„Akými ľuďmi by ste mali byť!“

„Keďže sa všetky tieto veci majú takto rozplynúť, akými ľuďmi by ste mali byť vy v svätých činoch správania a v skutkoch zbožnej oddanosti!“ ​(2. PETRA 3:11)

 1. Prečo bol Petrov druhý list pre kresťanov v jeho dňoch aktuálnym nabádaním?

KEĎ apoštol Peter písal svoj druhý inšpirovaný list, kresťanský zbor už pretrpel veľa prenasledovania, ale to nestlmilo jeho horlivosť ani nespomalilo jeho rast. Preto Diabol začal používať inú stratégiu, takú, čo sa mu predtým osvedčila už mnohokrát. Ako Peter odhalil, Satan sa pokúšal skaziť Boží ľud prostredníctvom falošných učiteľov, ktorí mali „oči... plné cudzoložstva“ a „srdce... školené v žiadostivosti“. (2. Petra 2:1–3, 14; Júda 4) Teda Petrov druhý list je vrúcnym nabádaním zostať verný.

 2. Na čo sa zameriava 3. kapitola druhého listu Petra a aké otázky by sme si mali položiť?

² Peter napísal: „Považujem však za správne, pokiaľ som v tomto stánku, vyburcovať vás tým, že vám to pripomínam, lebo viem, že má byť čoskoro zložený môj stánok... A preto sa budem v každom čase usilovať, aby ste si boli po mojom odchode schopní pripomínať tieto veci.“ ​(2. Petra 1:13–15) Áno, Peter vedel, že zakrátko zomrie, ale chcel, aby jeho aktuálne pripomienky zostali živé. A tak sa aj stalo, boli zaradené do Biblie a dnes si ich všetci môžeme čítať. Zvlášť zaujímavá je pre nás 3. kapitola Petrovho druhého listu, lebo sa zameriava na ‚posledné dni‘ súčasného systému vecí a na zničenie symbolických nebies a zeme. (2. Petra 3:3, 7, 10) Aké rady nám Peter dáva? Ako nám ich uplatnenie pomôže získať Jehovovo schválenie?

3., 4. a) Akú výzvu vyjadril Peter a na čo upozornil? b) O akých troch myšlienkach budeme uvažovať?

³ Po zmienke o rozplynutí sa Satanovho sveta Peter napísal: „Akými ľuďmi by ste mali byť vy v svätých činoch správania a v skutkoch zbožnej oddanosti!“ ​(2. Petra 3:11, 12) Zjavne nekládol otázku, ale vyjadroval burcujúcu výzvu, zvolanie. Vedel, že Jehovov blížiaci sa „deň pomsty“ prežijú len ľudia, ktorí konajú Jehovovu vôľu a prejavujú zbožné vlastnosti. (Iz. 61:2) Preto dodal: „Milovaní, teda keď máte vopred také poznanie, vystríhajte sa, aby vás nezviedli omyly tých [falošných učiteľov], ktorí vzdorujú zákonu, a tak aby ste neodpadli od vlastného pevného postoja.“ ​(2. Petra 3:17)

⁴ Ako jeden z tých, čo mali „vopred také poznanie“, Peter vedel, že v posledných dňoch si budú musieť kresťania zvlášť dávať pozor, aby nestratili rýdzosť. Neskôr apoštol Ján objasnil prečo. Vopred videl, ako bol Satan vyhnaný z neba a že má „veľký hnev“ na tých, „ktorí zachovávajú Božie prikázania a konajú dielo vydávania svedectva pre Ježiša“. (Zjav. 12:9, 12, 17) Boží lojálni pomazaní služobníci spolu so svojimi vernými spoločníkmi, „inými ovcami“, zvíťazia. (Ján 10:16) Ale ako to bude v prípade nás ako jednotlivcov? Zachováme si rýdzosť? Pomôže nám v tom to, že sa budeme usilovať (1) rozvíjať si zbožné vlastnosti, (2) zostať mravne a duchovne nepoškvrnení a bezchybní a (3) mať správny pohľad na skúšky. Zamyslime sa nad týmito myšlienkami.

Rozvíjajte si zbožné vlastnosti

5., 6. Aké vlastnosti by sme sa mali snažiť rozvíjať si a prečo si to vyžaduje ‚vážne úsilie‘?

