (2. Korinťanom 13:5) Druhí môžu vidieť naše skutky, ale nemôžu rozpoznať, čo nás poháňa k činnosti. Každý z nás by sa mal preto zaoberať otázkou: ‚Čo ma podnecuje slúžiť Bohu?‘

Prekážky správnej motivácie

 5. O ktorom príkaze Ježiš povedal, že je prvý zo všetkých?

⁵ Keď sa Ježiša opýtali, ktorý zo zákonov daných Izraelu je prvý zo všetkých, citoval príkaz, ktorý sa nezameriaval na to, čo sa javí navonok, ale na vnútornú pohnútku: „Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou mysľou a celou svojou silou.“ (Marek 12:28–30) Ježiš tým poukázal na to, čo by malo byť hnacou silou našej služby Bohu — na lásku.

 6, 7. a) Akým spôsobom Satan zákerne zaútočil na rodinný kruh a prečo? (2. Korinťanom 2:11) b) Ako môže výchova ovplyvniť postoj človeka k božskej autorite?

⁶ Satan chce zabrániť tomu, aby sme si mohli rozvíjať lásku, túto životne dôležitú vlastnosť. Jednou z metód, ktorú používa, aby to dosiahol, sú útoky na rodinný kruh. Prečo? Lebo práve tam sa vytvárajú naše prvé a najtrvalejšie predstavy o láske. Satan dobre pozná biblický princíp, že to, čo sa človek naučí v detstve, môže byť v dospelosti cenné. (Príslovia 22:6) Zákerne sa pokúša pokriviť naše ponímanie lásky už v ranom veku. Zámerom Satana ako „boha tohto systému vecí“ vyhovuje, keď mnohí vyrastajú v domácnostiach, ktoré nie sú prístavmi lásky, ale bojovými poľami horkosti, zlosti a utŕhačnej reči. — 2. Korinťanom 4:4; Efezanom 4:31, 32; 6:4, poznámka pod čiarou v Reference Bible; Kolosanom 3:21.

⁷ Kniha Vytvárať šťastný rodinný život poznamenáva, že spôsob, akým si otec spĺňa svoju rodičovskú úlohu, „môže veľmi ovplyvniť neskorší postoj jeho detí k ľudskej i božskej autorite“.a Jeden kresťan, ktorý bol vychovávaný pod tvrdou rukou drsného otca, pripúšťa: „Poslúchať Jehovu je pre mňa ľahké; milovať ho je pre mňa oveľa ťažšie.“ Poslušnosť je, prirodzene, veľmi dôležitá, pretože v Božích očiach „poslúchať je lepšie ako obeť“. (1. Samuelova 15:22) Čo nám však môže pomôcť, aby sme postúpili ďalej, než kde je iba poslušnosť, a rozvíjali si lásku k Jehovovi ako podnecujúcu silu v našom uctievaní?

‚Podnecuje nás láska, ktorú má Kristus‘

 8, 9. Ako by Ježišova výkupná obeť mala v nás vzbudzovať lásku k Jehovovi?

⁸ Najväčším podnetom k tomu, aby sme si rozvíjali lásku k Jehovovi celým srdcom, je ocenenie pre výkupnú obeť Ježiša Krista. „Tak nám bola zjavená Božia láska, že Boh vyslal svojho jednosplodeného Syna do sveta, aby sme prostredníctvom neho získali život.“ (1. Jána 4:9) Keď to pochopíme a oceníme si to, vtedy tento skutok lásky v nás vyvolá lásku ako odozvu. „Milujeme, lebo [Jehova] prvý miloval nás.“ — 1. Jána 4:19.

⁹ Ježiš ochotne prijal poverenie slúžiť ako Záchranca ľudstva. „Podľa toho sme spoznali lásku, že sa on vzdal svojej duše za nás.“ (1. Jána 3:16; Ján 15:13) Ježišova obetavá láska by v nás mala vyvolať reakciu vyznačujúcu sa ocenením. Znázornime si to. Predstav si, že ťa niekto zachránil pred utopením. Dokázal by si iba ísť domov, osušiť sa a zabudnúť na to? Pravdaže nie. Cítil by si sa zaviazaný človeku, ktorý ťa zachránil. Veď si mu dlžníkom za svoj život. Sme vari Jehovovi Bohu a Ježišovi Kristovi dlžní niečo menej? Bez výkupného by sa každý z nás akoby utopil — v hriechu a smrti. Ale pre tento veľký skutok lásky máme vyhliadku žiť večne na rajskej zemi. — Rimanom 5:12, 18; 1. Petra 2:24.

