Slúžme ako poslovia božského pokoja
„Aké pôvabné sú na vrchoch nohy toho... ktorý zvestuje pokoj.“ — IZAIÁŠ 52:7.
1, 2. a) Aké dobré posolstvo sa má zvestovať, ako to predpovedal Izaiáš 52:7? b) Čo znamenali Izaiášove prorocké slová v prípade starovekého Izraela?
MÁ SA oznamovať dobré posolstvo! Je to posolstvo pokoja — skutočného pokoja. Je to posolstvo záchrany, ktoré súvisí s Božím Kráľovstvom. Už dávno o tom písal prorok Izaiáš a jeho slová sa pre nás zachovali v Izaiášovi 52:7, kde čítame: „Aké pôvabné sú na vrchoch nohy toho, ktorý prináša dobré posolstvo, ktorý zvestuje pokoj, ktorý prináša dobré posolstvo o niečom lepšom, ktorý zvestuje záchranu, hovoriac Sionu: ,Tvoj Boh sa stal kráľom!‘“
2 Jehova inšpiroval svojho proroka Izaiáša, aby zapísal toto posolstvo na úžitok starovekého Izraela i na úžitok nás, ktorí žijeme v dnešnej dobe. Čo toto posolstvo znamená? V čase, keď Izaiáš písal tieto slová, boli obyvatelia severného Izraelského kráľovstva zrejme už vzatí do zajatia Asýrčanmi. Neskôr mali byť vzatí do zajatia v Babylone obyvatelia Judska, južného kráľovstva. Boli to dni žiaľu a nepokoja v národe, lebo ľud nebol poslušný Jehovovi, a preto nemal pokojný vzťah s Bohom. Ako im Jehova povedal, ich hriešne správanie spôsobovalo rozdelenie medzi nimi a ním. (Izaiáš 42:24; 59:2–4) Ale prostredníctvom Izaiáša Jehova predpovedal, že v patričnom čase sa brány Babylona otvoria. Boží ľud sa bude môcť slobodne vrátiť do svojej domovskej krajiny, aby tam znovu postavil Jehovov chrám. Sion bude obnovený a v Jeruzaleme bude opäť uctievaný pravý Boh. — Izaiáš 44:28; 52:1, 2.
3. Ako bol sľub vyslobodenia Izraela zároveň proroctvom pokoja?
3 Tento sľub vyslobodenia bol aj proroctvom pokoja. Ich návrat do krajiny, ktorú dal kedysi Jehova Izraelitom, mal byť dokladom Božieho milosrdenstva a ich pokánia. Malo to ukazovať, že sa zmierili s Bohom. — Izaiáš 14:1; 48:17, 18.
„Tvoj Boh sa stal kráľom!“
4. a) V akom zmysle možno povedať, že v roku 537 pred n. l. sa ,Jehova stal kráľom‘? b) Ako Jehova v neskorších rokoch riadil udalosti v prospech svojho ľudu?
4 Keď v roku 537 pred n. l. Jehova uskutočnil toto vyslobodenie, Sionu mohlo byť výstižne oznámené: „Tvoj Boh sa stal kráľom!“ Pravda, Jehova je „Kráľ večnosti“. (Zjavenie 15:3) Ale toto vyslobodenie jeho ľudu bolo novým prejavom jeho zvrchovanosti. Pozoruhodným spôsobom ukázalo nadradenosť jeho moci nad dovtedy najmocnejšou ľudskou ríšou. (Jeremiáš 51:56, 57) Pôsobením Jehovovho ducha boli zmarené aj ďalšie úkladné plány proti Božiemu ľudu. (Ester 9:24, 25) Jehova znova a znova mnohými spôsobmi zasahoval, aby priviedol kráľov Médo-Perzie k spolupráci pri uskutočňovaní jeho zvrchovanej vôle. (Zechariáš 4:6) Podivuhodné udalosti, ktoré sa udiali v tých dňoch, sú pre nás zaznamenané v biblických knihách Ezdráš, Nehemiáš, Ester, Haggeus a Zechariáš. A ako len skúmanie týchto záznamov posilňuje našu vieru!
