Ježišovi nasledovníci kladú zmysluplnú otázku

Ježišovi nasledovníci boli určite ohromení. Ježiš im práve povedal — a to celkom jasne —, že pôsobivé budovy jeruzalemského chrámu budú úplne zničené! Taká predpoveď bola veľmi prekvapujúca. Krátko nato, keď sa posadili na Olivovom vrchu, štyria učeníci položili Ježišovi otázku: „Povedz nám, kedy to bude a čo bude znamením tvojej prítomnosti a záveru systému vecí?“ (Matúš 24:3; Marek 13:1–4) Či si to uvedomovali alebo nie, Ježišova odpoveď mala mať viacnásobné splnenie.

Zničenie jeruzalemského chrámu a koniec židovského systému vecí nebolo to isté ako čas Kristovej prítomnosti a záver celého svetového systému vecí. Ježiš sa však vo svojej dlhej odpovedi majstrovsky zameral na všetky aspekty vyslovenej otázky. Povedal im, aká bude situácia pred zničením Jeruzalema; povedal im tiež, čo možno očakávať, pokiaľ ide o to, aký bude svet počas jeho prítomnosti, keď bude vládnuť v nebi ako Kráľ a keď o krátky čas ukončí celý svetový systém vecí.

Koniec Jeruzalema

Pouvažujme najprv o tom, čo povedal Ježiš o Jeruzaleme a jeho chráme. Viac než tri desaťročia vopred predpovedal jednému z najväčších miest na svete čas hrozných ťažkostí. Všimnime si najmä jeho slová zaznamenané v Lukášovi 21:20, 21: „Keď uvidíte Jeruzalem obklopený utáborenými vojskami, tak vedzte, že sa priblížilo jeho spustošenie. Nech potom tí, čo sú v Judei, utekajú na vrchy, a tí, čo sú v jeho strede, nech odídu, a tí, čo sú na vidieku, nech doň nevstupujú.“ Ak mal byť Jeruzalem obkľúčený, obkolesený utáborenými vojskami, ako mohli „tí... v jeho strede“ jednoducho ‚odísť‘, ako Ježiš prikázal? Je jasné, že Ježiš naznačoval, že sa naskytne príležitosť. Naskytla sa?

V roku 66 n. l. rímske vojská pod velením Cestia Galla zahnali židovských vzbúrencov naspäť do Jeruzalema a zablokovali ich vnútri mesta. Rimania dokonca podnikli výpad do samotného mesta a dostali sa až k chrámovému múru. Vtedy však Gallus prikázal svojim vojskám niečo skutočne záhadné. Dal príkaz, aby sa stiahli! Židovskí vojaci sa v povznesenej nálade pustili do prenasledovania utekajúcich rímskych nepriateľov a pôsobili im škody. Tak sa naskytla príležitosť na únik predpovedaná Ježišom. Praví kresťania dbali na jeho výstrahu a odišli z Jeruzalema. Urobili múdro, lebo už o štyri roky boli rímske vojská naspäť; viedol ich generál Titus. Tentoraz už nebolo možné uniknúť.

Rímske vojská znova obkľúčili Jeruzalem; postavili okolo neho opevnenie z ostrých kolov. Ježiš predtým o Jeruzaleme prorokoval: „Prídu na teba dni, keď tvoji nepriatelia postavia okolo teba opevnenie z ostrých kolov a obkľúčia ťa a zo všetkých strán ťa budú tiesniť.“a (Lukáš 19:43) Zanedlho Jeruzalem padol; jeho slávny chrám sa zmenil na dymiace trosky. Ježišove slová sa splnili do najmenšieho detailu!

Ježiš mal však na mysli oveľa viac než len zničenie Jeruzalema. Jeho učeníci sa ho pýtali aj na znamenie jeho prítomnosti. I keď to vtedy nevedeli, vzťahovalo sa to na čas, keď mal byť ustanovený, aby vládol v nebi ako Kráľ. Čo predpovedal?