⁵ Peter v úvode svojho druhého listu napísal: „Prispejte podľa toho celým svojím vážnym úsilím, pripojte k svojej viere cnosť, k cnosti poznanie, k poznaniu sebaovládanie, k sebaovládaniu vytrvalosť, k vytrvalosti zbožnú oddanosť, k zbožnej oddanosti bratskú náklonnosť, k bratskej náklonnosti lásku. Lebo ak sú tieto veci vo vás a prekypujú, zabránia vám, aby ste neboli ani nečinní, ani neplodní vzhľadom na presné poznanie nášho Pána Ježiša Krista.“ ​(2. Petra 1:5–8)

⁶ Je pravda, že venovať sa činnostiam, ktoré nám pomáhajú rozvíjať si zbožné vlastnosti, si vyžaduje ‚vážne úsilie‘. Napríklad navštevovať všetky kresťanské zhromaždenia, čítať denne Bibliu a držať sa dobrého programu osobného štúdia si vyžaduje úsilie. A veľké úsilie a dobré plánovanie môže byť potrebné, aj keď chceme mať pravidelné, radostné a cielené večerné rodinné uctievanie. Ale keď si už dobré návyky osvojíme, bude ľahšie sa ich držať, zvlášť keď pocítime, aký úžitok nám prinášajú.

7., 8. a) Čo niektorí povedali o večernom rodinnom uctievaní? b) Aký úžitok máte zo svojho rodinného uctievania?

⁷ O rodinnom uctievaní istá sestra napísala: „Umožňuje nám študovať si o tých najrôznejších témach.“ Iná hovorí: „Keď mám byť úprimná, nechcela som, aby sa štúdium knihy skončilo. Bolo to moje obľúbené zhromaždenie. Ale keď máme teraz večerné rodinné uctievanie, uvedomujem si, že Jehova vie, čo potrebujeme a kedy to potrebujeme.“ Jedna hlava rodiny hovorí: „Rodinné uctievanie nám nesmierne pomáha. Mať zhromaždenie prispôsobené konkrétnym potrebám, ktoré máme ako manželia, je fantastické! Obaja cítime, že sa zlepšujeme v prejavovaní ovocia svätého ducha a máme väčšiu radosť zo služby ako kedykoľvek predtým.“ Iná hlava rodiny vraví: „Deti si samy robia výskum, pri ktorom sa veľa naučia — a veľmi sa im to páči. Toto opatrenie nám dáva pevnejšiu dôveru, že Jehova pozná naše starosti a vypočúva naše modlitby.“ Zhodujú sa tieto slová s tvojím názorom na toto vynikajúce duchovné opatrenie?

⁸ Nedovoľte, aby vám rodinné uctievanie prekazili menej závažné veci. Istí manželia povedali: „Posledné štyri týždne sa každý štvrtok večer stalo v našej rodine niečo, čo nám takmer prekazilo rodinné uctievanie, ale nedovolili sme, aby nám to zmarilo plány.“ Pochopiteľne, občas môže byť nutné upraviť rozvrh. Ale aj tak buďte odhodlaní nezrušiť večerné rodinné uctievanie — ani v jeden týždeň!

 9. Ako Jehova posilňoval Jeremiáša a čo sa môžeme z Jeremiášovho príkladu naučiť?

⁹ Vynikajúci príklad nám dáva prorok Jeremiáš. Veľmi si cenil duchovnú výživu, ktorú dostával od Jehovu. Táto výživa, ktorú potreboval, mu umožnila vytrvalo zvestovať neprístupným ľuďom. „Jehovovo slovo... bolo... v mojom srdci ako horiaci oheň uzavretý v mojich kostiach,“ povedal. (Jer. 20:8, 9) Pomohla mu tiež zniesť ťažké časy, ktoré vyvrcholili zničením Jeruzalema. Dnes máme písané Božie Slovo úplné. Keď ho usilovne študujeme a osvojujeme si Božie zmýšľanie, budeme podobne ako Jeremiáš schopní zachovať si v službe radosť, zostať verní v skúškach a udržať si morálnu i duchovnú čistotu. (Jak. 5:10)

Zostaňte ‚nepoškvrnení a bezchybní‘

10., 11. Prečo sa musíme veľmi usilovať, aby sme zostali ‚nepoškvrnení a bezchybní‘, a čo si to od nás vyžaduje?

