„Lev z kmeňa Júda“

1. – 3. Aké nebezpečenstvo hrozí Ježišovi a ako Ježiš reaguje?

DAV mužov hľadá Ježiša. Sú vyzbrojení mečmi a kyjakmi a spolu s vojakmi vytvárajú veľký zástup. Akoby vedení nejakou zlomyseľnou vôľou, postupujú temnými ulicami Jeruzalema a prechádzajú údolím Kidron smerom k Olivovému vrchu. Mesiac je v splne, a predsa nesú pochodne a lampy. Svietia si na cestu azda preto, lebo oblaky bránia prenikaniu mesačného svitu? Alebo očakávajú, že sa ich obeť bude ukrývať v temnote noci? Jedno je isté: Ak si niekto myslí, že sa Ježiš bude triasť od strachu, vôbec tohto muža nepozná.

² Ježiš si uvedomuje blížiace sa nebezpečenstvo. Napriek tomu sa nesnaží utiecť, ale čaká. Zástup sa blíži. Vedie ho Judáš, kedysi Ježišov priateľ, ktorému Ježiš dôveroval. Nehanebne zrádza svojho bývalého pána, keď ho zástupu odhaľuje pokryteckým pozdravom a bozkom. Ježiš však zostáva pokojný. Potom predstupuje pred zástup. „Koho hľadáte?“ pýta sa. „Ježiša Nazaretského,“ odpovedajú.

³ Väčšinu ľudí by takýto ozbrojený dav vydesil. Možno práve to očakáva tento zástup od muža, ktorý pred nimi stojí. Ale Ježiš nemá strach, nesnaží sa o útek ani nevymýšľa napochytre nejakú lož. Jednoducho hovorí: „To som ja.“ Vystupuje tak pokojne, s takou odvahou, že tí muži sú ohromení. Ustupujúc sa zapotácajú a padajú na zem! (Ján 18:1–6; Matúš 26:45–50; Marek 14:41–46)

4. – 6. a) Ku komu je prirovnaný Boží Syn a prečo? b) V akých troch oblastiach dal Ježiš najavo odvahu?

⁴ Ako mohol Ježiš čeliť takej krajne nebezpečnej situácii s dokonalým pokojom a sebaovládaním? Jedným slovom, vďaka odvahe. Len málo vlastností je u vodcu takých obdivovaných a zároveň takých potrebných. A Ježišovi sa v tomto smere žiaden človek nikdy nevyrovnal, nieto ešte žeby ho v tom prevýšil. V predchádzajúcej kapitole sme sa dozvedeli, aký bol Ježiš pokorný a mierny. Právom bol nazvaný „Baránok“. (Ján 1:29) Ježišova odvaha však bola dôvodom na celkom odlišný opis. Biblia o Božom Synovi hovorí: „Lev z kmeňa Júda.“ (Zjavenie 5:5)

⁵ Lev je často spájaný s odvahou. Už si niekedy stál zoči-voči dospelému levovi? Ak áno, s najväčšou pravdepodobnosťou bol od teba bezpečne oddelený, možno ohradou v zoologickej záhrade. Ale aj tak môže takýto zážitok naháňať strach. Keď pozeráš tomuto obrovskému a mocnému zvieraťu do tváre a ono na teba uprene hľadí, asi si vieš ťažko predstaviť, že by lev niekedy zo strachu pred niečím utekal. Biblia hovorí, že lev je „najmocnejšie zviera, ktoré neustupuje pred nikým“. (Príslovia 30:30) Takú odvahu má Kristus.

⁶ Zamyslime sa teraz nad tromi oblasťami, v ktorých dal Ježiš najavo, že je odvážny ako lev. Budeme hovoriť o tom, ako sa zastával pravdy, ako presadzoval právo a ako čelil odporu. Zistíme tiež, že každý z nás – či už sme prirodzene odvážni, alebo nie – môže Ježiša v prejavovaní odvahy napodobňovať.

