7. KAPITOLA
Ako sa zvestuje — posolstvo sa šíri rôznymi prostriedkami
1., 2. a) Čo Ježiš využil, keď sa prihováral veľkému publiku? b) Ako verní Kristovi nasledovníci napodobňujú Kristov príklad a prečo to robia?
NA BREH jazera prichádza za Ježišom množstvo ľudí. Ježiš nasadá do člna, odráža sa od brehu a zastavuje opodiaľ. Prečo? Vie, že hladina zosilní jeho hlas a veľké publikum ho bude lepšie počuť. (Prečítajte Marka 4:1, 2.)
2 Pomerne dlho pred zriadením Kráľovstva i v nasledujúcich desaťročiach verní Kristovi nasledovníci napodobňovali Kristov príklad. Dobré posolstvo o Kráľovstve odovzdávali širokej verejnosti pomocou rôznych technických noviniek. Pod vedením svojho Kráľa aj dnes prichádzajú s novými a novými nápadmi, ako zvestovať, prispôsobujú sa meniacim sa podmienkam a využívajú najnovšiu techniku. Pred koncom tohto systému chceme oboznámiť s posolstvom čo najviac ľudí, bez ohľadu na to, kde žijú. (Mat. 24:14) Všimnime si aspoň niektoré prostriedky, ktoré sme pri tom doteraz používali. Pouvažujme tiež, ako môžeme prejavovať takú vieru ako naši spolukresťania v minulosti.
Zaostrené na širokú verejnosť
3. Čím kázne v novinách zaskočili nepriateľov pravdy?
3 Noviny. Keďže brat Russell so svojimi spoločníkmi vydával Strážnu vežu už od roku 1879, posolstvo o Kráľovstve sa dostalo k mnohým ľuďom. No zdá sa, že v priebehu asi desiatich rokov pred rokom 1914 riadil Kristus všetko tak, aby sa o dobrom posolstve dozvedela ešte širšia verejnosť. Začalo sa to v roku 1903. Hovorca jednej skupiny protestantských duchovných z Pensylvánie Dr. Ephraim L. Eaton vyzval Charlesa T. Russella na sériu diskusií o biblických náukách. V liste mu napísal: „Povedal som si, že pre verejnosť by mohla byť mimoriadne zaujímavá verejná diskusia o niektorých otázkach, v ktorých sa rozchádzame.“ Aj brat Russell a jeho spoločníci si mysleli, že by to mohlo verejnosť zaujímať, a tak posielali prepis diskusií do popredných miestnych novín The Pittsburgh Gazette. Tieto články boli mimoriadne populárne a čitateľom sa veľmi páčil jasný spôsob, akým brat Russell vysvetľoval biblické pravdy. Preto noviny ponúkli možnosť uverejňovať jeho prednášky každý týždeň. Takýto výsledok nepriatelia pravdy určite nečakali!
V roku 1914 vychádzali kázne brata Russella vo viac ako 2 000 novinách
4., 5. Ktorú vlastnosť prejavil brat Russell a ako ho môžu napodobniť bratia, ktorí majú v zbore zodpovedné postavenie?
4 Zakrátko prejavovali záujem o prednášky brata Russella ďalšie a ďalšie noviny. V roku 1908 mohla Strážna veža oznámiť, že už „pravidelne vychádzajú v 11 novinách“. Ale bratia, ktorí sa rozumeli vydávaniu novín, povedali bratovi Russellovi, že ak presťahuje sídlo spoločnosti z Pittsburghu do známejšieho mesta, biblické články bude uverejňovať oveľa viac novín. On radu zvážil, zamyslel sa aj nad ďalšími činiteľmi a v roku 1909 presťahoval sídlo do Brooklynu v štáte New York. Čo to prinieslo? Už niekoľko mesiacov po presťahovaní vychádzali prednášky približne v 400 novinách a ďalšie noviny sa pridávali. V roku 1914, keď bolo Kráľovstvo zriadené, uverejňovalo kázne a články brata Russella vyše 2 000 novín v štyroch jazykoch!