¹⁰ My kresťania vieme, že žijeme v čase konca. Preto nás neprekvapuje, že svet je posadnutý vecami, ktoré sú Jehovovi odporné, napríklad chamtivosťou, sexuálnou zvrátenosťou a násilím. Satanovu stratégiu je možné zhrnúť takto: ‚Ak Božích služobníkov nie je možné zastrašiť, azda ich je možné skaziť.‘ (Zjav. 2:13, 14) Preto si musíme vziať k srdcu Petrovo láskyplné nabádanie: „Usilujte sa, aby vás [Boh] nakoniec našiel nepoškvrnených a bezchybných a v pokoji.“ ​(2. Petra 3:14)

¹¹ Vyjadrenie „usilujte sa“ je podobné Petrovmu skoršiemu nabádaniu prispieť „celým svojím vážnym úsilím“. Je zjavné, že Jehova — ten, ktorý inšpiroval Petra vyjadriť sa týmto spôsobom — vie, že sa musíme namáhať, aby sme zostali ‚nepoškvrnení a bezchybní‘, neznečistení špinou Satanovho sveta. Usilovať sa zahŕňa chrániť svoje srdce, aby ho neovládli nesprávne žiadosti. (Prečítajte Príslovia 4:23; Jakuba 1:14, 15.) Znamená to tiež stáť pevne voči ľuďom, ktorí sú zmätení naším kresťanským spôsobom života a „stále o [nás] hovoria utŕhačne“. (1. Petra 4:4)

12. Aké uistenie nachádzame v Lukášovi 11:13?

¹² Vzhľadom na našu nedokonalosť je pre nás ťažké robiť to, čo je správne. (Rim. 7:21–25) Nádej na úspech máme jedine vtedy, ak sa obrátime na Jehovu, ktorý štedro dáva svätého ducha ľuďom, ktorí ho oň úprimne prosia. (Luk. 11:13) A tento duch v nás vytvára vlastnosti, ktorými získavame Božie schválenie a ktoré nám pomôžu nielen odolať pokušeniam v živote, ale aj zniesť skúšky, ktorých s približujúcim sa Jehovovým dňom pravdepodobne ešte pribudne.

Kiež vás skúšky posilnia

13. Čo nám pomôže vytrvať, keď sa dostaneme do skúšok?

¹³ Kým žijeme v tomto starom systéme vecí, budeme zažívať skúšky v takej či onakej podobe. Ale nedajme sa nimi skľúčiť, považujme ich skôr za príležitosť potvrdiť svoju lásku k Bohu a posilniť si vieru v neho a jeho Slovo. Učeník Jakub napísal: „Považujte to len za radosť, moji bratia, keď sa stretávate s rôznymi skúškami, lebo istotne viete, že tá vyskúšaná akosť vašej viery spôsobuje vytrvalosť.“ ​(Jak. 1:2–4) Pamätajme tiež na to, že „Jehova vie, ako oslobodiť zo skúšky ľudí zbožnej oddanosti“. (2. Petra 2:9)

14. Ako ťa povzbudzuje Jozefov príklad?

¹⁴ Zamyslime sa nad príkladom Jakobovho syna Jozefa, ktorého vlastní bratia predali do otroctva. (1. Mojž. 37:23–28; 42:21) Zrútila sa Jozefova viera, keď zažil také kruté zaobchádzanie? Zatrpkol na Boha, pretože pripustil, aby ho postihlo také zlo? Božie Slovo jasne odpovedá nie! A to ešte nebol koniec Jozefových skúšok. Neskôr bol krivo obvinený z pokusu o znásilnenie a uväznený. Ale ani teraz vôbec nezakolísal vo svojej zbožnej oddanosti. (1. Mojž. 39:9–21) Naopak, dovolil, aby ho skúšky posilnili, a bol za to bohato odmenený.

15. Čo sa môžeme naučiť z príkladu Noemy?

¹⁵ Pochopiteľne, skúšky nás môžu zarmútiť, ba až deprimovať. Jozef sa tak občas možno cítil. Iní verní Boží služobníci sa tak cítili určite. Pouvažujme o Noeme, ktorá prišla o manžela i oboch synov. „Nevolajte ma Noema,“ povedala. „Volajte ma Mara [čo znamená „horká“], lebo Všemohúci mi to urobil veľmi horké.“ ​(Rút 1:20, 21) Jej reakcia bola prirodzená i pochopiteľná. Ale podobne ako Jozef, ani ona nestratila vieru ani sa nezriekla svojej rýdzosti. Jehova túto vzácnu ženu odmenil. (Rút 4:13–17, 22) A v budúcom pozemskom raji odstráni všetky škody, ktoré spôsobil Satan a jeho zlý svet. „Skoršie veci sa nebudú pripomínať, ani nevstúpia do srdca.“ ​(Iz. 65:17)

