‚To sa musí stať‘

„Ježiš im odpovedal: ‚... To [sa] musí stať, ale ešte nie je koniec.‘“ — MATÚŠ 24:4–6.

 1. Aký námet by nás mal zaujímať?

NEPOCHYBNE sa zaujímaš o svoj život a o svoju budúcnosť. Preto by ťa mal zaujímať aj jeden námet, ktorý v roku 1877 upútal pozornosť Ch. T. Russella. Russell, ktorý neskôr založil spoločnosť Watch Tower, napísal brožúrku The Object and Manner of Our Lord’s Return (Účel a spôsob návratu nášho Pána). Táto 64-stranová brožúrka sa zaoberala Ježišovým návratom čiže jeho budúcim príchodom. (Ján 14:3) Keď raz boli apoštoli s Ježišom na Olivovom vrchu, pýtali sa ho na tento návrat: „Kedy to bude a čo bude znamením tvojej prítomnosti [alebo „príchodu“, Roháčkov preklad] a záveru systému vecí?“ — Matúš 24:3.

 2. Prečo je toľko protichodných názorov na to, čo predpovedal Ježiš?

² Poznáš Ježišovu odpoveď a rozumieš jej? Jeho slová sú zaznamenané v troch evanjeliách. Profesor D. A. Carson hovorí: „Len málo kapitol v Biblii vyvolalo toľko nezhôd medzi vykladačmi ako Matúšova 24. kapitola a paralelné správy v Markovej 13. a v Lukášovej 21. kapitole.“ Potom uvádza svoj vlastný názor — ďalší z množstva protichodných ľudských názorov. V minulých storočiach mnohé také názory odzrkadľovali nedostatok viery. Tí, ktorí ich vyjadrovali, si mysleli, že Ježiš nikdy nepovedal to, čo čítame v evanjeliách, že jeho slová boli neskôr prekrútené alebo že jeho predpoveď sa nesplnila — názory, ktoré vznikli vplyvom vyššej kritiky. Jeden komentátor dokonca skúmal Markovo evanjelium z pohľadu ‚filozofie mahájánového budhizmu‘!

 3. Ako Jehovovi svedkovia pristupujú k Ježišovmu proroctvu?

³ Naproti tomu Jehovovi svedkovia považujú Bibliu za dôveryhodnú a spoľahlivú, a teda veria aj tomu, čo Ježiš povedal štyrom apoštolom, ktorí boli s ním na Olivovom vrchu tri dni pred jeho smrťou. Odo dní Charlesa T. Russella Boží ľud postupne získaval jasnejšie porozumenie tohto Ježišovho proroctva. V uplynulých niekoľkých rokoch Strážna veža ešte viac objasnila názor Božieho ľudu na toto proroctvo. Prijal si tieto informácie a vidíš ich dosah na tvoj život?a Zopakujme si ich.

Tragické splnenie na obzore

 4. Prečo sa zrejme apoštoli pýtali Ježiša na budúcnosť?

⁴ Apoštoli vedeli, že Ježiš je Mesiáš. A tak keď počuli, ako hovorí o svojej smrti, vzkriesení a návrate, určite si kládli otázku: ‚Ak Ježiš zomrie a odíde, ako bude môcť uskutočniť tie úžasné veci, ktoré má ako Mesiáš vykonať?‘ Okrem toho Ježiš hovoril o konci Jeruzalema a jeho chrámu. Apoštoli si možno kládli otázku: ‚Kedy a ako sa to stane?‘ V snahe pochopiť tieto veci sa apoštoli pýtali: „Kedy to bude a čo bude znamením, keď to všetko má dospieť k záveru?“ — Marek 13:4; Matúš 16:21, 27, 28; 23:37–24:2.

