Modlitba v hlbokej tiesni

Ježiš končí modlitbu, ktorú vyslovil pred svojimi vernými apoštolmi. „Nakoniec zaspievajú chválospevy a vyjdú na Olivový vrch.“ (Marek 14:26) Smerujú do záhrady nazývanej Getsemane, kam Ježiš často chodieval.

Keď prídu na toto príjemné miesto s množstvom olivovníkov, Ježiš sa možno pri vchode do záhrady obracia k ôsmim zo svojich apoštolov a hovorí im: „Posaďte sa tu a ja odídem trochu ďalej a budem sa modliť.“ Vezme so sebou Petra, Jakuba a Jána a vchádza s nimi hlbšie do záhrady. Tam naňho doľahne veľký nepokoj, a tak im hovorí: „Som hlboko zarmútený, až na smrť. Zostaňte tu a bdejte so mnou.“ (Matúš 26:36–38)

Ježiš od nich poodíde, „padá tvárou k zemi a modlí sa“. O čo prosí Boha v tejto extrémne náročnej chvíli? Modlí sa: „Otče, pre teba je možné všetko. Vezmi odo mňa tento pohár. No nech sa stane nie to, čo chcem ja, ale čo chceš ty.“ (Marek 14:35, 36) Čo tým Ježiš myslí? Chce cúvnuť pred svojou úlohou Vykupiteľa? Nie!

Keď bol Ježiš v nebi, videl, aké nesmierne utrpenie spôsobovali Rimania ľuďom odsúdeným na smrť. Teraz ako človek môže cítiť fyzickú a citovú bolesť, a preto sa neteší na to, čo ho čaká. No ešte väčšie utrpenie mu spôsobujú obavy, že keď zomrie ako opovrhovaný zločinec, prinesie pohanu na Otcovo meno. O niekoľko hodín bude visieť na kole, akoby sa dopustil rúhania proti Bohu.

Po dlhej modlitbe sa Ježiš vracia k svojim trom apoštolom a nájde ich spať. Hovorí Petrovi: „Nemohli ste so mnou bdieť ani jednu hodinu? Bdejte a modlite sa, aby ste nepodľahli pokušeniu.“ Ježiš si uvedomuje, že aj apoštoli sú pod tlakom a okrem toho je už veľmi neskoro. Preto dodáva: „Duch je, pravdaže, dychtivý, ale telo je slabé.“ (Matúš 26:40, 41)

Potom sa ide modliť po druhý raz a prosí Boha, aby od neho „tento pohár“ vzal. Keď sa vráti, traja apoštoli opäť spia, hoci sa mali modliť, aby nepodľahli pokušeniu. Keď k nim prehovorí, „nevedia, čo povedať“. (Marek 14:40) Po tretí raz sa od nich Ježiš vzdiali, padá na kolená a modlí sa.

Je hlboko znepokojený tým, že keď zomrie ako zločinec, privedie pohanu na Otcovo meno. Jehova však počuje modlitby svojho Syna a v jednej chvíli za ním posiela anjela, aby ho posilnil. Ale ani potom sa Ježiš neprestáva úpenlivo modliť k svojmu Otcovi, dokonca sa modlí „ešte vrúcnejšie“. Prežíva nesmierny emocionálny stres. Na jeho pleciach je obrovská zodpovednosť! Ide nielen o jeho večný život, ale i o život všetkých ľudí, ktorí v neho uveria. Nie div, že „jeho pot padá na zem ako kvapky krvi“. (Lukáš 22:44)

Keď sa po tretí raz vracia k apoštolom, znova ich nájde spať. Hovorí im: „V takom čase, ako je tento, spíte a odpočívate! Prišiel čas, keď má byť Syn človeka zradený a vydaný do rúk hriešnikov. Vstaňte, poďme. Môj zradca sa blíži.“ (Matúš 26:45, 46)