5 Čo sa z toho učíme? Bratia, ktorí majú dnes v Božej organizácii nejakú autoritu, urobia dobre, keď napodobnia brata Russella a budú pokorní. Ako sa to prejaví? Tak, že si v závažných rozhodnutiach dajú poradiť. (Prečítajte Príslovia 15:22.)
6. Aký vplyv mali pravdy uverejňované v tlači na istú mladú ženu?
6 Pravdy o Kráľovstve, ktoré vychádzali v tlači, menili život ľudí. (Hebr. 4:12) Medzi tými mnohými, čo sa o pravde dozvedeli z novinových článkov, bola napríklad Ora Hetzelová. „Po svadbe som išla navštíviť mamu do mesta Rochester v Minnesote,“ rozpráva Ora. „Keď som prišla, akurát si vystrihávala z novín dajaké články. Boli to kázne brata Russella. Mama neváhala a vyrozprávala mi, čo sa z nich dozvedela.“ Ora prijala pravdu, v roku 1917 sa dala pokrstiť a potom asi 60 rokov verne hlásala Božie Kráľovstvo.
7. Prečo bratia v ústredí prehodnotili šírenie dobrého posolstva prostredníctvom tlače?
7 V roku 1916 bratia v ústredí rozhodli, že už nebudú dobré posolstvo šíriť prostredníctvom novín. Mali na to hlavne dva dôvody. Jedným bolo to, že v tom čase zúrila vojna a bolo ťažké zadovážiť tlačiarenský materiál. V správe nášho tlačového oddelenia v Británii z roku 1916 sa o tomto probléme písalo: „Momentálne uverejňuje kázne len niečo vyše 30 novín. Je veľmi pravdepodobné, že zakrátko to pri rastúcich cenách papiera nebude ani toľko.“ Druhým dôvodom bola smrť brata Russella 31. októbra toho roku. Preto Strážna veža z 15. decembra 1916 oznámila: „Keď už teraz brat Russell nie je medzi nami, končíme s uverejňovaním kázní [v novinách].“ Hoci s týmto spôsobom zvestovania sa prestalo, veľký úspech žali iné prostriedky. Napríklad „Fotodráma Stvorenie“.
8. Opíš výrobu „Fotodrámy Stvorenie“.
8 Premietané obrazové prezentácie. V roku 1914 bola verejnosti predstavená „Fotodráma Stvorenie“. Charles T. Russell a jeho spoločníci na nej pracovali asi tri roky. (Prísl. 21:5) Bola originálna tým, že spájala film, zvukový záznam a farebné diapozitívy. Do natáčania biblických scén boli zapojené stovky ľudí, ba dokonca i zvieratá. „V scéne s Noachom v ozvučenej filmovej časti predstavenia je natočená väčšina zvierat z jednej veľkej zoologickej záhrady,“ píše sa v správe z roku 1913. Stovky sklenených diapozitívov, ktoré boli pri výrobe predstavenia použité, kus po kuse ručne vyfarbovali umelci v Londýne, New Yorku, Paríži a vo Filadelfii.
9. Prečo sa do výroby „Fotodrámy“ investovalo toľko času a peňazí?
9 Prečo sa do výroby „Fotodrámy“ investovalo toľko času a peňazí? Odpoveď nájdeme v rezolúcii prijatej na zjazdoch v roku 1913: „Pri formovaní verejnej mienky dosiahli americké noviny nevídaný úspech pomocou komiksov a ilustrácií v spravodajskej časti i v prílohách. Táto skutočnosť spolu s obrovskou popularitou a univerzálnosťou filmu jednoznačne potvrdzuje, že tieto prostriedky majú veľký význam. Preto sme presvedčení, že ako pokrokoví zvestovatelia a zboroví učitelia Biblie máme všetky dôvody povedať jednoznačné áno filmu a diapozitívom ako účinnej a potrebnej pomôcke evanjelistov a učiteľov.“