 5. Ako sa to, čo Ježiš povedal, splnilo v prvom storočí?

⁵ Ježiš predpovedal, že budú vojny, hlad, morové nákazy, zemetrasenia, kresťania budú nenávidení a prenasledovaní, objavia sa falošní mesiáši a vo veľkom rozsahu sa bude kázať dobré posolstvo o Kráľovstve. Potom má prísť koniec. (Matúš 24:4–14; Marek 13:5–13; Lukáš 21:8–19) Ježiš to povedal začiatkom roku 33 n. l. Počas nasledujúcich desaťročí mohli jeho ostražití učeníci vidieť, že predpovedané veci sa naozaj výrazným spôsobom spĺňajú. Áno, dejiny dokazujú, že toto znamenie sa v tom čase splnilo. Viedlo to k zániku židovského systému vecí, o ktorý sa pričinili Rimania v rokoch 66 až 70 n. l. Ako k tomu došlo?

 6. K čomu došlo v roku 66 n. l. medzi Rimanmi a Židmi?

⁶ V horúcom judejskom lete roku 66 n. l. podnikli židovskí zelóti útok na rímske stráže v jednej pevnosti blízko jeruzalemského chrámu. To roznietilo násilie po celej krajine. Profesor Heinrich Graetz v knihe History of the Jews (Dejiny Židov) hovorí: „Cestius Gallus, ktorého povinnosťou ako miestodržiteľa Sýrie bolo brániť česť Ríma... sa už dlhšie nemohol prizerať, ako sa okolo neho šíri vzbura, a nerobiť nič na jej zastavenie. Zvolal svoje légie a okolití panovníci mu dobrovoľne poslali svoje jednotky.“ Táto armáda pozostávajúca z 30 000 vojakov obkľúčila Jeruzalem. Po určitom boji sa Židia stiahli za múry blízko chrámu. „Počas nasledujúcich piatich dní Rimania podnikali bleskové výpady na múry, ale vždy sa museli stiahnuť, aby ich nezasiahli strely Judejčanov. Až na šiesty deň sa im podarilo podkopať časť severného múru pred Chrámom.“

 7. Prečo sa mohli Ježišovi učeníci pozerať na veci inak ako väčšina Židov?

⁷ Len si pomysli, akí zmätení mohli byť Židia, ktorí si už oddávna mysleli, že Boh chráni ich aj ich sväté mesto! Ježišovi učeníci však boli vopred varovaní, že Jeruzalem čaká katastrofa. Ježiš predpovedal: „Prídu na teba dni, keď tvoji nepriatelia postavia okolo teba opevnenie z ostrých kolov a obkľúčia ťa a zo všetkých strán ťa budú tiesniť; teba a tvoje deti uprostred teba zrazia k zemi a nenechajú v tebe kameň na kameni.“ (Lukáš 19:43, 44) Ale znamenalo to, že kresťanov, ktorí boli v roku 66 n. l. v Jeruzaleme, čaká smrť?

 8. Akú tragédiu predpovedal Ježiš a kto boli „vyvolení“, kvôli ktorým mali byť tie dni skrátené?

⁸ Keď Ježiš odpovedal apoštolom na Olivovom vrchu, vyslovil túto predpoveď: „Tie dni budú dňami súženia, aké nebolo od začiatku stvorenia, ktoré Boh stvoril, až dovtedy, a aké viac nebude. Naozaj, keby Jehova neskrátil tie dni, nezachránilo by sa žiadne telo. Ale kvôli vyvoleným, ktorých si vyvolil, skrátil tie dni.“ (Marek 13:19, 20; Matúš 24:21, 22) Teda tie dni mali byť skrátené a „vyvolení“ mali byť zachránení. Kto to bol? Určite to neboli vzbúreneckí Židia, ktorí sa hlásili k uctievaniu Jehovu, ale zavrhli jeho Syna. (Ján 19:1–7; Skutky 2:22, 23, 36) Pravými vyvolenými v tom čase boli tí Židia a Nežidia, ktorí prejavovali vieru v Ježiša ako Mesiáša a Záchrancu. Boh si týchto ľudí vyvolil a na Letnice roku 33 n. l. ich sformoval do nového duchovného národa, ‚Božieho Izraela‘. — Galaťanom 6:16; Lukáš 18:7; Skutky 10:34–45; 1. Petra 2:9.

9, 10. Ako boli dni rímskeho útoku „skrátené“ a k čomu to viedlo?