7. – 9. a) Čo sa stalo, keď mal Ježiš dvanásť rokov, a čo by v takej situácii mohlo v niekom vyvolávať obavy? b) Ako Ježiš prejavil odvahu v spoločnosti učiteľov v chráme?

⁷ Zastávať sa pravdy vo svete, v ktorom vládne Satan, „otec klamstva“, si často vyžaduje odvahu. (Ján 8:44; 14:30) Ježiš nečakal, kým bude dospelý, aby sa odvážne zastával pravdy. Keď mal dvanásť rokov, stalo sa, že po sviatku Pesach v Jeruzaleme sa rodičom stratil. Mária s Jozefom ho tri dni zúfalo hľadali. Napokon ho našli v chráme. Čo tam robil? Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a vypytoval sa. (Lukáš 2:41–50) Zamysli sa nad okolnosťami tejto diskusie.

⁸ Historici hovoria, že niektorí poprední náboženskí vodcovia obyčajne zostávali po skončení slávnosti v chráme a vyučovali v jednej z jeho priestorných predsiení. Ľudia im sedeli pri nohách, aby ich mohli počúvať a klásť im otázky. Títo učitelia boli vzdelaní muži. Boli zbehlí v mojžišovskom Zákone a tiež v nekonečne zložitých ľudských zákonoch a tradíciách, ktorých počet rokmi narástol. Ako by si sa asi cítil, keby si sedel medzi nimi? Mal by si obavy? To by bolo len prirodzené. A keby si mal iba dvanásť rokov? Mnohí mladí sú nesmelí. (Jeremiáš 1:6) Niektorí sa v škole zúfalo snažia uniknúť pozornosti učiteľov. Boja sa, že budú vyvolaní, boja sa odlišovať, boja sa, že by sa mohli strápniť alebo že by ich mohli vysmiať.

⁹ Ježiš tu však sedí medzi tými vzdelanými mužmi a nebojácne im kladie skúmavé otázky. A nielen to. V správe čítame: „Všetci, ktorí ho počúvali, žasli nad jeho porozumením a odpoveďami.“ (Lukáš 2:47) V Biblii sa nepíše, čo Ježiš pri tej príležitosti hovoril, ale môžeme si byť istí, že neopakoval mechanicky nepravdy, ktoré boli medzi týmito náboženskými učiteľmi také obľúbené. (1. Petra 2:22) Nie. Obhajoval pravdu Božieho Slova a poslucháči nepochybne žasli, že dvanásťročný chlapec sa dokáže vyjadrovať s takým porozumením a odvahou.

10. Ako dnes mladí kresťania napodobňujú Ježišovu odvahu?

¹⁰ Dnes nespočetné množstvo mladých kresťanov kráča v Ježišových stopách. Samozrejme, nie sú dokonalí ako mladý Ježiš. Ale podobne ako on nečakajú, kým budú dospelí, aby sa zastávali pravdy. V škole či vo svojom okolí taktne kladú ľuďom otázky, počúvajú ich a s úctou im predkladajú pravdu. (1. Petra 3:15) Títo mladí už mnohým spolužiakom, učiteľom a susedom pomohli stať sa nasledovníkmi Krista. Jehova má určite veľkú radosť, že sú takí odvážni! Jeho Slovo pripodobňuje takýchto mladých ku kvapôčkam rosy, ktoré sú osviežujúce, prinášajú radosť a je ich nespočetne veľa. (Žalm 110:3)

11., 12. Ako Ježiš v dospelosti prejavoval odvahu pri obhajobe pravdy?