10. Kde všade sa premietala „Fotodráma“?
10 V roku 1914 sa „Fotodráma“ denne premietala v 80 mestách. V Spojených štátoch a Kanade ju videlo skoro osem miliónov ľudí. Ešte toho roku sa premietala v Austrálii, Dánsku, Fínsku, Nemecku, Nórsku, na Novom Zélande, v Spojenom kráľovstve, vo Švajčiarsku a vo Švédsku. Bratia vyrobili aj zjednodušenú verziu bez filmu určenú pre menšie mestá. Volala sa „Dráma Heuréka“ a bola lacnejšia a ľahšie sa prepravovala. V roku 1916 bola už buď jedna, alebo druhá verzia drámy preložená do arménčiny, francúzštiny, gréčtiny, nemčiny, nórskej dánčiny, poľštiny, španielčiny, švédčiny a taliančiny.
V roku 1914 sa „Fotodráma“ premietala v sálach zaplnených do posledného miesta
11., 12. a) Ako „Fotodráma“ ovplyvnila istého mladého človeka? b) V čom je nám brat Rohner príkladom?
11 „Fotodráma“ vo francúzštine zmenila život 18-ročného Charlesa Rohnera. Rozpráva: „Premietala sa u nás v Colmari vo francúzskom Alsasku. Od samého začiatku na mňa urobilo dojem, ako jasne podáva biblickú pravdu.“
12 Charles sa dal pokrstiť a v roku 1922 začal slúžiť celým časom. Jednou z jeho prvých úloh bolo pomáhať s premietaním „Fotodrámy“ vo Francúzsku. Opisuje to takto: „Mal som hrať na husliach, viesť účtovníctvo a starať sa o literatúru. Mojou úlohou bolo tiež taktne utíšiť prítomných pred začiatkom programu. Cez prestávku sme ponúkali literatúru. Každému bratovi a sestre sme dali na starosť určitú časť sály. S literatúrou na rukách obišli všetkých vo svojej časti. Okrem toho sme pri vstupe do sály mali stoly plné literatúry.“ V roku 1925 pozvali brata Rohnera do brooklynského Bételu. Tam dostal za úlohu dirigovať orchester novej rozhlasovej stanice WBBR. Keď premýšľame o tomto bratovi, pýtajme sa sami seba: Som ochotný prijať hocijakú úlohu, ktorou môžem prispieť k šíreniu posolstva o Kráľovstve? (Prečítajte Izaiáša 6:8.)
13., 14. Opíš, ako Jehovovi služobníci využívali pri šírení dobrého posolstva rozhlas. (Pozri aj rámčeky „Relácie stanice WBBR“ a „Nezabudnuteľný zjazd“.)
13 Rozhlas. V 20. rokoch, keď už mala „Fotodráma“ najlepšie časy za sebou, sa rozhlas začal rysovať ako nový účinný prostriedok na šírenie dobrého posolstva o Kráľovstve. Z Metropolitnej opery vo Filadelfii v štáte Pensylvánia odznela 16. apríla 1922 historická prednáška brata Rutherforda, ktorá bola vysielaná cez rozhlas. Túto prednášku na tému „Milióny dnes žijúcich nikdy nezomrú“ si podľa odhadov vypočulo 50 000 ľudí. V roku 1923 prvý raz zaznela v éteri časť programu zjazdu. Bratia v ústredí však usúdili, že bude rozumné nespoliehať sa iba na komerčné rozhlasové stanice, ale že bude dobré postaviť si vlastnú. A tak ju postavili na ostrove Staten Island v New Yorku. Bola zaregistrovaná pod názvom WBBR a prvýkrát vysielala 24. februára 1924.
V roku 1922 si rozhlasový prenos prednášky „Milióny dnes žijúcich nikdy nezomrú“ vypočulo približne 50 000 ľudí
14 O účele stanice WBBR sa v Strážnej veži z 1. decembra 1924 písalo: „Sme presvedčení, že rozhlas je ten najúspornejší a najúčinnejší prostriedok na šírenie pravdy, aký sme doteraz použili.“ A ďalej sa uvádzalo: „Ak Pán uzná za vhodné, aby sme postavili aj ďalšie rozhlasové stanice, cez ktoré by sme šírili pravdu, nájde spôsob, ako na to zadovážiť peniaze.“ (Žalm 127:1) V roku 1926 vlastnili Jehovovi služobníci už šesť rozhlasových staníc. Dve mali v Spojených štátoch, WBBR v New Yorku a WORD pri Chicagu, a štyri v Kanade — v Alberte, Britskej Kolumbii, Ontáriu a Saskatchewane.