⁹ Boli tie dni „skrátené“ a boli pomazaní vyvolení, ktorí boli v Jeruzaleme, zachránení? Profesor Graetz hovorí: „[Cestius Gallus] nepovažoval za múdre pokračovať v boji proti heroickým fanatikom a púšťať sa do zdĺhavého vojenského ťaženia v období, keď onedlho mali prísť jesenné dažde... ktoré mohli zabrániť prísunu zásob pre vojsko. Preto zrejme považoval za múdrejšie ustúpiť.“ Nech už Cestius Gallus uvažoval akokoľvek, rímske vojsko odtiahlo od mesta a utrpelo značné straty od Židov, ktorí ho prenasledovali.

¹⁰ Tento prekvapujúci ústup rímskych vojakov umožnil, aby bolo „telo“ — Ježišovi učeníci, ktorí žili v ohrození vnútri Jeruzalema — zachránené. Dejiny ukazujú, že keď sa naskytla táto príležitosť, kresťania z tej oblasti utiekli. Bol to prejav Božej schopnosti predvídať budúcnosť a zaistiť prežitie svojich ctiteľov! No ako to bolo s neveriacimi Židmi, ktorí zostali v Jeruzaleme a v Judei?

Zažili to súčasníci

11. Čo povedal Ježiš o ‚tomto pokolení‘?

¹¹ Mnoho Židov si myslelo, že ich systém uctievania, sústredený na chrám, bude trvať navždy. Ale Ježiš povedal: „Od figovníka sa naučte... toto: Len čo jeho vetvička zmäkne a vypučia na nej listy, spoznávate, že je blízko leto. Tak aj vy, keď to všetko uvidíte, vedzte, že on je blízko pri dverách. Pravdivo vám hovorím, že sa toto pokolenie určite nepominie, kým sa to všetko nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa v žiadnom prípade nepominú.“ — Matúš 24:32–35.

12, 13. Ako učeníci rozumeli Ježišovým slovám o ‚tomto pokolení‘?

¹² V rokoch, ktoré viedli k roku 66 n. l., kresťania videli, ako sa spĺňa mnoho počiatočných prvkov zloženého znamenia — vojny, hlad a tiež rozsiahle kázanie dobrého posolstva o Kráľovstve. (Skutky 11:28; Kolosanom 1:23) Kedy mal však prísť koniec? Čo tým Ježiš myslel, keď povedal: ‚Toto pokolenie [po grécky genea] sa nepominie‘? Ježiš často nazýval vtedajšiu spoločnosť spurných Židov vrátane náboženských vodcov ‚zlým a cudzoložným pokolením‘. (Matúš 11:16; 12:39, 45; 16:4; 17:17; 23:36) Teda keď Ježiš na Olivovom vrchu opäť hovoril o ‚tomto pokolení‘, očividne nemal na mysli židovský rod v celých dejinách; nemyslel tým ani svojich nasledovníkov, hoci boli ‚vyvoleným rodom‘. (1. Petra 2:9) ‚Týmto pokolením‘ Ježiš nemyslel ani nejaké časové obdobie.

¹³ Ježiš mal na mysli spurných Židov v tej dobe, ktorí mali byť svedkami splnenia jeho znamenia. Profesor Joel B. Green o ,tomto pokolení‘ v Lukášovi 21:32 hovorí: „V Treťom evanjeliu výraz ‚toto pokolenie‘ (a príbuzné výrazy) vždy označuje kategóriu ľudí, ktorí vzdorujú Božiemu predsavzatiu... [Vzťahuje sa] na ľudí, ktorí sa zatvrdilo obracajú chrbtom k Božiemu predsavzatiu.“b

14. Čo zažilo to „pokolenie“ a ako odlišne sa udalosti vyvíjali v prípade kresťanov?