16. Aký postoj by sme mali mať k modlitbe a prečo?

¹⁶ Bez ohľadu na to, do akých skúšok sa dostaneme, Božia láska nás bude posilňovať. (Prečítajte Rimanom 8:35–39.) Hoci Satan sa neprestane snažiť obrať nás o radosť, nepodarí sa mu to, ak zostaneme „zdravej mysle“ a „bdelí na modlitbách“. (1. Petra 4:7) Ježiš povedal: „Preto zostaňte bdelí a v každom čase pokorne proste, aby sa vám podarilo uniknúť všetkému, čo sa má stať, a stáť pred Synom človeka.“ ​(Luk. 21:36) Všimnime si, že Ježiš použil vyjadrenie „pokorne proste“, čo v pôvodnom jazyku označuje vrúcnejší druh modlitby. Nabádaním pokorne prosiť Ježiš zdôraznil, že žijeme v čase, keď nemôžeme brať na ľahkú váhu to, aké postavenie máme pred ním a jeho Otcom. Vyhliadku prežiť Jehovov deň budú mať len ľudia, ktorí budú mať Jehovovo schválenie.

Naďalej buďte aktívni v službe Jehovovi

17. Aký úžitok môžeš mať z dobrého príkladu starovekých prorokov, ak je náročné vydávať svedectvo v tvojom obvode?

¹⁷ Účasť na duchovných činnostiach nás občerstvuje. Vráťme sa k Petrovým slovám: „Akými ľuďmi by ste mali byť vy v svätých činoch správania a v skutkoch zbožnej oddanosti!“ ​(2. Petra 3:11) K najdôležitejším z týchto skutkov patrí hlásanie dobrého posolstva. (Mat. 24:14) Isteže, zvestovať v niektorých obvodoch môže byť náročné, možno pre nezáujem či odpor alebo prosto preto, že ľudia sú príliš zamestnaní každodennými životnými starosťami. Na podobné postoje narážali aj Jehovovi služobníci v staroveku. Ale nikdy sa nevzdali a „znovu a znovu“ sa vracali za ľuďmi s posolstvom od Boha. (Prečítajte 2. Paralipomenon 36:15, 16; Jer. 7:24–26) Čo im pomáhalo vytrvávať? Na svoju úlohu sa pozerali z Jehovovho pohľadu, nie z pohľadu sveta. Okrem toho možnosť nosiť Božie meno považovali za tú najväčšiu česť. (Jer. 15:16)

18. Aký vplyv bude mať zvestovanie o Kráľovstve na budúce vyvýšenie Božieho mena?

¹⁸ Aj my máme výsadu oznamovať Jehovovo meno a predsavzatie. Zamyslime sa nad týmto: Jeden z priamych výsledkov nášho zvestovania je ten, že Boží nepriatelia sa nebudú môcť vyhovárať, že o ničom nevedeli, keď Boh príde vykonať nad nimi rozsudok vo svojom veľkom dni. Ako faraón v staroveku budú vedieť, že proti nim bojuje Jehova. (2. Mojž. 8:1, 20; 14:25) A v tom čase Jehova poctí svojich verných služobníkov tým, že úplne jasne ukáže, že naozaj boli jeho zástupcami. (Prečítajte Ezechiela 2:5; 33:33.)

19. Ako môžeme dať najavo, že chceme dobre využívať Jehovovu trpezlivosť?

¹⁹ V závere druhého listu Peter spoluveriacim píše: „Považujte trpezlivosť nášho Pána za záchranu.“ ​(2. Petra 3:15) Áno, ďalej využívajme Jehovovu trpezlivosť správne. Ako to môžeme robiť? Tak, že si budeme rozvíjať vlastnosti, ktoré sa mu páčia, zostaneme ‚nepoškvrnení a bezchybní‘, budeme mať správny postoj k skúškam a zostaneme aktívni v službe Kráľovstvu. Takým konaním sa radíme medzi ľudí, ktorých čakajú nekonečné požehnania spojené s ‚novými nebesiami a novou zemou‘. (2. Petra 3:13)

Spomínaš si?

• Ako si môžeme rozvíjať zbožné vlastnosti?

• Ako môžeme zostať ‚nepoškvrnení a bezchybní‘?

• Čo sa môžeme naučiť od Jozefa a Noemy?

• Prečo je veľkou výsadou zapájať sa do zvestovateľskej služby?

[Obrázok na strane 9]

Čo pomôže vám, manželia, rozvíjať zbožné vlastnosti u seba a u členov vašej rodiny?

[Obrázky na strane 10]

Čo sa môžeme naučiť z toho, ako sa k skúškam staval Jozef?