¹¹ V dospelosti Ježiš opakovane prejavoval odvahu pri obhajobe pravdy. Jeho služba sa dokonca začala konfrontáciou, ktorú by mnohí považovali za desivý zážitok. Ježiš – nie ako mocný archanjel, ale ako človek z mäsa a kostí – musel čeliť Satanovi, najmocnejšiemu a najnebezpečnejšiemu zo všetkých Jehovových nepriateľov. Ježiš Satanovi odporoval a odhalil, že prekrúca Písmo. Toto stretnutie ukončil odvážnym príkazom: „Odíď, Satan!“ (Matúš 4:2–11)

¹² Ježiš tak ukázal, čím sa bude vyznačovať celá jeho služba – bude odvážne brániť Slovo svojho Otca pred pokusmi prekrútiť ho alebo zneužiť. Taká náboženská nepoctivosť bola vtedy úplne bežná, tak ako je to aj dnes. Ježiš vtedajším náboženským vodcom povedal: „Svojimi tradíciami, ktoré ste zaviedli, robíte Božie slovo neplatným.“ (Marek 7:13) Ľudia vo všeobecnosti si týchto mužov veľmi vážili, no Ježiš ich nebojácne odsúdil ako slepých vodcov a pokrytcov.a (Matúš 23:13, 16) Ako môžeme napodobňovať Ježišovu odvahu v tomto ohľade?

13. Čo si musíme uvedomovať, keď napodobňujeme Ježiša, no akú česť máme?

¹³ Samozrejme, uvedomujeme si, že na rozdiel od Ježiša my nemáme schopnosť čítať v srdci ľudí a nie sme ani oprávnení ich súdiť. No môžeme Ježiša napodobňovať v tom, ako odvážne hájil pravdu. Napríklad keď odhaľujeme náboženské nepravdy – lži, ktoré sa často vyučujú o Bohu, jeho zámeroch a jeho Slove –, vnášame svetlo do sveta zatemneného Satanovou propagandou. (Matúš 5:14; Zjavenie 12:9, 10) Pomáhame ľuďom oslobodiť sa z otroctva falošných náuk, ktoré napĺňajú ich srdcia chorobným strachom a ktoré majú zhubný vplyv na ich vzťah k Bohu. Máme jedinečnú česť byť svedkami spĺňania Ježišovho sľubu: „Pravda vás oslobodí.“ (Ján 8:32)

14., 15. a) Aký bol jeden zo spôsobov, ktorým Ježiš objasnil, „čo je právo“? b) Na aké predsudky Ježiš nedbal, keď sa rozprával so Samaritánkou?

¹⁴ Biblické proroctvo predpovedalo, že Mesiáš bude objasňovať národom, „čo je právo“. (Matúš 12:18; Izaiáš 42:1) A Ježiš určite začal objasňovať právo národom, keď bol tu na zemi. V zaobchádzaní s ľuďmi sa vždy veľmi odvážne prejavoval ako spravodlivý a nestranný. Napríklad odmietol prijať za svoje nebiblické predsudky a úzkoprsé názory, ktoré boli vo svete okolo neho také bežné.

¹⁵ Keď sa Ježiš rozprával so Samaritánkou pri studni blízko mesta Sychar, jeho učeníci boli prekvapení. Prečo? V tých dňoch Židia vo všeobecnosti Samaritánmi pohŕdali. Korene tohto opovrhovania siahali hlboko do minulosti. (Ezdráš 4:4) Okrem toho niektorí rabíni mali znevažujúci postoj k ženám. Rabínske pravidlá, ktoré boli neskôr zapísané, odrádzali muža od rozhovoru so ženou; dokonca naznačovali, že ženy nie sú hodné toho, aby boli vyučované Božiemu Zákonu. Zvlášť samárske ženy boli považované za nečisté. Ježiš nedbal na takéto nespravodlivé predsudky a otvorene vyučoval Samaritánku (ktorá žila nemravným životom), dokonca jej odhalil svoju totožnosť Mesiáša. (Ján 4:5–27)

16. Prečo kresťania potrebujú odvahu, ak sa chcú odlišovať a správať sa k druhým nestranne ?

¹⁶ Už si niekedy bol v spoločnosti ľudí, ktorí majú predsudky? Možno s pohŕdaním žartujú na účet ľudí odlišnej rasy či národnosti, znevažujúco sa vyjadrujú o osobách opačného pohlavia alebo sa pozerajú zvrchu na ľudí s odlišným ekonomickým či spoločenským postavením. Nasledovníci Krista nesúhlasia s takýmito nenávistnými názormi a veľmi sa usilujú odstraňovať zo svojho srdca akékoľvek stopy predsudkov. (Skutky 10:34) Každý z nás musí pracovať na tom, aby mal odvahu byť v tomto ohľade spravodlivý.

