„Videla som Pána!“

Mária Magdaléna sa cez slzy pozerá na nebo a utiera si uplakané oči. Jej milovaný Pán je pribitý na mučenícky kôl. Je jarný deň, a hoci je okolo poludnia, „na celú krajinu padla tma“! (Lukáš 23:44, 45) Mária Magdaléna si pritiahne plášť tesnejšie okolo pliec a primkne sa bližšie k žene, ktorá stojí pri nej. Táto tma trvá tri hodiny, a tak ju nemohlo spôsobiť zatmenie slnka, ktoré trvá len niekoľko minút. Mária Magdaléna a ďalší, ktorí stoja neďaleko Ježiša, možno počujú, ako sa v tme začínajú ozývať nočné zvieratá. Niektorí, ktorí to všetko pozorujú, vystrašene hovoria: „Naozaj to bol Boží Syn.“ ​(Matúš 27:54) Ježišovi nasledovníci a ďalší možno premýšľajú, čo to znamená. Či tým sám Jehova nedáva najavo svoj smútok a hnev z toho, ako kruto ľudia zaobchádzali s jeho Synom.

Mária Magdaléna sa už nedokáže pozerať na to, ako Ježiš trpí. No nedokáže ani odísť. (Ján 19:25, 26) Jej srdce zviera žiaľ. Vidí, že Ježiš cíti nepredstaviteľnú bolesť. A chce stáť aj pri jeho matke, ktorá teraz potrebuje útechu a oporu.

Mária Magdaléna túži urobiť pre Ježiša všetko, čo môže, pretože pre ňu urobil veľmi veľa. Kedysi bola len zúfalou a opovrhovanou ženou. Ale Ježiš jej vrátil dôstojnosť a dal jej životu nový zmysel. Stala sa ženou, ktorá bola známa svojou veľkou vierou. Ako? A čo sa od nej môžeme naučiť?

Príbeh Márie Magdalény sa začína tým, ako ju Ježiš oslobodil z hrozného zajatia. Mária Magdaléna bola posadnutá siedmimi démonmi. V tých dňoch bol vplyv démonov veľmi rozšírený. Títo zlí, krutí duchovia útočili na mnohých ľudí, niektorých dokonca posadli a ovládali. Nevieme presne, aké trápenie spôsobovali úbohej Márii Magdaléne. No určite bola veľmi vďačná, keď ich Ježiš vyhnal. (Lukáš 8:2)

Konečne bola slobodná! Musel to byť pre ňu úžasný pocit. Mala pred sebou úplne nový život! Ako by mohla prejaviť svoju vďačnosť? Stala sa Ježišovou vernou nasledovníčkou. A keď s niečím mohla pomôcť, ochotne to urobila. Ježiš a jeho apoštoli potrebovali jedlo, oblečenie a nocľah. Neboli bohatí a v tom čase ani nepracovali. Preto potrebovali, aby sa o tieto veci niekto postaral, a oni sa mohli venovať zvestovaniu dobrej správy a vyučovaniu.

Mária Magdaléna a ďalšie ženy im v tom pomáhali. „Podporovali ich zo svojho majetku.“ ​(Lukáš 8:1, 3) Niektoré z nich boli možno bohaté. Nevieme, či im pripravovali jedlo, prali alebo zabezpečovali ubytovanie, keď cestovali z dediny do dediny. No zrejme ochotne robili všetko potrebné, aby podporili Ježiša a jeho učeníkov, ktorých mohlo byť okolo 20. Aj vďaka týmto ženám sa mohli naplno sústrediť na zvestovateľskú činnosť. Mária Magdaléna si určite uvedomovala, že sa nikdy nebude môcť Ježišovi úplne odvďačiť za to, čo pre ňu urobil. No nepochybne mala veľkú radosť, keď mohla preňho robiť, čo bolo v jej silách.

Dnes sa niektorí pozerajú zhora na ľudí, ktorí sú ochotní poslúžiť druhým. Ale Boh sa na to pozerá inak. Len sa zamyslime, akú radosť mal, keď videl, že Mária Magdaléna sa snaží robiť všetko, čo môže, aby podporovala Ježiša a jeho apoštolov! Aj dnes mnohí verní kresťania radi pokorne urobia, čo môžu, aby pomohli druhým. Niekedy môže veľa znamenať už aj láskavé slovo alebo malý skutok. Jehova si to všetko veľmi cení. (Príslovia 19:17; Hebrejom 13:16)

Mária Magdaléna bola jednou z mnohých žien, ktoré išli v roku 33 n. l. spolu s Ježišom do Jeruzalema na sviatok Pesach. (Matúš 27:55, 56) Keď sa dopočula, že Ježiš bol v noci zatknutý a vypočúvaný, určite bola zhrozená. A neskôr sa dozvedela niečo ešte horšie. Miestodržiteľ Pontský Pilát podľahol tlaku židovských náboženských vodcov a zmanipulovanému davu a odsúdil Ježiša na krutú smrť na mučeníckom kole. Mária Magdaléna možno videla svojho Pána, ako krváca a s námahou ťahá ulicami mesta dlhý kôl, na ktorom má byť popravený. (Ján 19:6, 12, 15–17)