10. a) Ako môžeme dosiahnuť, že výkupné bude pre nás niečím osobným? b) Ako nás podnecuje Kristova láska?

¹⁰ Rozjímaj o výkupnom. Ber ho osobne, tak ako to urobil Pavol: „Naozaj, život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vierou v Božieho Syna, ktorý ma miloval a dal za mňa sám seba.“ (Galaťanom 2:20) Také uvažovanie vzbudí úprimnú motiváciu, keďže Pavol napísal Korinťanom: „Podnecuje [nás] láska, ktorú má Kristus, pretože... zomrel za všetkých, aby tí, ktorí žijú, nežili už viac pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a bol vzkriesený.“ (2. Korinťanom 5:14, 15) The Jerusalem Bible (Jeruzalemská Biblia) hovorí, že Kristova láska „nás premáha“. Keď premýšľame o Kristovej láske, motivuje nás, mocne nás podnecuje, ba až premáha. Pôsobí na naše srdce a podnecuje nás k činnosti. Ako to parafrázuje preklad J. B. Phillipsa, „samotným zdrojom našich skutkov je Kristova láska“. Nijaký iný druh motivácie v nás nevytvorí trvalé ovocie, ako to vidno na príklade farizejov.

„Majte sa na pozore pred kvasom farizejov“

11. Opíš postoj farizejov k nábožným skutkom.

¹¹ Farizeji uctievanie Boha úplne zbavili života. Namiesto zdôrazňovania lásky k Bohu zdôrazňovali skutky ako meradlo duchovnosti. Keďže sa nadmieru zaoberali podrobnými pravidlami, navonok sa javili ako spravodliví, ale vnútri boli ‚plní kostí mŕtvych ľudí a nečistoty každého druhu‘. — Matúš 23:27.

12. Ako dali farizeji najavo, že majú necitlivé srdce, keď Ježiš vyliečil jedného muža?

¹² Pri jednej príležitosti Ježiš súcitne vyliečil muža, ktorý mal zoschnutú ruku. Aký šťastný musel byť tento muž, keď zažil okamžité vyliečenie choroby, ktorá mu nepochybne spôsobovala mnoho telesných i citových ťažkostí! Ale farizeji sa neradovali spolu s ním. Namiesto toho malicherne hľadali formálnu chybu v tom, že Ježiš poskytol pomoc v sabat. Farizeji sa nadmerne zaoberali formálnym výkladom Zákona a úplne im unikal duch Zákona. Nie div, že Ježiš bol „hlboko zarmútený necitlivosťou ich sŕdc“. (Marek 3:1–5) Svojich učeníkov okrem toho varoval: „Majte sa na pozore pred kvasom farizejov a saducejov.“ (Matúš 16:6) Ich skutky a ich postoje sú v Biblii odhalené na náš úžitok.

13. Aké poučenie máme z prípadu farizejov?

¹³ Z prípadu farizejov sa učíme, že je potrebné, aby sme mali rozumný náhľad na skutky. Skutky sú naozaj veľmi dôležité, pretože ‚viera bez skutkov je mŕtva‘. (Jakub 2:26) Nedokonalí ľudia však majú sklon posudzovať druhých skôr podľa toho, čo robia, než podľa toho, akí sú. Niekedy možno takto posudzujeme aj sami seba. Môžeme sa stať posadnutými výkonnosťou, akoby bola jediným kritériom našej duchovnosti. Mohli by sme zabudnúť na dôležitosť skúmania svojich pohnútok. (Porovnaj 2. Korinťanom 5:12.) Mohli by sme sa stať strnulými právnymi dogmatikmi, ktorí ‚cedia komára, ale ťavu prehltávajú‘, keď poslúchajú literu zákona, ale porušujú jeho obsah. — Matúš 23:24.

