18, 19. Čo ukazuje, že ‚utiecť na vrchy‘ nebude znamenať zmenu náboženstva?

¹⁸ Keď Ježiš predpovedal, že ‚ohavnosť bude stáť na svätom mieste‘, upozornil čitateľov s rozlišovacou schopnosťou, aby konali. Mal azda na mysli to, že neskôr — keď „ohavnosť“ už bude ‚stáť na svätom mieste‘ — mnoho ľudí utečie z falošného náboženstva a prijme pravé uctievanie? Sotva. Všimnime si prvé splnenie. Ježiš povedal: „Tí, čo sú v Judei, nech utekajú na vrchy. Nech ten, kto je na streche domu, nezostupuje ani nevchádza dnu, aby si vzal niečo zo svojho domu. A kto je na poli, nech sa nevracia k veciam za sebou, aby si vzal svoj vrchný odev. Beda ťarchavým a tým, ktoré dojčia v tých dňoch! Stále sa modlite, aby sa to nestalo v zimnom období.“ — Marek 13:14–18.

23, 24. a) Len kde nájdeme ochranu? b) Aký účinok by na nás malo mať Ježišovo varovanie týkajúce sa ‚ohavnosti stojacej na svätom mieste‘?

²³ Musíme byť presvedčení, že naším útočiskom je aj naďalej Jehova a jeho organizácia podobná vrchu. (2. Samuelova 22:2, 3; Žalm 18:2; Daniel 2:35, 44) Tam nájdeme ochranu! Nebudeme napodobňovať ľudí, ktorí hromadne utečú „do jaskýň“ a ukryjú sa „do skalných masívov vrchov“ — ľudských organizácií a inštitúcií, ktoré po zničení Veľkého Babylona ešte azda malú chvíľu budú trvať. (Zjavenie 6:15; 18:9–11) Pravda, situácia sa môže zhoršiť — tak ako sa zhoršila v roku 66 n. l. pre ťarchavé ženy, ktoré utekali z Jeruzalema, alebo pre každého, kto musel cestovať v studenom, daždivom počasí. Môžeme si však byť istí, že Boh umožní záchranu. Posilňujme si už teraz našu dôveru v Jehovu a jeho Syna, ktorý dnes vládne ako Kráľ Božieho Kráľovstva.