Okolo poludnia sa náhle zotmelo. Mária Magdaléna a ďalšie ženy zostali stáť „pri Ježišovom mučeníckom kole“. (Ján 19:25) Mária Magdaléna, ktorá tam zostala až do konca, videla a počula, ako Ježiš zveril svoju matku do opatery svojmu milovanému apoštolovi Jánovi. Počula aj to, ako Ježiš v bolestiach volá k svojmu Otcovi. A počula aj, ako tesne pred smrťou víťazne hovorí posledné slová: „Je dokonané!“ Mária Magdaléna je zdrvená. Napriek tomu ani po Ježišovej smrti neodchádza. Neskôr zostáva pri novej hrobke, do ktorej Jozef, bohatý muž z Arimatie, uložil Ježišovo telo. (Ján 19:30; Matúš 27:45, 46, 57–61)

Z Márie Magdalény si môžeme vziať príklad, čo robiť, keď niekto z našich spoluveriacich prežíva ťažké skúšky. Aj keď nedokážeme zabrániť tragédii ani zbaviť našich blízkych bolesti, môžeme prejaviť súcit a odvahu. V ťažkej chvíli môže veľa znamenať už len prítomnosť priateľa, ktorý je oporou. Keď podporujeme našich priateľov, ktorí to potrebujú, môžeme im veľmi pomôcť. A ukážeme tým, že sme verní Jehovovi i našim bratom. (Príslovia 17:17)

Keď bolo Ježišovo telo uložené do hrobky, Mária Magdaléna spolu s ďalšími ženami išli kúpiť voňavé látky a oleje, ktorými chceli neskôr telo natrieť. (Marek 16:1, 2; Lukáš 23:54–56) Po sabate skoro ráno vstala. Predstavte si ju, ako spolu s ďalšími ženami kráča ulicou, ktorá je ešte zahalená v tme. Ponáhľajú sa k Ježišovej hrobke. Cestou premýšľajú, ako od vchodu do hrobky odvalia ťažký kameň. (Matúš 28:1; Marek 16:1–3) No nedajú sa tým odradiť. Majú silnú vieru, a preto robia, čo môžu, a ostatné nechávajú v Jehovových rukách.

Mária Magdaléna prichádza k hrobke prvá. Zrazu zostane ohromene stáť. Kameň je odvalený a hrobka je prázdna! Mária Magdaléna hneď uteká oznámiť Petrovi a Jánovi, čo videla. Celá zadýchaná im hovorí: „Vzali Pána z hrobky a nevieme, kam ho položili.“ Peter a Ján sa ponáhľajú k hrobke, a keď zistia, že je skutočne prázdna, vracajú sa domov.a (Ján 20:1–10)

Mária Magdaléna sa vracia k hrobke. Nikto tam už nie je. Ťaživé ticho a prázdna hrobka, to všetko na ňu bolestne dolieha a premáha ju plač. Stále nemôže uveriť, že jej Pán tu už nie je. Pristupuje bližšie a opäť nazerá do hrobky. To, čo v nej vidí, ju ohromí – sedia tam dvaja anjeli v bielom! „Prečo plačeš?“ pýtajú sa jej. Utrápene opakuje to, čo predtým povedala apoštolom: „Vzali môjho Pána a neviem, kam ho položili.“ ​(Ján 20:11–13)

Keď sa otočí, zbadá, že za ňou stojí nejaký muž. Nespoznáva ho, a tak predpokladá, že je to záhradník, ktorý sa stará o toto miesto. Láskavo sa jej pýta: „Prečo plačeš? Koho hľadáš?“ Mária Magdaléna odpovedá: „Pane, ak si ho odniesol, povedz mi, kam si ho položil, a ja ho vezmem.“ ​(Ján 20:14, 15) No naozaj by mohla jedna žena sama vziať a odniesť telo Ježiša Krista, silného, urasteného muža? O tom zrejme Mária Magdaléna nepremýšľala. Vedela len to, že musí niečo urobiť.

Ako môžeme napodobniť príklad Márie Magdalény, keď bojujeme s trápením alebo s problémami, ktoré sa zdajú väčšie, než dokážeme zvládnuť? Ak by sme sa zamerali len na prekážky a na svoje obmedzenia, mohol by nás ochromiť pocit neistoty a strach. Ale ak urobíme všetko, čo je v našich silách, a ostatné necháme na Jehovu, možno dokážeme oveľa viac, než si vieme predstaviť. (2. Korinťanom 12:10; Filipanom 4:13) A čo je najdôležitejšie, urobíme radosť Jehovovi tak ako Mária Magdaléna. A Jehova túto svoju vernú služobníčku úžasným spôsobom odmenil.