¹⁴ Zlé pokolenie židovských odporcov, ktorí mohli vidieť spĺňanie znamenia, malo zažiť aj koniec. (Matúš 24:6, 13, 14) A aj zažilo! V roku 70 n. l. sa rímske vojsko vrátilo pod vedením Tita, syna cisára Vespaziána. Utrpenie Židov, ktorí boli opäť uzavretí v meste, nemožno slovami opísať.c Očitý svedok Josephus Flavius uvádza, že kým Rimania mesto zničili, zomrelo asi 1 100 000 Židov a asi 100 000 bolo vzatých do zajatia. Väčšina z nich čoskoro zomrela strašnou smrťou od hladu alebo v rímskych divadlách. Naozaj, súženie v rokoch 66 až 70 n. l. bolo najväčšie, aké kedy Jeruzalem a židovský systém zažili alebo zažijú. Celkom inak sa však udalosti vyvíjali v prípade kresťanov, ktorí dbali na Ježišovo prorocké varovanie a po odsune rímskych vojsk v roku 66 n. l. opustili Jeruzalem. Pomazaní kresťanskí ‚vyvolení‘ boli v roku 70 n. l. ‚zachránení‘ čiže boli v bezpečí. — Matúš 24:16, 22.

Ďalšie splnenie, ktoré má prísť

15. Prečo si môžeme byť istí, že Ježišovo proroctvo malo mať väčšie splnenie po roku 70 n. l.?

¹⁵ No to ešte nebol koniec. Ježiš už predtým naznačil, že po tom, čo bude mesto spustošené, príde v Jehovovom mene. (Matúš 23:38, 39; 24:2) Potom to bližšie objasnil v proroctve vyslovenom na Olivovom vrchu. Keď spomenul prichádzajúce „veľké súženie“, povedal, že potom sa objavia falošní Kristovia a Jeruzalem bude určité dlhé obdobie šliapaný národmi. (Matúš 24:21, 23–28; Lukáš 21:24) Mohlo by to byť tak, že má prísť ešte jedno, väčšie splnenie? Skutočnosti hovoria, že áno. Keď porovnáme Zjavenie 6:2–8 (bolo napísané po súžení, ktoré postihlo Jeruzalem v roku 70 n. l.) s Matúšom 24:6–8 a Lukášom 21:10, 11, vidíme, že vojny, nedostatok potravín a morové nákazy vo väčšom rozsahu ešte len mali prísť v budúcnosti. Toto väčšie splnenie Ježišových slov prebieha od prvej svetovej vojny, ktorá vypukla v roku 1914.

16–18. Aké ďalšie dianie očakávame?

¹⁶ Jehovovi svedkovia už desaťročia učia, že súčasné spĺňanie znamenia dokazuje, že „veľké súženie“ ešte len má prísť. Súčasné zlé „pokolenie“ bude svedkom tohto súženia. Zdá sa, že i potom bude prebiehať nejaká úvodná fáza (útok na celé falošné náboženstvo), tak ako Gallov útok v roku 66 n. l. znamenal začiatok súženia v Jeruzaleme.d Potom, po intervale bližšie neurčenej dĺžky, príde koniec — zničenie v celosvetovom rozsahu, ktoré bude obdobou zničenia v roku 70 n. l.

¹⁷ O súžení, ktoré je už tesne pred nami, Ježiš povedal: „Ihneď po súžení tých dní [po zničení falošného náboženstva] sa zatmie slnko a mesiac nevydá svetlo a hviezdy budú padať z neba a nebeské moci budú otrasené. A vtedy sa na nebi zjaví znamenie Syna človeka a vtedy sa budú všetky kmene zeme biť v náreku a uvidia Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s mocou a veľkou slávou.“ — Matúš 24:29, 30.

¹⁸ Ježiš teda sám hovorí, že „po súžení tých dní“ nastanú nejaké nebeské úkazy. (Porovnaj Joela 2:28–32; 3:15.) To neposlušných ľudí tak prekvapí a šokuje, že sa budú „biť v náreku“. Mnohí „budú omdlievať od strachu a očakávania vecí prichádzajúcich na obývanú zem“. Ale to nebude platiť na pravých kresťanov! Tí ‚zodvihnú hlavy, lebo sa priblížilo ich vyslobodenie‘. — Lukáš 21:25, 26, 28.

Blíži sa súd!