15., 16. a) Ako duchovní v Kanade zareagovali na naše vysielanie? b) Ako sa rozhlasové prednášky dopĺňali so službou z domu do domu?
15 Toto úspešné šírenie biblickej pravdy dráždilo duchovných takzvaného kresťanstva. Albert Hoffman, ktorý bol zasvätený do prevádzky rozhlasovej stanice v Saskatchewane, sa vyjadril: „Bádatelia Biblie [ako boli v tom čase známi Jehovovi svedkovia] sa čoraz viac dostávali do povedomia. Kým v roku 1928 duchovní nezatlačili na úrady, aby všetkým staniciam Bádateľov Biblie v Kanade odobrali licenciu, vydalo sa úžasné svedectvo.“
16 Hoci sme naše stanice v Kanade museli zatvoriť, neznamenalo to, že sme s vysielaním biblických prednášok skončili. Pokračovali sme v tom prostredníctvom komerčných staníc. (Mat. 10:23) Aby naše relácie oslovili čo najviac ľudí, v Strážnej veži a v Zlatom veku (teraz Prebuďte sa!) býval uverejnený zoznam komerčných rádií vysielajúcich relácie venované biblickej pravde. To zvestovateľom v službe od dverí k dverám umožňovalo povzbudzovať ľudí, aby si naladili prednášky na miestnych rozhlasových staniciach. A výsledok? V Bulletine z januára 1931 sa písalo: „Rozhlasové vysielanie veľmi oživilo službu od dverí k dverám. Dostávame mnoho správ, že ľudia ho počúvajú. Prejavy brata Rutherforda majú na nich taký účinok, že zvestovateľom doslova berú knihy z rúk.“ Rozhlasové vysielanie a služba z domu do domu boli v Bulletine opísané ako „dve vynikajúce metódy, ktorými Pánova organizácia oslovuje širokú verejnosť“.
17., 18. Kde našiel rozhlas svoje uplatnenie, keď sa zmenili podmienky?
17 V 30. rokoch narazilo na odpor aj používanie komerčných rozhlasových staníc. A tak sa Jehovovi služobníci koncom roku 1937 prispôsobili zmeneným podmienkam. Stiahli sa z komerčných rádií a ešte viac sa sústredili na službu z domu do domu.a Rozhlas však ďalej zohrával významnú rolu v šírení posolstva o Kráľovstve v niektorých odľahlých alebo politicky izolovaných častiach sveta. Napríklad istá stanica v Západnom Berlíne v Nemecku od roku 1951 až do roku 1991 pravidelne vysielala biblické prednášky. Tak mohli posolstvo o Kráľovstve počuť aj ľudia žijúci v niektorých častiach vtedajšieho Východného Nemecka. V štátnom rozhlase v juhoamerickom Suriname sa vyše 30 rokov od roku 1961 každý týždeň vysielali 15-minútové relácie, v ktorých sa hovorilo o biblických pravdách. V rokoch 1969 až 1977 vyrobila naša organizácia viac ako 350 dielov relácie „Celé Písmo je užitočné“. Túto reláciu vysielalo 291 rozhlasových staníc v 48 štátoch Spojených štátov. V roku 1996 vysielala rozhlasová stanica v Apii, hlavnom meste Samoy, krajiny v južnom Tichomorí, týždennú reláciu s názvom „Odpovede na vaše biblické otázky“.
18 S blížiacim sa koncom 20. storočia rozhlas strácal svoje významné miesto v šírení dobrého posolstva. Objavila sa však technická vymoženosť, ktorá umožnila osloviť toľko ľudí ako nikdy predtým.