5. Na aké význačné udalosti poukazuje Izaiáš 52:13–53:12?
5 No to, čo sa udialo v roku 537 pred n. l. a po ňom, bol len začiatok. Ihneď po proroctve obnovy v 52. kapitole Izaiáš písal o príchode Mesiáša. (Izaiáš 52:13–53:12) Prostredníctvom Mesiáša, dokázateľne Ježiša Krista, mal Jehova poskytnúť posolstvo oslobodenia a pokoja ešte väčšieho významu ako to, ktoré sa splnilo v roku 537 pred n. l.
Jehovov najväčší posol pokoja
6. Kto je Jehovovým najväčším poslom pokoja a aké poverenie na seba uplatnil?
6 Ježiš Kristus je Jehovovým najväčším poslom pokoja. Je Božím Slovom, Jehovovým osobným Hovorcom. (Ján 1:14) V súlade s tým prišiel Ježiš nejaký čas po svojom krste v rieke Jordán do synagógy v Nazarete, vstal a nahlas čítal zo 61. kapitoly Izaiáša svoje poverenie. Z tohto poverenia bolo zrejmé, že to, čo bol poslaný kázať, súviselo s ,oslobodením‘ a s ,obnovením‘ a tiež s príležitosťou nájsť priazeň u Jehovu. No Ježiš robil viac, než len hlásal posolstvo pokoja. Boh ho tiež poslal, aby poskytol základ trvalého pokoja. — Lukáš 4:16–21.
7. Čo prináša pokoj s Bohom, ktorý môžeme získať prostredníctvom Ježiša Krista?
7 V čase Ježišovho narodenia sa pastierom pri Betleheme zjavili anjeli, ktorí chválili Boha a hovorili: „Sláva Bohu hore na výšinách a na zemi pokoj medzi ľuďmi dobrej vôle.“ (Lukáš 2:8, 13, 14) Áno, tí, ktorým Boh prejavil dobrú vôľu, pretože dávali najavo vieru v opatrenie, ktoré urobil prostredníctvom svojho Syna, mali mať pokoj. Čo to malo znamenať? To, že ľudia, hoci sa narodili v hriechu, môžu získať čisté postavenie pred Bohom, schválený vzťah k nemu. (Rimanom 5:1) Môžu sa tešiť z vnútorného pokoja, ktorý nie je možné získať nijakým iným spôsobom. V Božom stanovenom čase príde oslobodenie od všetkých následkov adamovského hriechu — vrátane oslobodenia od chorôb a smrti. Ľudia už nebudú slepí ani hluchí, ani chromí. Skľučujúca slabosť a srdcervúce mentálne poruchy budú natrvalo odstránené. Bude možné tešiť sa zo života v dokonalosti navždy. — Izaiáš 33:24; Matúš 9:35; Ján 3:16.
8. Komu je ponúknutý božský pokoj?
8 Komu je božský pokoj ponúkaný? Všetkým, ktorí prejavujú vieru v Ježiša Krista. Apoštol Pavol napísal, že ,Boh uznal za dobré, aby sa s ním prostredníctvom Krista opäť zmierili všetky iné veci tak, že spôsobil pokoj prostredníctvom krvi, ktorú Ježiš vylial na mučeníckom kole‘. Apoštol dodal, že toto zmierenie sa bude týkať ,vecí na nebesiach‘ — čiže tých, ktorí budú spoludedičmi s Kristom v nebi. Bude sa to týkať aj ,vecí na zemi‘ — čiže tých, ktorí dostanú príležitosť žiť večne na tejto zemi, keď bude privedená do úplne rajských podmienok. (Kolosanom 1:19, 20) Pretože využili hodnotu Ježišovej obete a pretože prejavujú Bohu poslušnosť zo srdca, títo všetci sa môžu tešiť z vrúcneho priateľstva s Bohom. — Porovnaj Jakuba 2:22, 23.
9. a) Aké ďalšie vzťahy ovplyvňuje pokoj s Bohom? b) Akú autoritu zveril Jehova svojmu Synovi s cieľom zabezpečiť trvalý pokoj všade na svete?
9 Aký životne dôležitý je takýto pokoj s Bohom! Ak niet pokoja s Bohom, nemôže byť trvalý a hlboký pokoj v nijakom inom vzťahu. Pokoj s Jehovom je základom pravého pokoja na zemi. (Izaiáš 57:19–21) Je vhodné, že Ježiš Kristus je Kniežaťom pokoja. (Izaiáš 9:6) Práve jemu, prostredníctvom ktorého sa môžu ľudia zmieriť s Bohom, Jehova zveril aj vládnu autoritu. (Daniel 7:13, 14) A pokiaľ ide o výsledky Ježišovej kniežacej vlády nad ľudstvom, Jehova sľubuje: ,Pokoju nebude konca.‘ — Izaiáš 9:7; Žalm 72:7.