19. Ako môžeme zistiť, kedy sa splní podobenstvo o ovciach a capoch?

¹⁹ Všimnime si, že Matúš 24:29–31 predpovedá, že 1. Syn človeka prichádza, 2. príde s veľkou slávou, 3. budú s ním anjeli a 4. uvidia ho všetky kmene zeme. Ježiš opakuje tieto prvky v podobenstve o ovciach a capoch. (Matúš 25:31–46) Teda môžeme prísť k záveru, že toto podobenstvo sa vzťahuje na čas po úvodnom vypuknutí súženia, keď Ježiš príde so svojimi anjelmi a zasadne na trón, aby súdil. (Ján 5:22; Skutky 17:31; porovnaj 1. Kráľov 7:7; Daniela 7:10, 13, 14, 22, 26; Matúša 19:28.) Kto bude súdený a aký bude rozsudok? Podobenstvo ukazuje, že Ježiš obráti pozornosť na všetky národy, akoby boli zhromaždené priamo pred jeho nebeským trónom.

20, 21. a) Čo sa stane s ovcami z Ježišovho podobenstva? b) Čo zažijú v budúcnosti capi?

²⁰ Muži a ženy podobní ovciam budú oddelení po Ježišovej pravici na znak priazne. Prečo? Lebo využívali príležitosti na to, aby konali dobro svojim bratom — pomazaným kresťanom, ktorí budú mať podiel na Kristovom nebeskom Kráľovstve. (Daniel 7:27; Hebrejom 2:9–3:1) V súlade s týmto podobenstvom milióny kresťanov podobných ovciam uznávajú Ježišových duchovných bratov, spolupracujú s nimi a podporujú ich. Výsledkom je to, že tento veľký zástup má biblickú nádej na prežitie „veľkého súženia“ a na večný život v Raji, v pozemskej ríši Božieho Kráľovstva. — Zjavenie 7:9, 14; 21:3, 4; Ján 10:16.

²¹ Aké odlišné to však bude s capmi! V Matúšovi 24:30 sa hovorí, že keď Ježiš prichádza, ‚bijú sa v náreku‘. A majú sa aj prečo, lebo odmietali dobré posolstvo o Kráľovstve, odporovali Ježišovým učeníkom a uprednostňovali svet, ktorý sa pomíňa. (Matúš 10:16–18; 1. Jána 2:15–17) Ježiš — nie jeho učeníci na zemi — určuje, kto patrí k capom. O tejto skupine hovorí: „Títo odídu do večného odrezania.“ — Matúš 25:46.

22. Aká časť Ježišovho proroctva si zasluhuje našu ďalšiu pozornosť?

²² Je vzrušujúce sledovať, ako postupuje naše porozumenie proroctva v Matúšovi 24. a 25. kapitole. No existuje jedna časť Ježišovho proroctva, ktorá si zasluhuje našu ďalšiu pozornosť — ‚ohavnosť pôsobiaca spustošenie, ktorá stojí na svätom mieste‘. Ježiš nabádal svojich nasledovníkov, aby v súvislosti s tým použili rozlišovaciu schopnosť a boli pripravení konať. (Matúš 24:15, 16) Čo je tou „ohavnosťou“? Kedy stojí na svätom mieste? A ako to súvisí s našou súčasnosťou a vyhliadkami do budúcnosti? O tom bude hovoriť nasledujúci článok.

[Poznámky pod čiarou]

Spomínaš si?

◻ Ako sa splnil Matúš 24:4–14 v prvom storočí?

◻ Ako boli podľa predpovede z Matúša 24:21, 22 v čase apoštolov dni skrátené a telo zachránené?

◻ Čím sa vyznačovalo ‚pokolenie‘ spomenuté v Matúšovi 24:34?

◻ Ako vieme, že proroctvo vyslovené na Olivovom vrchu malo mať ďalšie, väčšie splnenie?

◻ Kedy a ako sa splní podobenstvo o ovciach a capoch?

[Obrázok na strane 12]

Detail z Titovho oblúka v Ríme, ktorý zobrazuje odnášanie koristi zo zničeného Jeruzalema

[Prameň ilustrácie]

Soprintendenza Archeologica di Roma