14. V čom boli farizeji ako nečistý pohár alebo nečistá misa?

¹⁴ Farizeji nepochopili, že ak človek skutočne miluje Jehovu, skutky zbožnej oddanosti z toho prirodzene vyplynú. Duchovnosť vychádza na povrch zvnútra. Ježiš dôrazne odsúdil farizejov za ich nesprávne zmýšľanie v tomto smere, keď povedal: „Beda vám, znalci Písma a farizeji, pokrytci, lebo čistíte vonkajšok pohára a misy, ale vnútri sú plné lúpeže a nestriedmosti. Slepý farizej, vyčisti najprv vnútro pohára a misy, aby bol aj ich vonkajšok čistý.“ — Matúš 23:25, 26.

15. Uveď príklady, ktoré ukazujú, že Ježiš vidí aj pod to, čo sa javí navonok.

¹⁵ Vonkajší vzhľad pohára, misy alebo aj budovy neodhalí všetko. V Ježišových učeníkoch vyvolávala posvätnú bázeň krása jeruzalemského chrámu, ktorý Ježiš nazval „jaskyňou lupičov“ pre to, čo sa dialo v jeho vnútri. (Marek 11:17; 13:1) To, čo platilo o tomto chráme, platí aj o miliónoch tých, čo sa vyhlasujú za kresťanov, ako to ukazujú skutky takzvaného kresťanstva. Ježiš povedal, že niektorých, ktorí konajú „mocné skutky“ v jeho mene, posúdi ako „páchateľov nezákonnosti“. (Matúš 7:22, 23) V úplnom kontraste k tomu je to, čo povedal o vdove, ktorá prispela v chráme takmer zanedbateľnou sumou peňazí: „Tá chudobná vdova vhodila viac ako všetci tí, čo hádžu peniaze do pokladníc... Ona zo svojho nedostatku vhodila všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“ (Marek 12:41–44) Je to nedôsledné posudzovanie? Určite nie. V oboch situáciách Ježiš odzrkadľoval Jehovov náhľad. (Ján 8:16) Videl za skutkami pohnútky a podľa toho posudzoval.

‚Každý podľa svojej schopnosti‘

16. Prečo nie je potrebné, aby sme stále porovnávali svoju činnosť s činnosťou iného kresťana?

¹⁶ Ak sú naše pohnútky správne, netreba sa stále porovnávať. Napríklad, málo dobrého sa dosiahne súťaživou snahou vyrovnať sa inému kresťanovi v množstve času, ktorý trávi v službe, alebo vo výsledkoch, ktoré dosahuje pri kázaní. Ježiš povedal, že máme milovať Jehovu celým svojím srdcom, celou svojou mysľou, celou svojou dušou a celou svojou silou — teda nie tým, čo má niekto iný. Každý človek má odlišné schopnosti, odlišnú vitalitu a odlišné okolnosti. Ak ti to tvoja situácia umožňuje, láska ťa podnieti tráviť v službe veľa času — možno aj ako priekopník celým časom. Ak však zápasíš s chorobou, čas, ktorý tráviš v službe, môže byť menší, než by si si želal. Nebuď skľúčený. Vernosť Bohu sa nemeria hodinami. Ak budeš mať čisté pohnútky, budeš mať dôvod na radosť. Pavol napísal: „Nech [každý] dokáže, aké je jeho vlastné dielo, a potom bude mať príčinu jasať nad sebou, a nie v porovnaní s niekým iným.“ — Galaťanom 6:4.

17. Porozprávaj stručne vlastnými slovami podobenstvo o talentoch.

¹⁷ Zamysli sa nad Ježišovým podobenstvom o talentoch, ktoré je zaznamenané v Matúšovi 25:14–30. Istý človek, ktorý sa chystal na cestu do cudziny, povolal svojich otrokov a zveril im svoj majetok. „Jednému dal päť talentov, inému dva, ďalšiemu jeden, každému podľa jeho vlastnej schopnosti.“ Čo pán zistil, keď sa vrátil, aby účtoval so svojimi otrokmi? Otrok, ktorý dostal päť talentov, získal ďalších päť talentov. Podobne otrok, ktorý dostal dva talenty, získal ďalšie dva talenty. Otrok, ktorý dostal jeden talent, zakopal talent do zeme a neurobil nič pre to, aby zväčšil majetok svojho pána. Ako pán zhodnotil situáciu?