17. Čo Ježiš urobil v chráme a prečo?

¹⁷ Odvaha viedla Ježiša aj k tomu, aby bojoval za čistotu Božieho ľudu a za čisté uctievanie. Na začiatku svojej služby vošiel do areálu chrámu v Jeruzaleme a bol zdesený, keď videl obchodníkov a zmenárnikov, ktorí tam obchodovali. Ježiš sa spravodlivo rozhneval a tých chamtivých ľudí aj s ich tovarom odtiaľ vyhnal. (Ján 2:13–17) Niečo podobné urobil aj neskôr, ku koncu svojej služby. (Marek 11:15–18) Takýmto konaním si istotne z niektorých vplyvných ľudí urobil nepriateľov, ale napriek tomu neváhal tak konať. Prečo? Už ako dieťa nazýval chrám domom svojho Otca – a tak to aj myslel. (Lukáš 2:49) Znečisťovať čisté uctievanie, ktoré tam prebiehalo, bola nespravodlivosť, nad ktorou v nijakom prípade nemohol prižmúriť oči. Jeho horlivosť mu dodala odvahu urobiť to, čo bolo potrebné.

18. Ako môžu v dnešnej dobe kresťania prejavovať odvahu, pokiaľ ide o čistotu zboru?

¹⁸ Podobne aj Kristovi nasledovníci dnes starostlivo dbajú na čistotu Božieho ľudu a na čistotu pravého uctievania. Ak vidia, že niektorý spoluveriaci sa zaplietol do vážneho nesprávneho konania, nezatvárajú pred tým oči. Prejavia odvahu a oslovia svojho spoluveriaceho alebo priamo starších. (1. Korinťanom 1:11) V každom prípade sa uistia, že zboroví starší sú o tom informovaní. Starší môžu pomôcť tým, ktorí sú duchovne chorí, a môžu tiež podniknúť kroky potrebné na to, aby sa Jehovove ovce zachovali čisté v Jehovových očiach. (Jakub 5:14, 15)

19., 20. a) Aká nespravodlivosť bujnela v Ježišových dňoch a akému tlaku Ježiš čelil? b) Prečo Kristovi nasledovníci odmietajú zapojiť sa do politiky a násilia a čo je okrem iného odmenou za ich postoj?

¹⁹ Mali by sme však dôjsť k záveru, že Ježiš bol bojovníkom proti sociálnej nespravodlivosti vo svete? Je pravda, že všade okolo neho bolo veľa nespravodlivosti. Jeho domovskú krajinu okupovala cudzia mocnosť. Rimania utláčali Židov prítomnosťou svojej mocnej armády, vymeriavali im veľké dane a dokonca zasahovali do ich náboženských zvykov. Neprekvapuje, že mnohí ľudia chceli, aby sa Ježiš zapojil do vtedajšej politiky. (Ján 6:14, 15) Aj v tejto veci musel prejaviť odvahu.

²⁰ Ježiš vysvetlil, že jeho Kráľovstvo nie je časťou sveta. Svojím príkladom školil svojich nasledovníkov, aby sa nezapájali do politických bojov, ktoré vtedy prebiehali, ale aby sa namiesto toho zameriavali na zvestovanie dobrej správy o Božom Kráľovstve. (Ján 17:16; 18:36) Pôsobivé poučenie o neutralite dal svojim učeníkom, keď prišiel dav, aby ho zatkol. Peter v tej situácii okamžite zasiahol – impulzívne sa zahnal mečom a zranil jedného muža. Je ľahké pochopiť, prečo tak Peter reagoval. Ak sa niekedy zdalo, že násilie je oprávnené, bolo to v tú noc, keď bol napadnutý nevinný Boží Syn. A predsa Ježiš vtedy stanovil pre svojich pozemských nasledovníkov zásadu, ktorá platí až dodnes: „Daj svoj meč späť na miesto. Všetci, ktorí berú meč, mečom zahynú.“ (Matúš 26:51–54) Od Kristových nasledovníkov si zachovávanie takéhoto mierumilovného postoja v tom čase istotne vyžadovalo odvahu a rovnako je to aj dnes. Vďaka tomu, že Boží ľud si dnes zachováva kresťanskú neutralitu, má čistý štít, pokiaľ ide o nespočetné množstvo novodobých vojen, holokaustov, nepokojov a podobných násilných činov. Aj tento čistý štít je odmenou za ich odvahu.