19., 20. a) Prečo Jehovovi služobníci vytvorili stránku jw.org? b) Nakoľko je stránka úspešná? (Pozri aj rámček „JW.ORG“.)
19 Internet. V roku 2013 malo prístup na internet vyše 2,7 miliardy ľudí, čo je bezmála 40 percent svetovej populácie. Podľa niektorých odhadov sa asi dve miliardy ľudí pripájajú na internet cez smartfón, tablet a podobné mobilné zariadenia. Počet mobilných internetových pripojení rastie na celom svete, ale aktuálne je najrýchlejší nárast v Afrike. Je tam viac ako 90 miliónov predplatiteľov mobilného internetu. Tento vývoj od základu zmenil spôsob, akým sa dnes mnohí ľudia dostávajú k informáciám.
20 Jehovov ľud používa toto nové masmédium od roku 1997. V roku 2013 bola naša webová stránka jw.org k dispozícii približne v 300 jazykoch a materiály založené na Biblii si mohli ľudia stiahnuť vo vyše 520 jazykoch. Každý deň stránka zaznamená viac ako 750 000 jedinečných návštev. Návštevníci si na nej čítajú zaujímavé články a pozerajú videá či filmy. Okrem toho si mesačne stiahnu viac ako 3 milióny kníh, 4 milióny časopisov a 22 miliónov audionahrávok.
21. Čo sa učíš z uvedenej skúsenosti?
21 Prostredníctvom tohto účinného komunikačného prostriedku sa dobré posolstvo o Božom Kráľovstve šíri aj v krajinách, kde je naša zvestovateľská činnosť obmedzená. Napríklad začiatkom roku 2013 zavolal do svetového ústredia v Spojených štátoch Sina, lebo našiel stránku jw.org a želal si ďalšie informácie o Biblii. Je na tom niečo nezvyčajné? Áno, je. Sina pochádza z moslimskej rodiny a žije v odľahlej dedine v krajine, kde je činnosť Jehovových svedkov veľmi obmedzená. Na základe tohto telefonátu bratia zariadili, aby mohol Sina dvakrát týždenne študovať Bibliu so svedkom zo Spojených štátov. Pri štúdiu využívali internetovú službu, ktorá umožňuje videohovor.
Zaostrené na jednotlivcov
22., 23. a) Nahradili prostriedky spomenuté v tejto kapitole službu od dverí k dverám? b) Ako Kráľ požehnal našu snahu zvestovať posolstvo o Božom Kráľovstve?
22 Noviny, „Fotodráma“, rozhlas, webová stránka ani žiaden iný prostriedok, ktorý sme používali alebo používame na oslovenie širokej verejnosti, nemal nahradiť službu od dverí k dverám. Prečo? Lebo Jehovovi služobníci si berú príklad z Ježiša. On sa neuspokojil len s tým, že kázal veľkým zástupom. Pomáhal tiež jednotlivcom. (Luk. 19:1–5) A učil to aj svojich nasledovníkov. Vyškolil ich tiež, čo majú hovoriť. (Prečítajte Lukáša 10:1, 8–11.) Ako sme videli v 6. kapitole, bratia, ktorí nesú zodpovednosť za činnosť Božieho ľudu, vždy povzbudzovali všetkých Jehovových služobníkov, aby sa s ľuďmi rozprávali osobne. (Sk. 5:42; 20:20)
23 Dnes, sto rokov po zrodení Kráľovstva, je na zemi vyše 7,9 milióna zvestovateľov, ktorí učia ľudí o Božích predsavzatiach. Je úplne zrejmé, že Kráľ požehnal našu snahu používať spomenuté prostriedky na zvestovanie Kráľovstva. V nasledujúcej kapitole uvidíme, aké pomôcky nám zaobstaral, aby sme dobré posolstvo mohli oznamovať ľuďom bez ohľadu na to, k akému národu či kmeňu patria alebo akým jazykom hovoria. (Zjav. 14:6)
a Našu poslednú rozhlasovú stanicu, WBBR v New Yorku, sa bratia rozhodli zavrieť v roku 1957.