Ten muž, ktorý stál za Máriou Magdalénou, nebol záhradník. Kedysi bol tesárom, neskôr učiteľom a potom sa stal jej milovaným Pánom. Ale teraz ho nespoznala a chcela ísť preč. Netušila, že Ježiš bol vzkriesený ako mocná duchovná bytosť. Teraz sa zhmotnil, aby vyzeral ako človek, no nemal rovnaké telo ako predtým. Keď sa po svojom vzkriesení zjavoval, často sa stávalo, že ani jeho blízki priatelia ho nespoznali. (Lukáš 24:13–16; Ján 21:4)

Čo pomohlo Márii Magdaléne, aby ho spoznala? Stačilo, aby ju oslovil: „Mária!“ Hneď sa k nemu otočila a zvolala: „Rabbuni!“ Týmto známym hebrejským slovom ho predtým nepochybne oslovila nespočetne veľakrát. Jej milovaný Učiteľ je tu! Mária Magdaléna je neopísateľne šťastná. Pevne ho chytí, pretože nechce, aby odišiel. (Ján 20:16)

Ježiš vie, na čo myslí. Láskavo jej hovorí: „Nedrž ma.“ Možno sa na ňu usmeje a jemne sa vymaní z jej zovretia. Slovami „ešte som nevystúpil k Otcovi“ ju uisťuje, že ešte neprišiel čas, aby odišiel do neba. Má tu na zemi ešte nejakú prácu a chce, aby mu Mária Magdaléna s niečím pomohla. Mária ho pozorne počúva, keď jej hovorí: „Choď... k mojim bratom a povedz im: ‚Vystupujem k svojmu Otcovi a vášmu Otcovi a k svojmu Bohu a vášmu Bohu.‘“ ​(Ján 20:17)

Mária Magdaléna dostala od Pána výnimočnú úlohu! Bola jednou z prvých učeníkov, ktorí videli vzkrieseného Ježiša. A teraz mala ešte aj česť odovzdať túto dobrú správu ďalším. Určite sa nemohla dočkať, kedy ich nájde a povie im to. Ako za nimi beží, predstavuje si, ako im oznámi túto úžasnú správu. Konečne je pri nich a ešte zadychčaná s radosťou hovorí: „Videla som Pána!“ Tieto slová im zrejme zneli v ušiach ešte dlho. Potom im nadšene porozprávala všetko, čo jej Ježiš povedal. (Ján 20:18) Jej slová doplnili to, čo učeníci počuli od ostatných žien, ktoré prišli od Ježišovej prázdnej hrobky. (Lukáš 24:1–3, 10)

Ako učeníci zareagovali? Najprv nie veľmi dobre. Čítame: „Oni to však považovali za nezmysel a neverili im.“ ​(Lukáš 24:11) Títo muži to nemysleli zle, no vyrastali v spoločnosti, v ktorej sa ženy nepovažovali za dôveryhodné. Napríklad podľa rabínskej tradície žena nemohla svedčiť na súde. Apoštoli boli možno ovplyvnení týmito názormi a kultúrou viac, než si uvedomovali. No Ježiš a jeho Otec žiadne takéto predsudky nemajú. Márii Magdaléne prejavili veľkú dôveru a zverili jej významnú úlohu.

Mária Magdaléna sa reakciou učeníkov nenechala znechutiť. Vedela, že jej Pán jej dôveruje, a to bolo pre ňu najdôležitejšie. Podobnú úlohu zveril Ježiš všetkým, ktorí ho nasledujú. Máme oznamovať „dobrú správu o Božom Kráľovstve“. (Lukáš 8:1) Ježiš svojim nasledovníkom nesľúbil, že im každý bude veriť alebo že si to budú všetci ceniť. Práve naopak. (Ján 15:20, 21) Preto je príklad Márie Magdalény pre kresťanov povzbudením. Dokonca aj keď jej zo začiatku neverili ani jej duchovní bratia, nedovolila, aby ju to obralo o radosť. Ďalej nadšene oznamovala dobrú správu, že Ježiš bol vzkriesený!

Neskôr sa Ježiš zjavil aj svojim apoštolom a potom aj ďalším svojim nasledovníkom. Raz sa zjavil viac než 500 učeníkom naraz! (1. Korinťanom 15:3–8) Vždy, keď bola Mária Magdaléna pri tom alebo keď sa o tom dopočula, jej viera určite ešte viac zosilnela. Možno bola aj medzi ženami, o ktorých sa v Biblii píše, že boli na zhromaždení v Jeruzaleme na Letnice, keď bol na Ježišových nasledovníkov vyliaty svätý duch. (Skutky 1:14, 15; 2:1–4)

V každom prípade si môžeme byť istí, že Mária Magdaléna si udržala pevnú vieru až do konca. Preto je pre nás všetkých vynikajúcim príkladom! Jej vieru môžeme napodobňovať tým, že budeme dávať najavo vďačnosť za všetko, čo pre nás Ježiš urobil. A aj tým, že budeme pokorne slúžiť druhým a dôverovať Bohu, že nám pomôže.