21., 22. a) Akú pomoc dostal Ježiš pred svojou najťažšou skúškou? b) Ako Ježiš dokázal svoju odvahu až do konca?

²¹ Jehovov Syn vedel dlho vopred, že počas svojho pobytu na zemi bude čeliť tvrdému odporu. (Izaiáš 50:4–7) Mnohokrát mu hrozila smrť, až sa napokon ocitol v situácii, ktorá je opísaná na začiatku tejto kapitoly. Ako si Ježiš zachovával odvahu v takých nebezpečných situáciách? Nuž čo robil predtým, než ho zástup prišiel zatknúť? Vrúcne sa modlil k Jehovovi. A čo urobil Jehova? Biblia nám hovorí, že Ježiš „bol vypočutý“. (Hebrejom 5:7) Jehova poslal anjela z neba, aby jeho odvážneho Syna posilnil. (Lukáš 22:42, 43)

²² Ježiš krátko po tom, čo ho anjel posilnil, povedal svojim apoštolom: „Vstaňte, poďme.“ (Matúš 26:46) Zamysli sa nad odvahou, ktorá sa skrývala za týmito slovami. Povedal „poďme“, a pritom vedel, že bude žiadať zástup, aby jeho priateľov ušetrili, že jeho spoločníci ho opustia a utečú a že tej najťažšej skúške vo svojom živote bude musieť čeliť sám. Sám musel pretrpieť nezákonný a nespravodlivý súd, zažiť výsmech, utrpenie a mučivú smrť. Počas toho všetkého nikdy nestratil odvahu.

23. Vysvetli, prečo spôsob, akým Ježiš čelil nebezpečenstvu a hrozbe smrti, nebol prejavom nerozvážnosti.

²³ Bol Ježiš nerozvážny? Nie. Vrhať sa nepremyslene do nebezpečenstva nemá nič spoločné s pravou odvahou. V skutočnosti Ježiš učil svojich nasledovníkov, aby boli opatrní, aby sa obozretne vyhýbali nebezpečenstvám, a tak mohli ďalej konať Božiu vôľu. (Matúš 4:12; 10:16) Ježiš však vedel, že v tomto prípade iná cesta neexistuje. Vedel, čo je Božia vôľa. Bol rozhodnutý zachovať si rýdzosť, a tak sa dalo ísť jedine vpred, priamo v ústrety skúške.

24. Prečo si môžeme byť istí, že si môžeme zachovať odvahu v akejkoľvek skúške, ktorá môže prísť?

²⁴ Ako často Ježišovi nasledovníci odvážne kráčali v stopách svojho Pána! Mnohí zostali pevní zoči-voči výsmechu, prenasledovaniu, zatknutiu, väzneniu, mučeniu, dokonca smrti. Odkiaľ brali nedokonalí ľudia takú odvahu? Táto odvaha nevychádzala z nich. Tak ako Ježiš dostal pomoc zhora, dostávajú ju odtiaľ aj jeho nasledovníci. (Filipanom 4:13) Preto sa nikdy neobávaj toho, čo môže priniesť budúcnosť. Buď rozhodnutý zostať verný a Jehova ti dá odvahu, ktorú potrebuješ. Neustále čerpaj silu z príkladu nášho Vodcu, Ježiša, ktorý povedal: „Buďte odvážni, ja som zvíťazil nad svetom!“ (Ján 16:33)