10. Aký príklad dal Ježiš v zvestovaní Božieho posolstva pokoja?
10 Božie posolstvo pokoja potrebuje celé ľudstvo. Sám Ježiš dal horlivý príklad v kázaní tohto posolstva. Kázal v chrámovej oblasti v Jeruzaleme, na úbočí vrchu, na cestách, Samaritánke pri studni a v domovoch ľudí. Ježiš využíval príležitosti kázať o pokoji a o Božom Kráľovstve všade, kde boli ľudia. — Matúš 4:18, 19; 5:1, 2; 9:9; 26:55; Marek 6:34; Lukáš 19:1–10; Ján 4:5–26.
Školení kráčať v Kristových šľapajach
11. Pre aké dielo školil Ježiš svojich učeníkov?
11 Ježiš učil svojich učeníkov, aby kázali Božie posolstvo pokoja. Uvedomovali si, že tak ako bol Jehovovým ,verným a pravdivým svedkom‘ Ježiš, aj oni majú zodpovednosť vydávať svedectvo. (Zjavenie 3:14; Izaiáš 43:10–12) Na Krista sa pozerali ako na svojho Vodcu.
12. Ako Pavol poukázal na dôležitosť kazateľskej činnosti?
12 Apoštol Pavol uvažoval o dôležitosti kazateľskej činnosti, keď povedal: „Písmo predsa hovorí: ,Nikto, kto na ňom zakladá svoju vieru, nebude sklamaný.‘“ To znamená, že nikto, kto prejavuje vieru v Ježiša Krista ako Jehovovho Hlavného Sprostredkovateľa záchrany, nebude sklamaný. A diskvalifikačným faktorom nie je ani etnický pôvod človeka, lebo Pavol dodal: „Niet rozdielu medzi Židom a Grékom, lebo nad všetkými je ten istý Pán, bohatý voči všetkým, ktorí ho vzývajú. Lebo ,každý, kto vzýva Jehovovo meno, bude zachránený‘.“ (Rimanom 10:11–13) Ale ako sa mali ľudia dozvedieť o tejto možnosti?
13. Čo bolo potrebné, ak mali ľudia počuť dobré posolstvo, a ako kresťania v prvom storočí reagovali na túto potrebu?
13 Pavol ukázal, čo je potrebné, keď položil otázky, o ktorých by mal uvažovať každý Jehovov služobník. Apoštol sa spýtal: „Ako budú vzývať toho, v koho neuverili? A ako uveria v toho, o kom nepočuli? A ako počujú, ak nebude nikto zvestovať? Ale ako budú zvestovať, ak neboli poslaní?“ (Rimanom 10:14, 15) Správa o ranom kresťanstve podáva výrečné svedectvo o tom, že muži i ženy, mladí i starí, konali podľa príkladu, ktorý im dal Kristus a jeho apoštoli. Stali sa horlivými hlásateľmi dobrého posolstva. Napodobňovali Ježiša tak, že kázali ľuďom všade, kde ich mohli zastihnúť. S túžbou nikoho neobísť vykonávali svoju službu na verejných miestach i z domu do domu. — Skutky 17:17; 20:20.
14. Ako sa ukázalo ako pravdivé, že „nohy“ tých, čo oznamujú dobré posolstvo, sú „pôvabné“?
14 Samozrejme, nie každý prijal kresťanských kazateľov láskavo. Avšak to, čo Pavol citoval z Izaiáša 52:7, sa ukázalo ako pravdivé. Najprv položil otázku: „Ako budú zvestovať, ak neboli poslaní?“ Potom dodal: „Tak ako je napísané: ,Aké pôvabné sú nohy tých, ktorí oznamujú dobré posolstvo o dobrých veciach!‘“ Väčšina z nás nepovažuje svoje nohy za pôvabné alebo krásne. Čo to teda znamená? Nohy obyčajne nesú človeka, keď ide kázať iným. Také nohy vlastne predstavujú človeka. A môžeme si byť istí, že pre mnohých, ktorí počuli dobré posolstvo od apoštolov a od iných učeníkov Ježiša Krista v prvom storočí, boli títo raní kresťania naozaj krásni. (Skutky 16:13–15) Viac ako to, boli drahocenní v očiach Boha.