18, 19. a) Prečo pán neporovnával otroka, ktorý dostal dva talenty, s otrokom, ktorý dostal päť talentov? b) Čo nás podobenstvo o talentoch učí o pochvale a o porovnávaní? c) Prečo dostal tretí otrok nepriaznivý rozsudok?

¹⁸ Najprv pouvažujme o otrokoch, ktorí dostali päť talentov, respektíve dva talenty. Každému z týchto otrokov pán povedal: „Dobre si urobil, dobrý a verný otrok!“ Bol by to isté povedal otrokovi s piatimi talentmi, keby bol získal iba dva talenty? Pravdepodobne nie. Naproti tomu však otrokovi, ktorý získal dva talenty, nepovedal: ‚Prečo si nezískal päť? Pozri sa na svojho spoluotroka, koľko on pre mňa získal!‘ Súcitný pán, ktorý znázorňoval Ježiša, neporovnával. Pridelil talenty „každému podľa jeho vlastnej schopnosti“ a neočakával naspäť viac než to, čo každý mohol dať. Obidvaja otroci dostali rovnakú pochvalu, lebo obidvaja pracovali celou dušou pre svojho pána. Z toho sa môžeme všetci poučiť.

¹⁹ Pravdaže, tretí otrok nedostal pochvalu. V skutočnosti bol vyvrhnutý von do tmy. Keďže dostal len jeden talent, neočakávalo sa, že získa toľko ako otrok s piatimi talentmi. On sa však ani nesnažil! Nepriaznivý rozsudok dostal pre svoj „zlý a lenivý“ postoj srdca, ktorý prezrádzal nedostatok lásky k pánovi.

20. Ako sa Jehova pozerá na naše obmedzenia?

²⁰ Jehova od každého z nás očakáva, že ho budeme milovať celou svojou silou, ale aké je potešujúce, že „sám dobre pozná, ako sme utvorení, pamätá, že sme prach“! (Žalm 103:14) Príslovia 21:2 hovoria, že „Jehova posudzuje srdce“, nie štatistické údaje. Chápe všetky obmedzenia, ktoré nemôžeme ovplyvniť, už či sú finančné, telesné, citové alebo iné. (Izaiáš 63:9) Zároveň očakáva, že čo najlepšie využijeme všetky prostriedky, ktoré možno máme. Jehova je dokonalý, ale keď zaobchádza so svojimi nedokonalými uctievateľmi, nevyžaduje od nich dokonalosť. Vo svojom zaobchádzaní nie je nerozumný ani nerealistický v tom, čo od nás očakáva.

21. Aké dobré výsledky to prinesie, ak sme vo svojej službe Bohu podnecovaní láskou?

²¹ Milovať Jehovu celým svojím srdcom, celou svojou dušou, mysľou a silou je „omnoho cennejšie ako všetky úplné zápalné obetné dary a obete“. (Marek 12:33) Ak nás podnecuje láska, budeme v službe Bohu robiť všetko, čo len môžeme. Peter napísal, že ak zbožné vlastnosti, vrátane lásky, „sú... vo vás a prekypujú, zabránia vám, aby ste neboli ani nečinní, ani neplodní vzhľadom na presné poznanie nášho Pána Ježiša Krista“. — 2. Petra 1:8.

[Poznámka pod čiarou]

Na zopakovanie

◻ Čo by malo byť hnacou silou v našej službe Bohu?

◻ Ako nás Kristova láska podnecuje slúžiť Jehovovi?

◻ Na čo boli zameraní farizeji, čomu sa my musíme vyhýbať?

◻ Prečo je nemúdre stále porovnávať svoju službu so službou iného kresťana?

[Obrázky na strane 16]

Schopnosti, vitalita a okolnosti sú u každého jednotlivca rôzne