15, 16. a) Ako dávali raní kresťania najavo, že sú naozaj poslami pokoja? b) Čo nám môže pomôcť vykonávať svoju službu rovnakým spôsobom, ako to robili kresťania v prvom storočí?
15 Ježišovi nasledovníci mali posolstvo pokoja a odovzdávali ho pokojným spôsobom. Ježiš dal svojim učeníkom tieto pokyny: „Kdekoľvek vstúpite do domu, najprv povedzte: ‚Pokoj tomuto domu.‘ A ak je tam priateľ pokoja, váš pokoj zostane na ňom. A ak tam nie je, navráti sa k vám.“ (Lukáš 10:5, 6) Šalóm čiže „pokoj“ je tradičný židovský pozdrav. Ale Ježišove pokyny znamenali oveľa viac. Ako ,vyslanci zastupujúci Krista‘ jeho pomazaní učeníci nabádali ľudí: „Zmierte sa s Bohom.“ (2. Korinťanom 5:20) V súlade s Ježišovými pokynmi hovorili ľuďom o Božom Kráľovstve a o tom, čo môže znamenať pre nich ako pre jednotlivcov. Tí, ktorí počúvali, získali požehnanie; tí, ktorí posolstvo odmietli, o požehnanie prišli.
16 Jehovovi svedkovia dnes vykonávajú svoju službu rovnakým spôsobom. Dobré posolstvo, ktoré prinášajú ľuďom, nie je ich; patrí Tomu, ktorý ich poslal. Ich poverením je odovzdať ho. Ak ho ľudia prijmú, čakajú ich nádherné požehnania. Ak ho odmietnu, odmietajú pokoj s Jehovom Bohom a s jeho Synom, Ježišom Kristom. — Lukáš 10:16.
Pokojní v nepokojnom svete
17. Ako by sme sa mali správať i vtedy, keď sa stretneme s hrubými ľuďmi, a prečo?
17 Nech je reakcia ľudí akákoľvek, pre Jehovových služobníkov je dôležité, aby mali stále na pamäti, že sú poslami božského pokoja. Svetskí ľudia sa možno zapájajú do prudkých hádok a dávajú voľný priechod hnevu ostrými poznámkami, alebo kričia a nadávajú na tých, čo ich dráždia. V minulosti to možno robili aj niektorí z nás. Ale ak sme si obliekli novú osobnosť a nie sme už časťou sveta, nebudeme napodobňovať ich spôsoby. (Efezanom 4:23, 24, 31; Jakub 1:19, 20) Bez ohľadu na to, ako si počínajú druhí, budeme sa snažiť uplatňovať túto radu: „Ak je to možné, pokiaľ to záleží na vás, zachovávajte pokoj so všetkými ľuďmi.“ — Rimanom 12:18.
18. Ako by sme mali reagovať, ak je k nám nejaký verejný činiteľ nevľúdny, a prečo?
18 Naša služba nás môže občas priviesť pred verejných činiteľov. Môžu uplatniť svoju autoritu a ,požadovať od nás‘ vysvetlenie, prečo určité veci robíme alebo prečo sa určitých činností zdržiavame. Možno budú chcieť vedieť, prečo kážeme posolstvo, ktoré kážeme — posolstvo, ktoré odhaľuje falošné náboženstvo a ktoré hovorí o konci súčasného systému vecí. Naša úcta k príkladu, ktorý dal Kristus, nás bude podnecovať, aby sme prejavovali miernosť a hlbokú úctu. (1. Petra 2:23; 3:15) Takí úradníci sú často pod nátlakom duchovenstva alebo možno aj svojich nadriadených. Mierna odpoveď im môže pomôcť pochopiť, že naša činnosť neohrozuje ani ich, ani pokoj v okolí. U tých, ktorí takú odpoveď prijmú, to vytvára ducha úcty, spolupráce a pokoja. — Títovi 3:1, 2.
19. Do akých činností sa Jehovovi svedkovia nikdy nezapájajú?
19 Jehovovi svedkovia sú na celej zemi známi ako ľudia, ktorí sa nezúčastňujú sporov sveta. Nezapájajú sa do svetských konfliktov, ktoré vznikajú pre rasu, náboženstvo alebo politiku. (Ján 17:14) Božie Slovo nám prikazuje, aby sme boli ,podriadení nadriadeným vrchnostiam‘, a preto ani len neuvažujeme o tom, že by sme sa zúčastnili občianskych nepokojov na protest proti vládnej politike. (Rimanom 13:1) Jehovovi svedkovia sa nikdy nepridali k hnutiu za zvrhnutie nejakej vlády. Vzhľadom na normy, ktoré stanovil Jehova pre svojich kresťanských služobníkov, ich účasť na krviprelievaní alebo na násilí akéhokoľvek druhu je nemysliteľná! Praví kresťania nielenže hovoria o pokoji; oni žijú v súlade s tým, čo kážu.
20. Aké meno si urobil Veľký Babylon, pokiaľ ide o pokoj?
20 Na rozdiel od toho tí, ktorí reprezentujú náboženské organizácie takzvaného kresťanstva, sa nepreukázali ako poslovia pokoja. Náboženstvá Veľkého Babylona — cirkvi takzvaného kresťanstva i nekresťanské náboženstvá — ospravedlňovali, podporovali, ba viedli vojny národov. Roznecovali aj prenasledovanie, dokonca vraždenie verných Jehovových služobníkov. Preto Zjavenie 18:24 vyhlasuje o Veľkom Babylone toto: „Bola v ňom nájdená krv prorokov a svätých a všetkých, ktorí boli zabití na zemi.“
21. Ako reagujú mnohí ľudia čestného srdca, keď vidia rozdiel medzi správaním Jehovovho ľudu a tých, ktorí sú členmi falošného náboženstva?
21 Na rozdiel od náboženstiev takzvaného kresťanstva a ostatných členov Veľkého Babylona pravé náboženstvo je pozitívnou, zjednocujúcou silou. Ježiš Kristus svojim pravým nasledovníkom povedal: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ (Ján 13:35) To je láska, ktorá nepozná národnostné, sociálne, ekonomické a rasové hranice, ktoré dnes rozdeľujú ostatných ľudí. Milióny ľudí na celej zemi, ktorí to vidia, hovoria Jehovovým pomazaným služobníkom: „My pôjdeme s vami, lebo sme počuli, že je s vami Boh.“ — Zechariáš 8:23.
22. Ako sa pozeráme na svedecké dielo, ktoré treba ešte vykonať?
22 Ako Jehovov ľud sa veľmi tešíme z toho, čo sa už dosiahlo, ale dielo ešte nie je vykonané. Pre hospodára, ktorý zaseje semeno a obrába pole, sa tým práca nekončí. Pracuje ďalej, a to najmä v období žatvy. Žatva si vyžaduje vytrvalé, intenzívne úsilie. A práve dnes je zhromažďovaná väčšia úroda ctiteľov pravého Boha než kedykoľvek predtým. Je to čas radosti. (Izaiáš 9:3) Pravda, stretávame sa aj s odporom a ľahostajnosťou. Ako jednotlivci možno zápasíme s vážnou chorobou, s náročnými rodinnými okolnosťami alebo s ekonomickými ťažkosťami. Ale láska k Jehovovi nás podnecuje vytrvávať. Posolstvo, ktoré nám zveril Boh, je niečím, čo ľudia potrebujú počuť. Je to posolstvo pokoja. A je to posolstvo, ktoré kázal sám Ježiš — dobré posolstvo o Božom Kráľovstve.
Ako odpovieš?
◻ Ako sa Izaiáš 52:7 splnil na starovekom Izraeli?
◻ Ako Ježiš dokázal, že je najväčším poslom pokoja?
◻ Ako apoštol Pavol spojil Izaiáša 52:7 s dielom, na ktorom sa zúčastňujú kresťania?
◻ Čo znamená byť poslami pokoja v našich dňoch?
[Obrázky na strane 13]
Jehovovi svedkovia sú tak ako Ježiš poslami božského pokoja
[Obrázky na strane 15]
Jehovovi svedkovia zostávajú pokojní bez ohľadu na to, ako ľudia reagujú na posolstvo o Kráľovstve